znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 129/05-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr. M. M. – L.,   so   sídlom D.,   zastúpenej   advokátom JUDr. P. Ž., D., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 283/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. M. – L. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla 2005 doručená   sťažnosť   Mgr. M. M. – L.   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   vo   veci   namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 283/01.

V sťažnosti sa okrem iného uvádza, že „Žalobným návrhom zo dňa 13. 9. 2001 som sa ja, sťažovateľka, domáhala zaplatenia sumy 17.152,40 Sk s príslušenstvom od žalovanej M. S., súkromnej podnikateľky s obchodným názvom M. S., (...), Ž. Okresný súd v Žiline vo veci   vydal   dňa   28. 3. 2002   platobný   rozkaz,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   dňa 28. 5. 2002. Návrhom zo dňa 11. 6. 2002 som ja, sťažovateľka, žiadala, aby Okresný súd v Žiline nariadil výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí patriacich M. S. Uznesenie vo veci nariadenia výkonu rozhodnutia hnuteľných vecí vydal Okresný súd v Žiline dňa 24. 9. 2002. Listami zo dňa 30. 7. 2003, zo dňa 18. 11. 2003 a zo dňa 6. 2. 2004 som ja, sťažovateľka,   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   žiadala   Okresný   súd   v Žiline o podanie správy o stave konania“.

V ďalšej časti sťažnosti sa sťažovateľka bez akejkoľvek spojitosti s predchádzajúcim textom   sťažnosti   zmieňuje   o   nečinnosti   v   konaní   vedenom   pred   okresným   súdom   pod sp. zn. Ro 283/01 a o sťažnosti, ktorú podala jeho predsedovi 15. júla 2004.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„Bolo porušené základné právo podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR v platnom znení prieťahmi v konaní č. Ro 283/01 vedenom pred Okresným súdom v Trenčíne.

Sťažovateľke   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   20.000,-   Sk,   ktoré   je povinná vyplatiť SR - Okresný súd Žilina.

Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania tak, ako budú jej právnym zástupcom neskôr vyčíslené.“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   je   podľa   §   20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný   návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv [(čl. 2 ods. 2 ústavy) napr. III. ÚS 2/05].

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že účastníkmi konania vedeného na okresnom súde   pod   sp. zn.   Ro   283/01   uvedeného   v   petite   sťažnosti   sú   JUDr. O. P.   v procesnom postavení navrhovateľky a JUDr. D. V. ako odporkyňa.

Podľa   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu   je   sťažnosť   zjavne   neopodstatnená   aj v takom prípade, ak je podaná proti orgánu verejnej moci, ktorý v danom prípade vo veci sťažovateľa nekoná, prípadne ani nekonal, a preto medzi jeho postupom a namietaným porušením základného práva nie je žiadna príčinná súvislosť (IV. ÚS 79/04).

S ohľadom na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že v danom prípade medzi namietaným postupom orgánu verejnej moci (okresného súdu) a sťažovateľkou označeným základným   právom   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy nie je žiadna príčinná súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ na záver o možnom porušení uvedeného základného práva.

Podľa petitu sťažnosti, ale aj podľa jej odôvodnenia („Pretože sa vo veci vedenej pred   Okresným   súdom   v Trenčíne   pod   č. k.   Ro   283/01   nekoná)   je   porušovateľom základného práva sťažovateľky okresný súd.

V súvislosti   s tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažnosť   neobsahuje   návrh rozhodnutia vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť   východiskom   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu   v   uvedenej   veci.   Formulácia   petitu sťažnosti (v ktorej sa na jednej strane žiada vysloviť porušenie základného práva okresným súdom a na strane druhej sa žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie, „ktoré je povinná vyplatiť SR - Okresný súd Žilina“) neumožňuje jednoznačne identifikovať, ktoré konanie   má   byť   predmetom   posudzovania   ústavného   súdu,   ani   proti   ktorému   orgánu verejnej moci sťažnosť smeruje.

Pretože   ústavný   súd   pri   predbežným   prerokovaním   sťažnosti   zistil,   že   označený okresný súd nemôže byť porušovateľom uvedeného základného práva sťažovateľky, lebo vo veci,   ktorá   je   uvedená   v   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej,   ako   aj   v dôvodoch sťažnosti,   okresný   súd   nekonal   ani   nekoná,   odmietol   sťažnosť   podľa   ustanovenia   §   25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2005