znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 130/2010-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. B., primátora mesta K., zastúpeného advokátkou JUDr. T. V., K., podanú podľa čl. 127a Ústavy Slovenskej republiky vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 67 ods. 2 a 3 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 8 ods. 1 Európskej charty miestnej samosprávy postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 120/2009 a jeho rozsudkom z 10. decembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. J. B., primátora mesta K., o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára 2010 doručená sťažnosť Mgr. J. B., primátora mesta K. (ďalej len „sťažovateľ“), podaná podľa čl. 127a Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 67 ods. 2 a 3 a čl. 152 ods. 4 ústavy, ako aj čl. 8 ods. 1 Európskej charty miestnej samosprávy (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   6 S 120/2009   a jeho   rozsudkom z 10. decembra 2009 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   rozsudkom   krajského   súdu   sp. zn.   6 S/120/2009 z 10. decembra 2009 bolo v právnej veci navrhovateľa Ing. D. N. (ďalej len „navrhovateľ“) proti odporcovi – Mestu K. (ďalej len „odporca“) rozhodnuté tak, že sa návrhu v celom rozsahu vyhovelo a odporcovi bolo zakázané pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa uplatňovať   mandát   poslanca   Mestského   zastupiteľstva   mesta   K.   (ďalej   len   „mestské zastupiteľstvo“)   na   základe   upovedomenia   odporcu   č. 09/07040   zo   7.   septembra   2009 o zániku mandátu poslanca mestského zastupiteľstva. V ďalšom bode výroku sa odporcovi prikázalo   umožniť   navrhovateľovi   uplatňovanie   mandátu   poslanca   mestského zastupiteľstva.   Napokon   bol   odporca   označeným   rozsudkom   zaviazaný   nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 363,03 €. Išlo o konanie o ochranu pred nezákonným zásahom   orgánu   verejnej   správy   podľa   § 244   ods. 5   a   § 250v   Občianskeho   súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Krajský   súd   podľa   odôvodnenia   rozsudku   za   nezákonný   zásah   orgánu   verejnej správy   zameraný   priamo   proti   navrhovateľovi   považoval   list   odporcu   č. 09/07040 zo 7. septembra   2009   označený   ako „Upovedomenie   o zániku   poslaneckého   mandátu poslanca Mestského zastupiteľstva mesta K.“ (ďalej aj „upovedomenie o zániku mandátu“), ktorým odporca upovedomil navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 písm. g) zákona č. 369/1990   Zb.   o obecnom   zriadení   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o obecnom   zriadení“)   v nadväznosti   na   ustanovenie   § 7   ods. 5   rokovacieho   poriadku mestského zastupiteľstva (ďalej len „rokovací poriadok“) o zániku mandátu navrhovateľa (ako poslanca mestského zastupiteľstva) z dôvodu, že navrhovateľ sa v dňoch 28. júla 2009, 3. augusta 2009 a 27. augusta 2009 bez riadneho ospravedlnenia trikrát po sebe nezúčastnil riadneho rokovania mestského zastupiteľstva a do 7. septembra 2009 nepredložil doklad, ktorý   sa   uznáva   za   ospravedlnenie   neúčasti.   Aj   napriek   tomu,   že   k zániku   mandátu navrhovateľa   došlo   podľa   odporcu   priamo   zo   zákona   pri   naplnení   všetkých   zákonných podmienok vyplývajúcich z § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení, krajský súd neuznal   nedostatok   svojej   právomoci   zaoberať   sa   zánikom   jeho   mandátu   a podmienky zániku   mandátu   navrhovateľa   (ako   poslanca   mestského   zastupiteľstva)   preskúmal,   a to aj za použitia úvahy.

Z vykonaného dokazovania považoval krajský súd za preukázané, že sa navrhovateľ nezúčastnil na rokovaniach mestského zastupiteľstva, ktoré nasledovali po sebe v dňoch 28. júla   2009,   3. augusta 2009   a 27. augusta   2009.   Krajský   súd   sa   osobitne   zaoberal neúčasťou navrhovateľa na zasadnutí mestského zastupiteľstva konanom 27. augusta 2009 a dospel k záveru, že navrhovateľ sa vopred telefonicky ospravedlnil sťažovateľovi s tým, že dôvod jeho neprítomnosti bol sťažovateľovi známy a akceptoval ho. Pôvodne mala byť dôvodom neúčasti navrhovateľa na zasadnutí mestského zastupiteľstva služobná cesta, ktorá sa však pre náhle zhoršenie jeho interného ochorenia nerealizovala a na odporúčanie lekára ju   neabsolvoval.   Krajský   súd   považoval   tento   dôvod   neúčasti   na   zasadnutí   mestského zastupiteľstva po oboznámení sa s lekárskou správou vystavenou 27. augusta 2009 za vážny dôvod v zmysle § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení. Krajský súd sa zaoberal aj dvoma   predošlými   zasadnutiami   mestského   zastupiteľstva   konanými   v dňoch   28. júla 2009   a   3. augusta   2009 a dospel   pritom   k záveru,   že nešlo   o riadne   zasadnutia, pretože podľa harmonogramu zasadnutí sa v týchto dňoch konať nemali. Argumentácii odporcu, že harmonogram zasadnutí mestského zastupiteľstva na rok 2009 je iba rámcový, ani postupu pri   zvolávaní riadneho   zasadnutia   mestského   zastupiteľstva   podľa   § 5   jeho rokovacieho poriadku, resp. ďalším jeho ustanoveniam relevantným podľa sťažovateľa pred daný prípad sa bližšie nevenoval.

Ďalšie   výhrady   sťažovateľa   smerujú   proti   tomu,   že   sa   krajský   súd   v konaní nezaoberal, «z akých dôvodov sa navrhovateľ nezúčastnil predchádzajúcich dvoch riadnych zasadnutí   mestského   zastupiteľstva,   z   dôvodu,   že   ich   nepokladal   za   riadne   zasadnutia mestského zastupiteľstva. Podľa názoru sťažovateľa súd sa mal zaoberať predchádzajúcimi absenciami navrhovateľa, pretože odporca na svoju obranu uviedol, že oznámenie o zániku mandátu poslanca bol povinný uskutočniť, pretože je orgánom samosprávy a potreboval zabezpečiť zákonný chod mestského zastupiteľstva.

Pokiaľ ide o program na 46. zasadnutie mestského zastupiteľstva na deň 28. 7. 2009, v   programe   bolo   prerokovanie   upozornení   Okresnej   prokuratúry   v T.   č. Pd 83/09-4, Pd 87/09-5 a Pd 88/09-4 na porušovanie zákona o obecnom zriadení a návrh prokurátora na zrušenie už prijatých uznesení. Navrhovateľ a poslanci MUDr. A. M., MUDr. V. C., Paedr. G. Z., Mgr. Z. F. a T. G. písomne vyhlásili dňa 27. 7. 2009 v dokumente nazvanom „Stanovisko poslancov mestského zastupiteľstva v K.“, že podľa ich presvedčenia nedošlo k porušeniu zákona mestským zastupiteľstvom pri nastúpení náhradníka Mg. Z. F., Ing. K. P. bol zvolený za hlavného kontrolóra v súlade so zákonom a nevidia dôvod, aby o tom rokovalo mestské zastupiteľstvo. Požiadali, aby ich stanovisko bolo prečítané na vyššie uvedenom zasadnutí.

Títo poslanci sa nezúčastnili zasadnutia mestského zastupiteľstva,   z toho dôvodu nebolo   uznášania   schopné   a   nezúčastnili   sa   ani   náhradného   zasadnutia   mestského zastupiteľstva, ktoré je povinný primátor zvolať do 14 dní, a to dňa 3. 8. 2009 s tým istým programom.   Navrhovateľ   v   konaní   uviedol,   že   vyššie   uvedené   zasadnutia   mestského zastupiteľstva   neboli   v   súlade   s   harmonogramom   a   na   deň   3. 8. 2009   ani   nedostal pozvánku. Z predloženého stanoviska poslancov z 27. 7. 2009 jasne vyplýva, že navrhovateľ sa nemienil zúčastniť zasadnutí z dôvodu uvedeného v stanovisku. Zasadnutia mestského zastupiteľstva konanom dňa 27. 8. 2009 sa navrhovateľ nezúčastnil a nezúčastnila sa tá istá skupina poslancov, ktorí sú uvedení v Stanovisku poslancov z 27. 7. 2009.

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   ak   posudzoval   súd   vážnosť   dôvodu   neúčasti navrhovateľa na mestskom zasadnutí dňa 27. 8. 2009 a okolnosti ospravedlňovania, mal sa zaoberať   nimi   v   priamej   súvislosti   s   „Upovedomením   o   zániku   poslaneckého   mandátu z 7. 9. 2009“ z dôvodu, že odporca tvrdil, že musel zabezpečiť zákonný chod Mestského zastupiteľstva K. Až následne súd mal posúdiť, či ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy.».

Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že   vzhľadom   na   čl. 152   ods. 4   ústavy   sudca   sa   pri uplatnení   úvahy   musí   správať   tak,   aby   nekonal   v rozpore   s čl. 2   ods. 2   a čl. 152   ods. 4 ústavy. V rámci sudcovskej úvahy sudca nemôže určovať podmienky nad rámec zákona alebo   v rozpore   so zákonom.   Úvaha   v rámci   správneho   súdnictva   musí   obstáť v objektívnom teste verejného záujmu. Úvaha v správnom súdnictve je zákonná iba vtedy, ak má kvalitu, ktorá je daná vlastnosťami právneho štátu. Znamená to, že sudca uplatní úvahu, ktorá je v súlade so zákonom a príslušný orgán ju uskutoční v medziach zákona. Spôsob   ustanovený   zákonom   nemožno   podľa   názoru   sťažovateľa   extenzívne   vysvetliť a uplatniť tak, že orgán štátu môže do činnosti obce zasiahnuť aj inak, spôsobom, ktorý neustanovil zákon, ale orgán štátu ho svojím výkladom odvodil zo zákona, či dokonca si ho vymyslel.

Sťažovateľ ďalej vyslovil názor, že mandát ako právo vykonávať funkciu poslanca vzniká zvolením   za poslanca. Voľby poslancov obecného zastupiteľstva   sa   uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním tak, ako to vyplýva z čl. 67 ods. 4 ústavy, a slobodnou voľbou zástupcov v orgánoch miestnej moci vo voľbách. Uplatnenie práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich   zástupcov   do   orgánov   miestnej   samosprávy   je   predmetom   úpravy   zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do samosprávy“). Zvolením za poslanca vzniká poslancovi právo nielen   poslancom   byť,   ale   aj   právo   vykonávať   túto   funkciu   osobne   podľa   svojho presvedčenia   a svedomia   bez   viazanosti   príkazmi.   Poslancovi   vznikajú   aj   povinnosti, ku ktorým   patrí   aj povinnosť   zúčastňovať   sa   zasadnutí   zastupiteľstva   a jeho   orgánov, do ktorých bol zvolený, a dodržiavať organizačný poriadok a rokovací poriadok. Mandát poslanca zanikne aj vtedy, keď sa bez vážneho dôvodu a bez ospravedlnenia nezúčastní trikrát po sebe zasadnutia zastupiteľstva. Podľa názoru sťažovateľa ak sa splnia zákonné podmienky na zánik mandátu podľa § 25 ods. 2 druhej vety zákona o obecnom zriadení, právny   účinok   v podobe   zániku   mandátu   musí   nastať.   Zánik   mandátu   poslanca zastupiteľstva teda nie je ponechaný na úvahu poslanca, orgánu obce a ani na úvahu orgánu štátu.   Sťažovateľ   tvrdí,   že   žiaden   štátny   orgán   o zániku   mandátu   a o spôsobe   jeho uplatňovania nerozhoduje a ani nemôže ukladať povinnosti orgánu územnej samosprávy v prípade   obcí   v súvislosti   s uplatňovaním   mandátu   poslanca,   pretože   žiaden   zákon   ho k tomu nesplnomocňuje. Štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocní zákon, a ak konajú, sú povinné tak robiť iba spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Sťažovateľ   pokračuje v argumentácii poukazom   na to,   že prípad   zániku   mandátu poslanca,   resp.   situácia,   ktorá   nastane   v zastupiteľstve   po   zániku   mandátu   poslanca,   je predmetom   úpravy   uvedenej   v § 51   ods. 2   zákona   o obecnom   zriadení,   podľa   ktorej nastúpenie náhradníka vyhlási obecné zastupiteľstvo do 15 dní po tom, ako sa uprázdni mandát   a odovzdá   mu   osvedčenie   o tom,   že   sa   stal   poslancom.   V čase   vyhlásenia namietaného   rozsudku   bolo   mestským   zastupiteľstvom   prijaté   uznesenie,   ktorým na uprázdnené   mandáty   poslancov   mestského   zastupiteľstva   nastúpili   náhradníci. Zákonnosť tohto uznesenia, ktorým sa konštatujú právne účinky zániku mandátu poslanca, nie   je   podľa   sťažovateľa   prípustné   preskúmavať   v konaní   podľa   § 250v   OSP   a v inom správnom konaní toto uznesenie dosiaľ nebolo zrušené z dôvodu nezákonnosti.

Za porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy považuje sťažovateľ to, že krajský súd síce konal vo veci ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, v merite však riešil uplatňovanie mandátu   poslancom   mestského   zastupiteľstva   a jeho zánik   tak,   že zakázal odporcovi   pokračovať   v porušovaní   práva   uplatňovať   mandát   poslanca   mestského zastupiteľstva, pričom odporcovi prikázal umožniť poslancovi mandát uplatňovať, aj keď ho k tomu ústava ani žiaden zákon nesplnomocnil.

Podľa   sťažovateľa   došlo   v okolnostiach   danej   veci   aj   k porušeniu   čl. 67   ods. 2 ústavy, podľa ktorého povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci   ukladať   zákonom   a na   základe   medzinárodnej   zmluvy   podľa   čl. 7   ods. 5   ústavy. Neústavným rozsudkom krajského súdu došlo totiž aj k zásahu do činnosti orgánov územnej samosprávy,   a tým   aj   k porušeniu   čl. 67   ods. 3   ústavy,   pretože   štát   v zastúpení   svojho orgánu   môže   zasahovať   do   činnosti   orgánov   územnej   samosprávy   iba   spôsobom ustanoveným zákonom.

Za nezákonný zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a ktorý má ukrátiť fyzickú osobu na jej právach a právom chránených záujmoch, považoval krajský súd upovedomenie   o zániku   mandátu   (upovedomenie   odporcu   č. 09/07040   zo   7.   septembra 2009)   poslanca   mestského   zastupiteľstva,   ktorým   odporca   upovedomil   navrhovateľa v zmysle   § 25   ods. 2   písm. g)   zákona   o obecnom   zriadení   v nadväznosti   na   § 7   ods. 5 rokovacieho   poriadku   o zániku   mandátu   s uvedením   jeho   dôvodu.   Krajský   súd zo skutkového a právneho stavu vyvodil, že ide o zásah orgánu verejnej správy, ktorý je priamo zameraný proti navrhovateľovi, pričom zásah a jeho dôsledky trvajú, a preto žalobe navrhovateľa podľa § 250v ods. 4 OSP vyhovel. Sťažovateľ v konaní pred krajským súdom od   začiatku   namietal,   že   právne   účinky   zániku   mandátu   nastali   zo   zákona   a on   len informoval navrhovateľa o tom, že jeho mandát poslanca zanikol, čo nemožno považovať za nezákonný   zásah.   Sťažovateľ   v nadväznosti   na   to   prezentoval   názor,   podľa   ktorého ak právne   účinky   zániku   mandátu   poslanca   nastávajú   zo   zákona,   potom   upovedomenie odporcu   o zániku   mandátu   s uvedením   dôvodu   je   len   informáciou   pre   navrhovateľa. Sťažovateľ,   ale   ani   mestské   zastupiteľstvo   nerozhodujú   o zániku   mandátu,   preto upovedomenie odporcu je právne bezvýznamné, nemá žiadne právne následky, a preto ani nemôže byť nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Na základe uvedeného sťažovateľ uzavrel, že skutkové a právne závery krajského súdu sú z uvedených dôvodov zjavne arbitrárne, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a majú za následok neústavné zasahovanie do veci samosprávy. Sťažovateľ sa preto dovoláva ochrany v zmysle čl. 127a ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy a charty, pričom neústavnosť rozsudku má spočívať v tom, že sa ním uložili orgánu samosprávy odporcu povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy bez toho, aby tieto povinnosti a obmedzenia boli uložené ústavou alebo zákonom. Žiada tiež, aby bol rozsudok krajského súdu č. k. 6 S/120/2009-57 z 10. decembra 2009 zrušený a vec bola vrátená na   ďalšie   konanie.   Požaduje aj   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume 254,88 €.

Napokon sťažovateľ požaduje vydanie dočasného opatrenia, ktorým by ústavný súd odložil vykonateľnosť namietaného rozsudku krajského súdu.

Z rozsudku krajského súdu č. k. 6 S/120/2009-57 z 10. decembra 2009 vyplýva, že sa ním „zakazuje mestu K. pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa uplatňovať mandát poslanca   Mestského   zastupiteľstva   mesta   K.   zo   dňa   7. 9. 2009   č. 09-07040   o zániku mandátu poslanca mestského zastupiteľstva mesta K.“. Zároveň sa „prikazuje mestu K. umožniť navrhovateľovi uplatňovanie mandátu poslanca Mestského zastupiteľstva mesta K. v lehote do 5 dní od právoplatnosti rozsudku“.

V relevantnej   časti   odôvodnenia   rozsudku   krajského   súdu   č. k.   6 S/120/2009-57 z 10. decembra 2009 sa uvádza:

„Podľa § 25 ods. 2 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších   predpisov   mandát   poslanca   zaniká,   ak   sa   bez   vážneho   dôvodu   a   bez ospravedlnenia nezúčastní trikrát po sebe riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva. Pre   zánik   poslaneckého   mandátu   sa   podľa   citovaného   ustanovenia   vyžaduje   to, aby sa   poslanec   bez   vážneho   dôvodu   nezúčastnil   trikrát   po   sebe   riadneho   zasadnutia obecného zastupiteľstva a aby táto neúčasť bola neospravedlnená.

Medzi   účastníkmi   nebolo   sporné,   že   navrhovateľ   sa   nezúčastnil   na   rokovaní mestského   zastupiteľstva,   ktoré   nasledovali   po   sebe   v   dňoch   28. 7. 2009,   3. 8. 2009 a 27. 8. 2009. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania tvrdil, že pre neúčasť na poslednom rokovaní   mestského   zastupiteľstva   mal   vážny   dôvod   –   zhoršenie   zdravotného   stavu,   čo preukázal lekárskou správou z interného vyšetrenia zo dňa 27. 8. 2009. Lekárska správa bola odporcovi doručená 9. 9. 2009 po oznámení,   že navrhovateľov poslanecký mandát zanikol.   Navrhovateľ   na   pojednávaní   pred   Krajským   súdom   v   Košiciach   uviedol,   že z neúčasti   na   zasadnutí   mestského   zastupiteľstva   dňa   27. 8. 2009   sa   ospravedlnil primátorovi mesta telefonicky v pondelok alebo v utorok a dôvod jeho neúčasti mal byť pobyt   na   Medzinárodnej   poľnohospodárskej   výstave   v   D.   Telefonické   ospravedlnenie primátor mesta akceptoval. Tvrdil, že večer pred odchodom mu prišlo zle a na druhý deň, ktorý   bol   dňom   konania   rokovania   mestského   zastupiteľstva,   bol   na internom   vyšetrení u lekára, u ktorého sa dlhodobo lieči. Vzhľadom na zistené zdravotné ťažkosti mu lekár odporúčal,   aby   bol   niekoľko   dní   v   kľude   a   ležal.   Pretože   bol   z účasti   na rokovaní zastupiteľstva   ospravedlnený,   i   keď   z   iného   dôvodu,   nepovažoval   za   potrebné   sa   opäť ospravedlňovať z účasti na rokovaní mestského zastupiteľstva. Až po doručení oznámenia o zániku   mandátu   potom   doručil   primátorovi   mesta   lekársky   nález   aj s ospravedlnením. Poukázal   ďalej   na   to,   že   v   deň   konania   rokovania   mestského   zastupiteľstva   spolu aj s ďalšími   poslancami   sa   písomne   ospravedlnil   a   písomné   ospravedlnenie   bolo   dané do podateľne mestského zastupiteľstva. Tvrdil tiež, že na rokovaní mestského zastupiteľstva dňa 3. 8. 2009 nedostal pozvánku, pričom z troch zasadnutí mestského zastupiteľstva bolo riadne   zasadnutie   iba   posledné   dňa   27. 8. 2009.   Predchádzajúce   dve   rokovania   neboli riadnymi rokovaniami, pretože neboli zvolané v termíne podľa harmonogramu zasadnutí schválenom na rok 2009.

Štatutárny zástupca odporcu na pojednávaní potvrdil výpoveď navrhovateľa, že sa pred rokovaním zastupiteľstva dňa 27. 8. 2009 navrhovateľ ospravedlnil telefonicky s tým, že ide na výstavu do D., kde chce reprezentovať svoju firmu. Dohodol sa s navrhovateľom, že   ako   formálne   ospravedlnenie   predloží   lekárske   potvrdenie.   Po zasadnutí   mestského zastupiteľstva čakal určitú dobu, že navrhovateľ zašle ospravedlnenie, ale on tak neurobil a na   upozornenie   poslancov,   že   niektorí   poslanci   už   trikrát   na   rokovaní   zastupiteľstva chýbali,   rozhodol   sa   po   porade   oznámiť   im   zánik   ich   poslaneckého   mandátu.   Až   po doručení oznámenia navrhovateľ zaslal ospravedlnenie s lekárskou správou.

Štatutárny   zástupca   odporcu   tvrdil,   že   harmonogram   zasadnutí   mestského zastupiteľstva na rok 2009 je iba rámcový, keďže podľa zákona má zastupiteľstvo zasadať najmenej raz za dva mesiace, alebo podľa potreby. Rokovanie mestského zastupiteľstva v júli a v auguste zvolal z toho dôvodu, že bolo potrebné prerokovať dva protesty Okresnej prokuratúry v T. a upozornenie, ktorá trvala na určených lehotách na prerokovanie svojich opatrení. Konštatoval, že stanovisko poslancov z 27. 7. 2009 neobsahuje ospravedlnenie z neúčasti na zasadnutí zastupiteľstva v dňoch 28. 7. 2009.

Podľa   harmonogramu   zasadnutí   Mestského   zastupiteľstva   v K.   na rok   2009   sa zasadnutie mestského zastupiteľstva malo konať dňa 2. júla a 27. augusta.

Súd   na   základe   vykonaných   dôkazov   dospel   k   záveru,   že   podmienky   zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 písm. g) pre zánik mandátu poslanca neboli splnené.

Bolo   totiž   preukázané,   že   navrhovateľ   sa   k   účasti   na   zasadnutí   mestského zastupiteľstva   dňa   27. 8. 2009   vopred   telefonicky   ospravedlnil   a   dôvod   neúčasti   bol primátorovi   známy   a   akceptoval   ho.   To   na   veci   nič   nemení,   že   navrhovateľ   pre   náhle zhoršenie jeho interného ochorenia na zahraničnú pracovnú cestu nešiel a na odporúčanie lekára   ostal   doma.   Pre   neúčasť   na   zasadnutí   mestského   zastupiteľstva   mal   teda   podľa názoru   súdu   vážny   dôvod,   čo   vyplýva   aj   z   lekárskej   správy   z   interného   vyšetrenia z 27. 8. 2009. Naviac, predchádzajúce dve zasadnutia mestského zastupiteľstva nie je možné podľa názoru súdu považovať za riadne, keďže podľa harmonogramu zasadnutí sa v dňoch 28. 7.   a   3. 8. 2009   zasadnutie   mestského   zastupiteľstva   sa   konať   nemalo.   Z   uvedeného dôvodu   súd   preto   podľa   § 250v   ods. 4   O. s. p.   vyhovel   návrhu   tak,   ako   je   to   uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.“

II.

Podľa čl. 127a ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl. 2 ods. 2 ústavy   štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 67 ods. 2 ústavy povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5.

Podľa   čl. 67   ods. 3   ústavy   štát   môže   zasahovať   do   činnosti   obce   a vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa   čl. 152   ods. 4   ústavy   výklad   a   uplatňovanie   ústavných   zákonov,   zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa čl. 8 ods. 1 charty akýkoľvek správny dohľad nad miestnymi orgánmi možno vykonávať len takým spôsobom a v takých prípadoch, ktoré vymedzuje ústava alebo zákon.Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto   interpretácie a aplikácie s ústavou   alebo kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,   že   by   zásadne   poprel   ich   účel   a význam   (m.   m.   I. ÚS 115/02,   I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).

Hlavnou   námietkou   sťažovateľa   je,   že   krajský   súd   uložil   odporcovi   povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy bez toho, aby tieto povinnosti a obmedzenia boli   uložené   ústavou   alebo   zákonom,   resp.   bez   toho,   aby   bol   krajský   súd   oprávnený posudzovať, či došlo k zániku poslaneckého mandátu navrhovateľa.

Zo znenia čl. 127a ústavy je zrejmé, že ústavný súd je v prípade iniciovania konania podľa   tohto   článku   ústavy   povinný   preskúmať   nielen   ústavnosť,   ale   i   zákonnosť sťažovateľom   namietaného zásahu, pričom   podmienkou   tohto   typu   konania je,   aby išlo o zásah do vecí orgánu územnej samosprávy a aby o tejto ochrane nerozhodoval iný súd.

Predmetom   konania   v   tejto   veci   je   preskúmanie   ústavnosti   a   zákonnosti   zásahu krajského súdu do zloženia orgánu územnej samosprávy (mestského zastupiteľstva) počas plynutia volebného obdobia, ktorý podľa názoru ústavného súdu možno subsumovať pod pojem   zásahu do   vecí   územnej samosprávy, t.   j. sťažnosť sťažovateľa   spĺňa náležitosti sťažnosti podľa čl. 127a ústavy.

Sťažovateľ   argumentoval   okrem   iného   tým,   že   žiaden   štátny   orgán   (teda   ani všeobecný súd) o zániku mandátu poslanca a o spôsobe jeho uplatňovania nerozhoduje a ani nemôže   ukladať   povinnosti   orgánu   územnej   samosprávy,   prípadne   obci   v súvislosti s uplatňovaním mandátu poslanca, pretože žiaden zákon ho na to nesplnomocňuje.

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát (čl. 1 ods. 1 ústavy). Základy územnej samosprávy sú upravené v čl. 64 a nasl. štvrtej hlavy ústavy, ktorá za jej základ ustanovuje obec   ako samostatný   územný a   správny   celok   Slovenskej   republiky, združujúci   osoby,   ktoré   majú   na   jej   území   trvalý   pobyt.   Orgánmi   obce   sú   obecné zastupiteľstvo a starosta (čl. 69 ods. 1 ústavy). Autonómia obce ako subjektu samosprávy sa prejavuje v tom, že rozsah jej pôsobnosti, resp. rozsah jej práv a povinností (obmedzení) môže byť ustanovený len na základe zákona alebo medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 ústavy (čl. 67 ods. 2 ústavy).

Rešpektovanie   princípu   právneho   štátu   predpokladá,   že   všetky   subjekty   v štáte, t. j. aj orgány územnej samosprávy sa budú správať zákonom predpokladaným spôsobom, resp.   zosúladia   svoje   správanie   s   platným   právnym   poriadkom.   Vzhľadom   na   túto skutočnosť priamo ústava v záujme ochrany princípu právneho štátu vo svojom čl. 67 ods. 3 (obdobne aj čl. 8 ods. 1 charty) dáva priestor na dozor štátu, resp. ingerenciu štátu do vecí územnej   samosprávy,   ktorý   je   však   striktne   obmedzený   požiadavkou   vykonania   takého zásahu   iba   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   t. j.   vykonania   zásahu   do   vecí   územnej samosprávy len zákonne súladným spôsobom.

Z uvedeného vyplýva, že nie každý zásah do   výkonu územnej samosprávy musí nevyhnutne   znamenať   porušenie   práva   na   samosprávu,   resp.   zásah   do   vecí   územnej samosprávy.

Právo na samosprávu je realizované zastupiteľskou formou, t. j. voliči svoje práva nerealizujú priamo, ale prostredníctvom zvolených zástupcov. Vyhlásením výsledkov volieb zvolený kandidát nadobúda zároveň aj súbor práv a povinností spojený s výkonom funkcie, do   ktorej   bol   zvolený.   V   prípade   poslanca   obecného   zastupiteľstva   ide   napr.   o   právo zúčastňovať sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva a hlasovať na ňom, právo predkladať návrhy obecnému zastupiteľstvu, právo interpelovať starostu, práva spojené s kontrolnou právomocou poslancov obecného zastupiteľstva a pod. Realizáciou svojich práv má teda zvolený poslanec obecného zastupiteľstva možnosť zúčastňovať sa na správe vecí verejných v obci na základe mandátu získaného vo voľbách.

Akýkoľvek zásah do   mandátu poslanca obecného zastupiteľstva spôsobuje nielen zásah do jeho práv a povinností nadobudnutých v dôsledku získania mandátu od voličov, ale v   konečnom   dôsledku   aj   mení,   resp.   zasahuje   do   samotnej   vôle   voličov   vyjadrenej v uskutočnených voľbách. Vzhľadom na to zákonodarca možnosti zániku mandátu poslanca obecného   zastupiteľstva   taxatívne   vymedzil   v   § 25   ods. 2   zákona   o obecnom   zriadení. Uprázdnenie   mandátu   poslanca   obecného   zastupiteľstva   súčasne   znamená   pre   obecné zastupiteľstvo   i   starostu   obce   vznik   povinnosti   podľa   § 51   ods. 2   zákona   o   voľbách do samosprávy   (povinnosť   vyhlásiť   nastúpenie   náhradníka   za   poslanca   obecného zastupiteľstva   a   vydanie   osvedčenia   o   jeho   zvolení).   Realizácia   tohto   oprávnenia   však predpokladá   utvorenie   záveru   o   uprázdnení   mandátu   poslanca   obecného   zastupiteľstva z dôvodov špecifikovaných v § 25 ods. 2 zákona o obecnom zriadení. V prípade predčasnej realizácie tohto oprávnenia môže dôjsť k zásahu do práv poslanca obecného zastupiteľstva, ktorému by bola znemožnená realizácia jeho práv spojených s výkonom funkcie, do ktorej bol zvolený, napriek tomu, že k uprázdneniu jeho mandátu fakticky nedošlo a v konečnom dôsledku by takáto situácia zasiahla aj do samotnej vôle voličov prejavenej vo voľbách do orgánov územnej samosprávy.

V   preskúmavanom   prípade   vznikol   spor   o   to,   či   v   prípade   navrhovateľa   došlo k naplneniu   podmienok   zániku   mandátu   podľa   § 25   ods. 2   písm. g)   zákona   o   obecnom zriadení, s čím úzko súvisí aj následný vznik oprávnenia, resp. povinnosti orgánov obce (obecného   zastupiteľstva   a   starostu)   postupovať   podľa   § 51   ods. 2   zákona   o voľbách do samosprávy.

Hoci sťažovateľ správne uvádza, že k zániku mandátu poslanca podľa § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení dochádza priamo zo zákona naplnením tam uvedenej skutkovej podstaty, neznamená to (a ani to nemôže znamenať), že by v prípade sporu o tom, či   skutková   podstata   bola   naplnená,   nebol   nikto   (a to   dokonca   ani   všeobecný   súd) oprávnený   autoritatívne   rozhodnúť   o otázke   ďalšej   existencie   poslaneckého   mandátu. Rovnako to neznamená, že by konečným arbitrom v takomto spore bol starosta (primátor) bez možnosti nezávislého preskúmania správnosti jeho stanoviska.

V prípade   sporného   posudzovania   otázky,   či   mandát   poslanca   v zmysle   zákona zanikol, prichádza do úvahy, aby všeobecný súd v rámci správneho súdnictva postupom podľa § 250v OSP preskúmal správnosť stanoviska, ktoré v tejto otázke zaujal kompetentný orgán obce (mesta), pretože nesprávne posúdenie otázky v tom zmysle, že mandát poslanca zanikol,   znamená   nezákonný   zásah   orgánu   obce   (mesta)   do   práva   riadne   zvoleného poslanca. Ústavný súd však pripúšťa, že v okolnostiach daného prípadu ide o extenzívny výklad   § 244   v spojení   s   § 250v   OSP,   ktorý   však   napriek   tomu   považuje   za   ústavne akceptovateľný, t. j. označené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku možno na danú vec podľa   názoru   ústavného súdu   aplikovať,   a to   najmä z toho   dôvodu,   že   ani činnosť a rozhodovanie orgánov územnej samosprávy nemôže byť svojvoľná, ale musí podliehať súdnemu   prieskumu.   Tento   názor   vyplýva   aj   z čl. 142   ods. 1   ústavy,   podľa   ktorého rozhodovanie o zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci (teda aj v danom prípade) patrí všeobecným súdom. Navyše, zákon o obecnom zriadení v § 27   ods. 2   všeobecne   zakladá   súdny   prieskum   rozhodnutí   starostu   obce   pri   výkone samosprávy, pričom je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli všeobecné súdy.

Ak sťažovateľ tvrdí, že všeobecný súd konal nad rámec svojich právomocí, a tým zasiahol do označených práv odporcu, ústavný súd uvádza, že na tento aspekt posúdenia právomoci všeobecného súdu sťažovateľ v danej veci ani nepoukázal.

Sťažovateľ   považuje   rozsudok   krajského   súdu   za   porušenie   označených   práv predovšetkým   z hľadiska   posúdenia   merita   veci.   Pokladá   totiž   závery   krajského   súdu za arbitrárne a z ústavného hľadiska neudržateľné. Spochybňuje najmä tie závery krajského súdu, podľa ktorých nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty zániku poslaneckého mandátu navrhovateľa. V súvislosti s tým poukazuje najmä na to, že posudzovanie vážnosti dôvodu neúčasti poslanca na zasadnutí mestského zastupiteľstva patrí podľa rokovacieho poriadku do právomoci primátora ako výkonného orgánu samosprávy. Výhrady sťažovateľa sa týkajú aj toho, že sa krajský súd nezaoberal tým, z akých dôvodov sa navrhovateľ nezúčastnil dvoch predchádzajúcich riadnych zasadnutí mestského zastupiteľstva. Sťažovateľ vytýka krajskému   súdu   aj   to,   že   ak   posudzoval «vážnosť   dôvodu   neúčasti   navrhovateľa na mestskom zasadnutí dňa 27. 8. 2009 a okolnosti ospravedlňovania, mal sa zaoberať nimi v priamej   súvislosti   s   „Upovedomením   o zániku   poslaneckého   mandátu   zo 7.   9.   2009“ z dôvodu, že odporca tvrdil, že musel zabezpečiť zákonný chod Mestského zastupiteľstva K. Až   následne   súd   mal   posúdiť,   či   ide   o   nezákonný   zásah   orgánu   verejnej   správy.». Za kľúčovú okolnosť, ktorú mal krajský súd nesprávne posúdiť, považuje sťažovateľ to, že ani on, ani mestské zastupiteľstvo nerozhodujú o zániku mandátu, preto jeho upovedomenie č. 09/07040 zo 7. septembra 2009 o zániku mandátu je právne bezvýznamné, nemá žiadne právne následky a vzhľadom na to nemôže byť ani nezákonným zásahom veci územnej samosprávy.

Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľa, ktorý považuje argumentáciu krajského súdu za arbitrárnu, ako aj za zjavne neodôvodnenú. Závery, ku ktorým dospel krajský súd, založené na zisteniach, že „navrhovateľ sa k účasti na zasadnutí mestského zastupiteľstva   dňa   27.   8.   2009   vopred   telefonicky   ospravedlnil   a dôvod   neúčasti   bol primátorovi   známy   a akceptoval   ho“, považuje   ústavný   súd   za   ústavne   aprobovateľné. Aj keď   sa   pôvodne   oznámený   dôvod   neúčasti   navrhovateľa   na   zasadnutí   mestského zastupiteľstva dodatočne zmenil, predložená lekárska správa potvrdzuje, že išlo o dôvod, ktorý možno považovať za relevantný. Ústavný súd nezistil taktiež žiadnu príčinu, pre ktorú by mal spochybňovať závery krajského súdu, podľa ktorého predchádzajúce dve zasadnutia mestského zastupiteľstva nemožno považovať za riadne, pretože sa podľa harmonogramu zasadnutí   nemali v dňoch   28.   júla 2009   a 3.   augusta   2009   konať.   Vzhľadom   na   to   ani nemohla byť naplnená zákonná podmienka zániku mandátu poslanca, a to kvôli absencii vážneho dôvodu opakovanej, trikrát po sebe nasledujúcej neúčasti na riadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva.

Záver   krajského   súdu   o neúčasti   navrhovateľa   na   riadnom   zasadnutí   mestského zastupiteľstva konanom 27. augusta 2009 z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu sa opiera o listinný dôkaz, vierohodnosť ktorého odporca v konaní vedenom krajským súdom nespochybňoval.   Nemožno   akceptovať   ani   námietku,   podľa   ktorej   sa   mal   krajský   súd zaoberať   aj   dôvodom   neúčasti   navrhovateľa   na   predchádzajúcich   dvoch   riadnych zasadnutiach   mestského   zastupiteľstva,   a to   v súvislosti   s tým,   že   postup   odporcu   voči navrhovateľovi   bol   motivovaný   snahou   zabezpečiť   uznášaniaschopnosť   mestského zastupiteľstva s prihliadnutím na časté absencie poslancov.

Zo skutkovej podstaty § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení vyplýva, že právne   relevantná je iba taká skutková situácia, keď   dôjde   k trom   neúčastiam poslanca na riadnom zasadnutí obecného (mestského) zastupiteľstva nasledujúcim po sebe, a to bez vážneho dôvodu a bez ospravedlnenia. Preto ak sa preukáže, že z tvrdených troch neúčastí bola čo i len jedna ospravedlnená vážnym dôvodom, javí sa skúmanie neúčasti na ďalších zasadnutiach jednoznačne ako nadbytočné.

Napokon   nemožno   uznať   ako   dôvodnú   ani   námietku,   podľa   ktorej   na   základe uznesenia   mestského   zastupiteľstva   č. 53   z 29.   októbra   2009   na   uprázdnené   mandáty poslancov   mestského   zastupiteľstva   nastupujú   náhradníci,   a vzhľadom   na   to   došlo k nastúpeniu   náhradníka   na   poslanecké   miesto   navrhovateľa,   keďže   jeho   mandát   bol považovaný   za uprázdnený.   Sťažovateľ   tvrdí,   že   toto   uznesenie   nemohol   krajský   súd preskúmavať podľa § 250v OSP ani v inom v správnom konaní a nikdy nebolo zrušené.

Vo   vzťahu   k   tejto   námietke   ústavný   súd   konštatuje,   že   podmienkou   vydania osvedčenia   o nastúpení   náhradníka,   ktoré   má   len   deklaratórne   účinky,   je   uprázdnenie mandátu   poslanca   obecného   (mestského)   zastupiteľstva.   V preskúmavanom   prípade z namietaného rozsudku vyplýva, že k uprázdneniu mandátu navrhovateľa ako poslanca mestského zastupiteľstva nedošlo, a preto neboli v danom prípade splnené ani podmienky, aby   orgány   samosprávy   mesta   mohli   postupovať   podľa   § 51   ods. 2   zákona   o   voľbách do samosprávy.

V zásadnej rovine treba ešte v tejto súvislosti zdôrazniť, že na uznesenie mestského zastupiteľstva   z 29.   októbra   2009   nemohol   krajský   súd   prihliadnuť,   lebo   protiústavnosť a protizákonnosť   deklarovaného   zániku   poslaneckého   mandátu   navrhovateľa   v dôsledku nenaplnenia skutkovej podstaty § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení nemohla byť   následne   odstránená   neskorším   uznesením   mestského   zastupiteľstva   o nastúpení náhradníka   na   uprázdnený   poslanecký   mandát   navrhovateľa   (m. m.   II. ÚS 315/06, I. ÚS 115/07, I. ÚS 187/07).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola v celom rozsahu odmietnutá, nebolo už potrebné osobitne   sa   zaoberať   návrhom   sťažovateľa   na   vydanie   dočasného   opatrenia   odkladom vykonateľnosti rozsudku krajského súdu sp. zn. 6 S/120/2009 z 10. decembra 2009.

Berúc   do   úvahy   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2010