znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 128/2012-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   A.   Z.,   S.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   B.   P.,   B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 58 C/68/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 8 C/177/2008) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. Z. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra 2011 doručená sťažnosť Ing. A. Z. (ďalej len „sťažovateľka), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/177/2008. Sťažovateľka v petite sťažnosti namieta prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/177/2008, pričom podľa zistenia ústavného súdu predmetné konanie je t. č. vedené pod sp. zn. 58 C/68/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:„Na základe návrhu na vyporiadanie BSM podaného na Okresný súd Bratislava II sa začalo   pod   sp. zn.   8 C/177/2008   v   roku   2008   konanie   o   vyporiadanie   BSM   bývalých manželov Z. V tomto konaní bola sťažovateľka navrhovateľkou a jej bývalý manžel Ing. J. Z. odporcom.

Spis   v   predmetnej   veci   je   vedený   na   Okresnom   súde   Bratislava   II   sp. zn. 8 C/177/2008.

Návrh   na   vyporiadanie   BSM   bol   podaný   na   Okresný   súd   Bratislava   II   dňa 11. 7. 2008, tam mu bola pridelená spisová značka 8 C/177/2008. Dňa 21. 7. 2008 bola navrhovateľke doručená zo súdu výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 2 000 Sk. Tento poplatok navrhovateľka nezaplatila a súd predmetnú vec dňa 10. 9. 2008 uznesením č. k. 8 C/177/2008-58 zastavil. Navrhovateľka ale súdny poplatok dodatočne zaplatila dňa 17. 9. 2008...   Toto   konanie   navrhovateľky   bolo   spôsobené   jej   predošlou   právnou zástupkyňou, ktorá ju nesprávne a neskoro informovala o priebehu konania, s doručenými písomnosťami ju oboznamovala oneskorene. Navrhovateľka nebola s jej prácou spokojná, preto jej vypovedala   plnú moc a   obrátila   sa na   moju advokátsku kanceláriu.   Zdržanie spôsobené nezaplatením súdneho poplatku trvalo 2 mesiace.

K 1. 1. 2008 vznikol Okresný súd Pezinok a dňa 14. 11. 2008 bol predošlej právnej zástupkyni   navrhovateľky   doručený   list   z   Okresného   súdu   BA   II   zo   dňa   6. 11. 2008, v ktorom jej bolo oznámené, že na základe § 105 ods. 1, 2 OSP postupuje vec na Okresný súd Pezinok s poukazom na § 88 ods. 1 písm. b) OSP, keďže posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Senci (t. j. v obvode OS Pezinok) a s poukazom na čl. 18 inštrukcie MS SR čl. 182007 a § 18b zákona č. 371/2004 Z. z. o zmene sústavy súdov a prechod miestnej príslušnosti.   Na   Okresnom   súde   Pezinok   bola   predmetnej   veci   pridelená   spis.   značka 4 C/1203/2008.

Voči tomuto postupu podala navrhovateľka námietku a nasledoval spor o miestnu príslušnosť medzi Okresným súdom BA II a Okresným súdom Pezinok, ktorý skončil dňa 29. 1. 2009 uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 12 NcC 1/2009-68. Krajský súd týmto uznesením rozhodol, že miestne príslušným pre toto konanie je Okresný súd BA II. Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave s hore uvedenou značkou postúpil Okresný súd Pezinok predmetnú vec Okresnému súdu BA II dňa 10. 5. 2011.

Od tej doby je predmetná vec znova na Okresnom súde BA II.“

Sťažovateľka   ďalej   poukázala   na   to,   že   právna   zástupkyňa   v jej   mene   podala okresnému súdu 12. septembra 2011 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola adresovaná „sudkyni OS BA II JUDr. K. F., poverenej plniť úlohy predsedu súdu podľa § 35 zákona č. 757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v platnom   znení“, pričom na uvedenú sťažnosť nedostala odpoveď.

Keďže napadnuté konanie „trvá viac než tri roky“ a právna neistota sťažovateľky dosiaľ nebola odstránená, sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že v napadnutom   konaní   bolo   porušené   jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Účinným   právnym   prostriedkom   nápravy   v súvislosti   s námietkou   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní je podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označené   právne prostriedky,   ktoré mal k dispozícii   podľa   zákona o súdoch,   alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so   základným   právom na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

Napokon   podľa   § 64   ods. 3   zákona   o   súdoch   „Ak   orgán   poverený   vybavovaním sťažností   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a   zabezpečí   vykonanie   opatrení na odstránenie   nedostatkov,   ak   je   to   potrebné,   vyvodí   za   vzniknuté   nedostatky   voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnená   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ako už bolo uvedené, sťažovateľka v sťažnosti okrem iného poukázala na to, že prostredníctvom právnej zástupkyne podala 12. septembra 2011 okresnému súdu sťažnosť na   prieťahy   v konaní,   pričom   sťažnosť   adresovala „sudkyni   OS BA   II   JUDr.   K.   F., poverenej   plniť   úlohy   predsedu   súdu   podľa   § 35   zákona   č. 757/2004   Z.   z.   o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení“.

Ústavný súd konštatuje, že fotokópia sťažnosti na prieťahy v konaní z 12. septembra 2011 a ani fotokópia podacieho lístka doporučenej zásielky, ktoré boli ako prílohy pripojené k sťažnosti   uplatnenej   na   ústavnom   súde,   tvrdenie   sťažovateľky   o adresovaní   sťažnosti na prieťahy   JUDr.   F.   neosvedčili   a nevyplýva   z nich,   že   by   predmetná   sťažnosť   bola adresovaná menovanej sudkyni, poverenej plniť úlohy predsedu súdu. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť aj na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu k sťažnosti doručené ústavnému súdu 20. februára 2012, z ktorého okrem iného vyplýva, že predmetná sťažnosť nebola zaevidovaná do Spr registra ani nebola predložená na vybavenie predsedovi súdu a 16. septembra 2011 bola založená do súdneho spisu.

Na   základe uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   postupom   sťažovateľky v okolnostiach danej veci nebola účinne splnená požiadavka namietania prieťahov v konaní na orgáne štátnej správy súdov nahradzujúca sťažnosť orgánu štátnej správy súdu podľa zákona o súdoch. V nadväznosti na to ústavný súd zdôrazňuje, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (m. m. III. ÚS 44/03).

Uvedené závery majú oporu aj v doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu, súčasťou ktorej je právny názor, že prostriedok nápravy, s ktorým sa ako právny účinok nespája priame odstránenie opodstatnene namietnutého porušenia základného práva alebo slobody, nemá povahu účinného právneho prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, teda takého právneho prostriedku, ktorý musí sťažovateľka vyčerpať skôr, ako sa v konaní pred ústavným súdom môže uchádzať o ochranu svojich práv podľa čl. 127 ústavy (m. m. II. ÚS 34/99, III. ÚS 146/03).

Ústavný   súd   opierajúc   sa   o   svoju   stabilnú   judikatúru   (napr.   IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti riadne uplatnenej podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch   neumožnilo   v danej   veci   účinnú   ochranu   základného   práva   sťažovateľky priznaného jej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v uvedenej súvislosti ďalej zdôrazňuje, že z § 63 ods. 1 zákona o súdoch jednoznačne   vyplýva,   že   sťažnosti   uplatnené   podľa   § 62   ods. 1   tohto   zákona   vybavuje predseda   príslušného   súdu,   ktorý   je   ako   jediný   orgánom   disponujúcim   právomocou meritórne vybavovať podané sťažnosti.

Keďže   sťažovateľka   v okolnostiach   danej   veci   napriek   tomu,   že   v konaní   pred okresným súdom bola kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy okresného súdu riadne neuplatnila a keďže ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   nezistil,   že   by   k nesplneniu   podmienky prípustnosti   sťažnosti   podľa   § 53   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   došlo   zo   strany sťažovateľky   z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa,   odmietol   jej   sťažnosť   podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Ústavný súd napokon dodáva, že sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní 12.   septembra   2011,   z čoho   v zmysle   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že aj prípade, že by bola adresovaná orgánu štátnej správy súdu, musel by ju ústavný súd odmietnuť, pretože by ju zrejme posúdil ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by bola predsedníčke okresného súdu poskytnutá primeraná („rozumná lehota“) na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05, I. ÚS 233/08). Ústavný súd stabilne judikuje, že po podaní sťažnosti podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch je potrebné   poskytnúť všeobecnému   súdu   časový   priestor   na prijatie   opatrení   s   cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia poukazuje na to, že z vyjadrenia predsedníčky okresného   súdu   k sťažnosti   vyplýva,   že   okresný   súd   nariadil   na   7.   marec   2012   termín pojednávania (pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 30. apríl 2012), teda začal vo veci   konať,   a navyše,   predsedníčka   okresného   súdu   taktiež   uviedla,   že „vec   bude primárne   sledovať   v pravidelných   2-mesačných   intervaloch“,   čím   je   daný   predpoklad bezprieťahového konania do budúcnosti.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2012