znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 13/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   I.   H.,   bytom   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia jej práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   rozsudkom   Okresného   súdu   Bratislava I č. k. 19 C 282/96-172 z 15. marca 2004 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 234/04 z 1. februára 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. I. H. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 16. decembra 2005 doručená sťažnosť Mgr. I. H. (ďalej len „sťažovateľka”), ktorou namieta porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 19 C 282/96-172 z 15. marca 2004 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 234/04 z 1. februára 2005.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Rozsudkami   vyššie   uvedených   súdov   bolo   sťažovateľke   uložené   predmetný   byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať bez pridelenia náhradného bytu a zároveň zaplatiť trovy konania.

Postupom oboch vyššie uvedených súdov bolo sťažovateľke upreté právo na riadny spravodlivý   proces,   právo   vyjadrovať   sa   ku   všetkým   prednesom,   ktoré   vykonali   súdom predvolaní   svedkovia,   keď   svedkovia   evidentne   podávali   svedeckú   výpoveď   k veciam, o ktorej nemali žiadnu vedomosť a sami si vo svedeckých výpovediach protirečili. (...) Osobitne sťažovateľka poukazuje na to, že pri práve na riadny a spravodlivý proces bolo jej upreté právo na prednes dôkazov, ktoré by umožnili sťažovateľke predniesť dôkazy zrozumiteľným spôsobom, aby to nemalo za dôsledok, že je tu aplikovaná tvrdosť zákona, konkrétne zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení. (...)“

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že:

„1. rozhodnutím   Okresného   súdu   Bratislava   I,   Krajského   súdu   v Bratislave   boli sťažovateľke porušené ústavné práva sťažovateľky na riadny a spravodlivý proces,

2. sťažovateľka sa domáha ústavného nálezu, na základe ktorého sa mení rozsudok Okresného   súdu   Bratislava   I   č.   k.   19 C 282/1996-172   zo   dňa   26. 01. 2004 (správne z 15. marca 2004,   pozn.) v   spojení   s   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Bratislave č. k.: 8 Co 234/04 zo dňa 01. 02. 2005 tak, že sa žaloba zamieta v celom rozsahu,

3. sťažovateľke sa priznáva nemajetková ujma vo výške, ktorú podľa rozhodovacej praxe sťažovateľke prizná Ústavný súd Slovenskej republiky.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti sťažovateľa   v   súlade   s   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v § 20 a v § 49 až 56 zákona   o ústavnom   súde,   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo   osobitnej   podmienky   je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto sťažnosť   sťažovateľky   predbežne   prerokoval   a   skúmal,   či   neexistujú   dôvody   na   jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje zákon   o ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   požaduje   vysloviť   porušenie   jej   práva na spravodlivé   súdne   konanie,   ku   ktorému   malo   okrem   iného   dôjsť   uvedenými rozhodnutiami   okresného   súdu   a   krajského   súdu   vydanými   ešte   v   roku   2004   a   2005. Ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 19 C 282/1996 z 15. marca 2004 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8 Co 234/04 z 1. februára 2005 nadobudol právoplatnosť 21. júna 2005.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase, keď sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu, t. j. 16. decembra 2005, už uplynula lehota uvedená v § 53 ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   pre   tento   typ   konania   pred   ústavným   súdom.   Pretože ústavný súd nedodržanie lehoty nemôže odpustiť, o sťažnosti sťažovateľky rozhodol tak, že ju odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2006