znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 13/2010-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti M. P., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. Š., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 203/2007, za účasti Okresného súdu Bratislava III, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 203/2007 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 203/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e   Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť trovy konania M. P. v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Š., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý uhradiť trovy konania M. P. v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet Kancelárie Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   7000060494/8180   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára 2010 doručená sťažnosť M. P., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 203/2007.

Sťažovateľ   svoju   sťažnosť   doručenú   ústavnému   súdu   11.   januára   2010   doplnil podaním   z   22.   apríla   2010   doručeným   ústavnému   súdu   27.   apríla   2010.   Z   doplnenej sťažnosti okrem iného vyplynuli tieto skutočnosti:

„Dňa 15. 02. 2001 som na Okresný súd v Bratislave III podal návrh o zaplatenie sumy 18. 334, 50,- SKK, t. j. 608, 59,- EUR s príslušenstvom. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 10 C 23/01.

Okresný súd v tomto konaní nepostupoval efektívne a v čase od 23. 10. 2001 do 13. 02. 2003, od 11. 03. 2003 do 22. 06. 2005, od 22. 8. 2005 do 12. 01. 2007 a od 13. 01. 2007 do 07. 10. 2008 vôbec nekonal. Podal som sťažnosť na prieťahy, o ktorej súd rozhodol dňa 26. 07. 2006 pod sp. zn. Spr. 2157/06, v ktorom vyššie uvedené prieťahy uznal.

Okresný   súd   rozhodol   o   veci   meritórne   rozsudkom   až   dňa   17.   10.   2008,   ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 10. 2008.

Následne   som   dňa   09.   08.   2006   podal   na   Ministerstve   spravodlivosti   žiadosť   o predbežné   prerokovanie   nároku   na   náhradu   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradným postupom (prieťahmi v konaní 10 C 23/01) podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Z tohto návrhu som dodnes nebol uspokojený, nemám žiadnu informáciu o spôsobe vybavenia tejto žiadosti....

... Preto som dňa 25. 01. 2007 podal na Okresný súd v Bratislave III pod sp. značkou 43   C   203/07   Žalobu   o   náhradu   škody   spôsobenú   nesprávnym   úradným   postupom Okresného súdu v Bratislave III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 23/01 v sume 304.519,- SKK, t. j. 10. 108,18,- EUR.

Okresný súd v Bratislave 3 ani v konaní 43 C 203/07 efektívne nekonal, preto som dňa 26. 08. 2009 podal predsedníčke Okresného súdu v Bratislave 3 sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní.

Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 23. 10. 2009 mi bolo doručené až dňa 23. 12. 2009, pričom 30 dňová lehota na vybavenie sťažnosti uplynula dňom 26. 09. 2009. Okresný   súd   v   Bratislave   III   teda   spôsobil   prieťahy   aj   pri   vybavovaní   sťažnosti smerujúcej na odstránenie prieťahov.

V upovedomení o vybavení sťažnosti podpredsedníčka súdu pod sp. zn. 2074/09 zo dňa 23. 10. 2009 konštatuje, že moja sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní je dôvodná a vyplýva z nej, že Okresný súd v Bratislave III vo veci 43 C 203/07 nekonal v nasledovných obdobiach:

- od 25. 01. 2007 do 14. 5. 2007 – kedy sa vôbec nekonalo,

- od 15. 5. 2007 do januára 2008 – kedy sa konalo len o námietke zaujatosti a miestnej príslušnosti,

- od januára 2008 doteraz sa vôbec nekoná, resp. vo februári 2010 sa koná o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podpredsedníčka súdu konštatuje však ďalšie prieťahy v období od januára 2008 do septembra 2009 (t. j. takmer dva roky), kedy sa vo veci sp. zn. 43 C 203/07 vôbec nekonalo. V podstate sa o mojom návrhu zo dňa 25. 01. 2007 na Okresnom súde Bratislave III od jeho podania nekoná vôbec.“

Sťažovateľ   na   základe   uvedených   skutočností   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po prerokovaní veci takto rozhodol:

„1. Základné právo (sloboda) M. P., bytom B. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,   v   znení   protokolu   č.   11,   zákona   č.   209/1992   Zb.   postupom   Okresného   súdu   v Bratislave III v konaní vedenom pod č. 10 C 23/01 a 43 C 203/07 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Bratislave III v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 203/07 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná.

3. M. P., bytom B., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.200,- EUR (slovom dvetisíc päťsto EUR), ktoré je Okresný súd v Bratislave III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a keďže v časti sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 203/2007 nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, 20. mája 2010 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril   k otázke vhodnosti   ústneho pojednávania, a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podpredseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k   sťažnosti   zo   17.   júna   2010 doručenom ústavnému súdu 12. júla 2010 uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci. V prílohe k svojmu vyjadreniu zaslal vyjadrenie zákonnej sudkyne v uvedenej veci, v ktorom okrem iného uviedla:

„V prejednávanej veci som ako zákonný sudca po vyjadrení k Spr. 2074/09 zo dňa 23. 10. 2009 vykonala nasledovné úkony:

1/ Dňa 03. 09. 2009 sťažovateľ ako účastník konania vo veci 43 C 203/2007 podal návrh na ustanovenie zástupcu podľa § 30 O. s. p.

- dňa 30. 10. 2009 som sťažovateľa vyzvala v lehote 15 dní na preukázanie osobných zárobkových a majetkových pomerov a na preukázanie ďalších skutočností špecifikovaných v bodoch 1-4 výzvy súdu, ktorých preukázanie bolo potrebné pri úvahe súdu, či na strane navrhovateľa   sú   predpoklady,   aby   bol   oslobodený   od   súdnych   poplatkov,   ktorú procesnoprávnu podmienku je potrebné mať preukázanú pred rozhodnutím súdu o návrhu navrhovateľa/sťažovateľa na ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 a nasl. O. s. p. v konaní 43 C 203/2007, ktorú žiadosť doručil navrhovateľ dňa 03. 09. 2009. Súd nemohol akceptovať k žiadosti navrhovateľa zo dňa 3. 9. 2009 pripojené a vyplnené tlačivo potvrdenie   o   osobných,   zárobkových   a   majetkových   pomeroch,   potvrdenie   Sociálnej poisťovne o výplate invalidného dôchodku navrhovateľovi z dôvodu, že tieto listiny boli navrhovateľom predložené k č. k.: 43 C 203/2007 len v kópii a neobsahovali osvedčovaciu doložku, že ich kópie súhlasia s originálom citovaných listín.

K žiadosti pripojil navrhovateľ dňa 3. 9. 2009 aj podanie, ktorým doplnil skutkový, t. j. materiálny základ žaloby s úpravou petitu o zaplatenie náhrady škody vo výške 978,76 eura   /nesprávne   označený   úkon   navrhovateľa,   pretože   tento   mal   označiť   ako   čiastočné späťvzatie návrhu/ a o náhrade nemajetkovej ujmy zaplatením sumy 8 298,48 eura /rovnako ako v pôvodne žalovanej výške/, spolu o zaplatenie sumy 9 277,24 eura /podanie je založené v spise na čl. 37-40/

/podľa úradného záznamu založeného v spise bol spis uložený do archívu/ až do dňa 19. 10. 2009/

-   dňa   10.   11.   2009   bol   spis   43   C   203/2007   vyžiadaný   a   pripojený   k   spisu 21 C 72/2008 sudcom konajúcim v tejto veci z dôvodu vytýčeného pojednávania na deň 20. 11. 2009, z ktorého bol spis 43 C 203/2007 odpojený v mesiaci január 2010.

- dňa 8. 2. 2010 čl. 50 som upravila asistentku súdneho odd. 43 C, aby bezodkladne preverili   v spise   43   C   203/2007   vykázanie   doručenia   výzvy súdu   zo dňa 30.   10.   2009 doručovanej do vlastných rúk navrhovateľovi na preukázanie jeho osobných, zárobkových a majetkových pomerov.

- dňa 15. 3. 2010 som z pripojeného spisu 21 C 72/2008 zistila, že uznesením č. k.: 21 C 72/2008 zo dňa 20. 11. 2009 bolo konanie zastavené pre späťvzatie návrhu celkom. Uznesenie o zastavení konania vo veci 21 C 72/2008 nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 1. 2010. Rovnopis uznesenia je založený v spise 43 C 203/2007 na čl. 52. V konaní vedenom pod čk: 21 C 72/08 súd ustanovil navrhovateľovi pre konanie zástupcu - advokáta.

- dňa 17. 3. 2010 som opätovne žiadala cez kanceláriu preveriť doručenie originálu vyplneného   a   dokladovaného   tlačiva   navrhovateľom   spolu   s   požadovanými   listinami v súlade s výzvou súdu zo dňa 30. 10. 2009 /čl. 47/, vrátane založenia doručenky do spisu o prevzatí   výzvy   navrhovateľom,   resp.   o   reklamáciu   jej   doručenia   navrhovateľovi prostredníctvom Slovenskej pošty a. s. ako subjektu, ktorý ho mal za povinnosť doručiť. Z úradného záznamu na čl. 51 bolo preukázané, že navrhovateľ nedoručil súdu ku dňu   17.   03.   2010   vyplnené   a   zdokladované   potvrdenie   o   osobných,   zárobkových   a majetkových pomeroch na ustanovenie zástupcu – advokáta, napriek tomu, že doručenku o prevzatí   výzvy   súdu   zo   dňa   30.   6.   2010   prevzal   navrhovateľ   do   vlastných   rúk   dňa 22. 02. 2010 /doručenka založená v spise na čl. 47/

- dňa 17. 3. 2010 som ako zákonný sudca v prejednávanej veci uznesením č. k: 43 C 203/2007-53 zastavila konanie sčasti o sumu 830,94 eura z istiny 1 809,70 eura vrátane príslušenstva celkom k istine zo sumy 1 809,70 eura a príslušenstva celkom z istiny vo výške 8 298,48 eura. /uznesenie bolo zo strany sudcu vyhotovené vo forme konceptu a založené do spisu na čl. 53/

podľa úradného záznamu, založeného v spise na čl. 64 bol ďalej spis pripojený k Spr. č. 2021/2010

-   dňa   12.   05.   2010   navrhovateľ   predložil   súdu podanie,   označené ako   opätovná žiadosť o ustanovenie advokáta, k žiadosti pripojil listiny požadované súdom vo výzve zo dňa 30. 10. 2010, opätovne, aj napriek poučeniu len v kópii, bez overovacej doložky ich pravosti. /čl.58-63/

Uznesením č. k: 43 C 203/2007-65 zo dňa 03. 06. 2010 súd ustanovil navrhovateľovi na základe jeho žiadosti podľa § 30 O. s. p. zástupcu, na zastupovanie navrhovateľa v konaní:   Centrum   právnej   pomoci.   V   odôvodnení   cit.   uznesenia   /v   konaní   pripájam   k vyjadreniu/ súd, v zastúpení konajúceho sudcu konštatoval, že opakovanú vadu listín, čo do ich formy, pripojených navrhovateľom k jeho žiadosti zo dňa 12. 05. 2010, ktoré súdu bránili   o prejednávanej   žiadosti   rozhodnúť   bolo možné odstrániť   postupom konajúceho sudcu v súlade s § 65 ods. 1. Vyhl. č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že   navrhovateľ   totožné   súdom   požadované   listiny   pripojil   v   originále   do   spisu   43   C 17/2010.

Dňom 9. 6. 2010 má súd preukázané doručenie návrhu na začatie konania, príloh k nemu pripojených, doplnenie návrhu a uznesenie o zastavení konania sčasti odporcovi do vlastných rúk.

Po uplynutí lehoty na vyjadrenie odporcu k návrhu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia   o   ustanovení   zástupcu   navrhovateľovi   a   doručení   mu   prípadného   písomného vyjadrenia   sa   odporcu   k   návrhu,   súd   v   prejednávanej   veci   vytýči   termín   pojednávania /predpoklad v mesiaci 8-9/2010/.

V prejednávanej veci od jej pridelenia mne ako zákonnému sudcovi mám za to, že v nej konám plynulo. Prieťahy, ktoré vznikli vo veci som nezavinila. Rovnako mám za to, že nemožno   považovať   za   dostatočné,   aby   preukázanie   pomerov   účastníka   konania   súd posudzoval z neoverených listín, predložených samotným účastníkom konania, a to napriek výzve a poučeniu zo strany súdu opätovne.

Záverom poukazujem, že na tunajšom súde na návrh navrhovateľa proti totožnému odporcovi, na totožnom skutkovom a právnom základe, s rozdielnymi výškami uplatnenej náhrady /petit/ bolo vedené tieto konania: (označené sú konania sp. zn. 21 C 72/2008, sp. zn. 11 C 181/2006 a sp. zn. 20 C 25/2007, pozn.)....

Predmetom konania vo veci 43 C 203/2007 je uplatnené právo navrhovateľa titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v konaní vedenom na okresnom súde Bratislava III sp. zn.: 10 C 23/2001 nesprávnym úradným postupom súdu pre jeho nečinnosť resp. zbytočné prieťahy v období od 23. 10. 2001 do 13. 2. 2003, od 11. 3. 2003 do 22. 6. 2005, od 22. 8. 2005 do 12. 1. 2007 a to výlučne podľa zák. č. 514/2003 Z. z. z dôvodu, že MS SR ako príslušný orgán na predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody v lehote 6 mesiacov od prevzatia jeho žiadosti zo dňa 9. 8. 2006 zostal nečinným....

V konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 72/2008 navrhovateľ síce skutkovo rovnako vymedzil rozhodujúce skutočnosti, od ktorých odvodzuje uplatnené právo na náhradu škody proti totožnému odporcovi titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup OS Bratislava III v konaní 10 C 23/2001 pre jeho nečinnosť....

Konanie vo veci 43 C 203/2007 predchádzalo konaniu vo veci 21 C 72/2008 preto v konaní   43   C   203/2007   nevznikla   procesná   prekážka   litispendencie...   táto   prekážka... medzičasom   zanikla   zastavením   konania   celkom   sp.   zn.   21   C   72/2008,   pre   späťvzatie návrhu.

V konaní 43 C 203/2007 súd vykonal potrebné opatrenia na rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa na ustanovenie mu zástupcu podľa § 30 O. s. p., ktoré je možné len vtedy, ak účastník konania náležite súdu preukáže splnenie predpokladu na priznanie oslobodenia od súdnych   poplatkov,   čo   však   navrhovateľ   v   tomto   konaní   náležite   nepreukázal,   svojím postupom   sám   spôsobil   zbytočné   prieťahy,   pretože   nedostatky   v   procesných   úkonoch smerujúcich   k   rozhodnutiu   o   žiadosti   navrhovateľa   mohol   v   súlade   so   Spravovacím poriadkom zhojiť súd sám až z podania navrhovateľa doručeného súdu... dňa 21. 4. 2010, na   ich   skutkovom   základe   preto   bezodkladne   rozhodol   o   ustanovení   zástupcu navrhovateľovi... 3. 6. 2010....“

Ústavný súd konštatuje, že popis konania zodpovedá obsahu spisu.

Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k   vyjadreniu   podpredsedu okresného súdu z 27. júla 2010 (doručenom ústavnému súdu 2. augusta 2010) uviedol, že okresný súd v tomto vyjadrení „žiadnym spôsobom nevyvrátil zistené prieťahy v konaní sp. zn.   43 C/203/2007“,   a   preto   považuje   sťažnosť   za   odôvodnenú.   Súčasne   zopakoval súhlas   s   upustením   od   ústneho   pojednávania   v   tejto   veci   (uvedený   súhlas   obsahuje doplnenie sťažnosti z 22. apríla 2010).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu   (m.   m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   i   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS/272/04)) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa o   náhradu   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom.   Pokiaľ   ide   o   kritérium právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   ktoré   ústavný   súd   uplatňuje   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd   vychádzajúc   z   uvedeného   predmetu   konania   konštatoval,   že   ide   o   štandardnú   vec patriacu   do   rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov.   Zo   skutočností   uvedených sťažovateľom   a okresným   súdom,   ani z   obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej či o faktickej zložitosti veci.

2.   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   je   druhým   kritériom,   ktoré   sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu zásadnú okolnosť, ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa, ktorý je v tomto spore žalobcom, v súvislosti s namietanou dĺžkou doterajšieho konania. Postup sťažovateľa pri predkladaní originálu   potvrdenia   o   osobných,   zárobkových   a   majetkových   pomeroch   na   výzvu okresného súdu síce spomalil konanie v období od novembra 2009 do mája 2010, ale jeho právne úkony (správanie) ďalšie obdobia konania okresného súdu neovplyvnili.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.

Sťažovateľ   podal   žalobu   o   náhradu   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradným postupom v konaní sp. zn. 10 C 23/01 okresnému súdu 25. januára 2007. Okresný súd postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I, pričom tento súd nesúhlasil s postúpením veci a spis   predložil   Krajskému   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   na   rozhodnutie o miestnej príslušnosti. Krajský súd rozhodol 30. júla 2007 o tom, že miestne príslušným súdom vo veci sťažovateľa je okresný súd.

Ďalej sudcovia okresného súdu vyjadrili 27. septembra 2007 zaujatosť vo vzťahu k sťažovateľovi, zákonná sudkyňa ju vyjadrila 24. októbra 2007. Spisový materiál vo veci bol 5. novembra 2007 postúpený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Krajský   súd   uznesením   č.   k.   8   NcC   19/2007-27   zo   16.   novembra   2007   (doručeným okresnému súdu 22. novembra 2007) rozhodol o námietke zaujatosti tak, že ju zamietol.

Sťažovateľ požiadal 3. septembra 2009 o ustanovenie advokáta.

Z prípisu   podpredsedníčky   okresného   súdu   z 23.   októbra   2009   sťažovateľovi o upovedomení   a spôsobe   vybavenia   jeho   sťažnosti,   ktorý   tvorí   prílohu   sťažnosti, vyplynulo, že lustráciou spisu bolo zistené, že 25. januára 2007 bola na okresnom súde podaná žaloba o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v konaní sp. zn. 10   C   23/01   proti   Slovenskej   republike   o zaplatenie   finančnej   škody   (54   519   Sk) a nemajetkovej ujmy (250 000 Sk).

Zo spisu sp. zn. 43 C 203/07 podpredsedníčka okresného súdu zistila, že žaloba z 25. januára 2007 bola omylom založená do spisu sp. zn. 10 C 23/01 a 14. mája 2005 bola vylúčená zo spisu a zapísaná ako nový návrh pod sp. zn. 43 C 203/07.

Z úradného záznamu z 19. októbra 2009 založeného v spise vyplynulo, že spis sp. zn. 43 C 203/2007 bol v júli 2008 omylom založený do spisovne, a z toho dôvodu bola úprava sudkyne zo 17. júla 2008 realizovaná až 19. októbra 2009.

Ďalej   bolo   lustráciou   spisu   okresného   súdu   zistené,   že   10.   apríla   2007   podal sťažovateľ   okresnému   súdu   totožnú   žalobu,   len   s inou   výškou   uplatnenej   škody (36 184,50 Sk), a táto bola vedená pod sp. zn. 21 C 72/08. V konaní vedenom pod sp. zn. 21 C   72/08   ustanovil   okresný   súd   sťažovateľovi   sťažovateľom   pre   konanie   zástupcu- advokáta. Toto konanie bolo právoplatne skončené na základe späťvzatia žaloby 5. januára 2010 a 8. januára 2010 bol spis sp. zn. 43 C/203/2007 odpojený od spisu sp. zn. 21 C 72/08, ku ktorému bol pripojený od 10. novembra 2009.

Sťažovateľ podal 25. februára 2010 ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní v súvislosti so žiadosťou   o ustanovenie   zástupcu   z radov   advokátov.   Predsedníčka   okresného   súdu upovedomila sťažovateľa o vybavení jeho sťažnosti na prieťahy 25. mája 2010 s tým, že podľa jej názoru k prieťahom nedošlo; doklady podľa jej názoru neboli „zložené“ v stave, aby ich súd mohol považovať za dôveryhodné.

Okresný súd po preverovaní spisového materiálu a došlej pošty 17. marca 2010 zistil, že   originál   potvrdenia   o   osobných   a   majetkových   pomeroch   sťažovateľa   sa   v   spise nenachádza a uznesením č. k. 43 C 203/2007-53 zo 17. marca 2010 zastavil konanie „sčasti o sumu 830,94 € z istiny 1 809,70 € vrátane príslušenstva celkom k istine zo sumy 1 809 € a príslušenstva celkom vo výške 8 298,48 €“.

Sťažovateľ opakovane požiadal 12. mája 2010 okresný súd o ustanovenie advokáta. Okresný súd mu uznesením č. k. 43 C 203/2007-65 z 3. júna 2010 ustanovil ako zástupcu v označenom konaní Centrum právnej pomoci Bratislava - Staré Mesto. Centrum právnej pomoci Bratislava - Staré Mesto poverilo 16. júna 2010 Mgr. O. C. výkonom   právneho zastupovania sťažovateľa.

Na žiadosť sťažovateľa o opravu uznesenia č. k 43 C 203/2007-53 zo 17. marca 2010 reagoval okresný súd opravným uznesením č. k. 43 C 205/2007-89 z 5. augusta 2010.

Okresný súd prijal 9. augusta 2010 uznesenie, ktorým uložil sťažovateľovi odstrániť nedostatky   podania   v   lehote   10   dní   od   doručenia   výzvy   a   nariadil   pojednávanie   na 30. september 2010.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v rámci namietaného konania sa od začatia konania 25. januára 2007 do 22. novembra 2007 konalo o miestnej príslušnosti   okresného   súdu   a vykonávali   sa   úkony,   ktoré   súviseli   s rozhodovaním o uplatnených   námietkach   zaujatosti.   K zbytočným   prieťahom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 203/2007 došlo však následnou nečinnosťou okresného súdu v období od 22. novembra 2007 do 19. októbra 2009, t. j. v trvaní viac ako 22 mesiacov. Po doručení uznesenia krajského súdu č. k. 8 NcC 19/2007-27 zo 16. novembra 2007 bol spis   predložený   zákonnému   sudcovi   až   8.   júla   2008,   ktorý   úpravu   zo   17.   júla   2008 zrealizoval   až   19.   októbra   2009,   keďže   bol   spis   omylom   založený   do   iného   spisu. Od októbra 2009 podľa názoru ústavného súdu okresný súd konal o ustanovení advokáta sťažovateľovi   pre   namietané   konanie,   ktorého   sťažovateľovi   ustanovil   uznesením č. k. 43 C 203/2007-65 z 3. júna 2010. Ďalší postup okresného súdu v priebehu roku 2010 smeroval k vykonaniu základných procesných úkonov, okresný súd však od podania žaloby v januári 2007 neuskutočnil   ani jedno pojednávanie vo veci   samej, ktoré by smerovalo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Z uvedených skutočností vyplýva, že postupom okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní a v nadväznosti na to ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V   súlade   s   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 203/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z akých   dôvodov   sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ v tejto súvislosti vo svojej sťažnosti uviedol:

„Priznané finančné zadosťučinenie stojí na úlohe finančného odškodnenia žalobcu, z dôvodu nezodpovedného prístupu justície pri neaktívnych procesných úkonoch vyplývajúce z ich náplne práce, ktorý svojím zbytočným zdĺhavým konaním, bezohľadne ba neľudsky viedli   sťažovateľa   k   objektívnemu   stavu   právnej   neistoty.   Zdôrazňujem,   že   hľadisko zdĺhavosti konania je zvlášť citlivo posudzované s výsledkom preukázanej psychickej ujmy ako   aj   hmotnej   núdze   invalidného   dôchodcu,   ktorého   príjem   je   na   hranici   životného minima, preto časové hľadisko zohrávalo dôležitú úlohu v uvedenom spore.“

Sťažovateľ požadoval finančné zadosťučinenie v sume 3 200 €.

So   zreteľom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn. 43 C 203/2007,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   prípadu   a   to,   že   konanie   vo   veci sťažovateľa nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ako aj na predmet sporu   ústavný   súd   považoval   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi   sumu   1   500   €   ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľovi, ktoré mu vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom   JUDr. V.   Š. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) v sume 240,46 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 254,88 €.

Odmenu ustanoveného advokáta je povinný okresný súd zaplatiť na účet Kancelárie ústavného súdu podľa bodu 5 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010