znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 13/03-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   Č.,   bytom   Ľ.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 12 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Sociálnej   poisťovne,   ústredia   Bratislava,   č.   433-1074-6020/2000   z   31.   mája   2000 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2 S 54/00-13 z 11. septembra 2002, za účasti Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava, a Krajského súdu v Prešove, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Č.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra 2002 doručená sťažnosť M. Č., bytom Ľ. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 12 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava, č. 433-1074-6020/2000 z 31. mája 2000 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2 S 54/00-13 z 11. septembra 2002.

Sťažnosť nespĺňala niektoré náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a nebolo k nej pripojené splnomocnenie pre   advokáta   alebo   komerčného   právnika   na   zastupovanie   sťažovateľa   pred   ústavným súdom, ako to vyžaduje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to ústavný súd 12. decembra 2002 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov   sťažnosti   a zaslanie   kvalifikovaného   splnomocnenia   na   jeho   zastupovanie v súlade s citovaným ustanovením zákona o ústavnom súde.

Odpovedajúc   na   uvedenú   výzvu   požiadal   sťažovateľ   podaním   označeným   ako „Výzva na odstránenie nedostatkov sťažnosti žiadosť – odpoveď“, ktoré bolo ústavnému súdu   doručené   23.   decembra   2002,   aby   mu   bol   právny   zástupca   v konaní   pred   ním ustanovený.   Túto   žiadosť   odôvodnil   tým,   že „som   invalidným   dôchodcom   a spolu s manželkou, ktorá je už poberateľkou starobného dôchodku, sa staráme o výchovu a výživu nášho   syna   M.,   študenta   4.   ročníka   SvF   TU   v K.   Skutočne   moja   finančná   situácia   mi nedovoľuje platiť obhajcu“.

Uznesením   sp.   zn.   IV.   ÚS   13/03   z   22.   januára   2003   ústavný   súd   rozhodol, že sťažnosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovuje, a súčasne mu uložil predložiť   do   desiatich   dní   od   doručenia   tohto   uznesenia   splnomocnenie   pre   právneho zástupcu spĺňajúce kritériá ustanovené v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V odôvodnení citovaného   uznesenia   uviedol,   že   v prípade   nesplnenia   tejto   povinnosti   môže   byť   jeho sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ prevzal vyššie uvedené uznesenie 7. februára 2003, avšak v ním určenej lehote požadované splnomocnenie ústavnému súdu nepredložil.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd sťažovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 poslednej vety zákona o ústavnom súde).

Z dôvodu, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti, ústavný súd ju po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Košice 26. februára 2003