znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 13/07-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť N. V., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tp 56/2006 a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 33/2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť N. V. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta 2006 doručená sťažnosť N. V. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Nitra   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 5 Tp 56/2006   a postupom   Krajského   súdu   v Nitre   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 5 Tpo 33/2006.   S poukazom   na   svoje   nepriaznivé   sociálne   pomery,   ako   aj   na väzobné stíhanie   sťažovateľ   zároveň   požiadal,   aby   mu   bol   podľa   § 31a   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   v spojení   s   § 30   a § 138   Občianskeho   súdneho   poriadku   ustanovený v konaní o jeho sťažnosti advokát ex offo.

Podľa zistenia ústavného súdu bol sťažovateľ 1. októbra 2006 prepustený z väzby na slobodu.   V nadväznosti   na   to   ho   ústavný   súd   vo   výzve   z 5.   februára   2007   poučil o podmienkach, za ktorých možno v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu z radov advokátov, a požiadal ho, aby mu v lehote 14 dní od doručenia uvedenej výzvy predložil vyplnené a príslušnými inštitúciami potvrdené tlačivo Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ktoré mu v prílohe zaslal. Sťažovateľ bol tiež upozornený na možnosť, že v prípade nerešpektovania výzvy   ústavného   súdu   môže   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde odmietnuť.

Na výzvu ústavného súdu, ktorá mu bola doručená 13. februára 2007, sťažovateľ nereagoval.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom a sťažovateľ na výzvu ústavného súdu, aby preukázal svoje osobné majetkové a zárobkové pomery pre účely posúdenia splnenia predpokladov na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v určenej lehote neodpovedal.

Sťažovateľ   tak   neurobil   ani   napriek   podrobnému   poučeniu   ústavného   súdu a upozorneniu na možné nepriaznivé následky, ktoré mu jeho pasivita môže v okolnostiach prípadu spôsobiť.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a   povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   s   cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho o tom, ako treba doplnenie   sťažnosti   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   sťažovateľa   a tiež   v jeho   záujme výzvu ústavného súdu a pokyny v nej obsiahnuté rešpektovať.

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietne pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   (obdobne   napr.   III. ÚS 199/03, III. ÚS 119/05).

Ústavný   súd   konštatujúc,   že   sťažovateľ   napriek   výzve   ústavného   súdu   nedoplnil svoju sťažnosť v zmysle označenej výzvy, sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007