znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 127/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. G., S., zastúpeného advokátkou JUDr. A. L., S., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím   S.,   B.,   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 480 302 1820   0 z 21.   januára   2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2009 doručená sťažnosť M. G., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. L., S., vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   rozhodnutím   S.,   B.   (ďalej   len   „poisťovňa“),   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 480 302 1820 0 z 21. januára 2009.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«V roku 1997 dňom 31. júla som ukončil služobný pomer policajta a ako 49 ročný som sa   stal   poberateľom   „príspevku za   službu“   vo výške 33 %   z dovtedy poberaného služobného príjmu. Pre svoj zhoršený zdravotný stav, ktorý v roku 2002 vyústil do infarktu miokardu   som   už   nikde   nepracoval   a   lekár   mi   navrhoval   invaliditu.   Vzhľadom   ku skutočnosti, že dovŕšením 55 rokov fyzického veku dňom 2. 3. 2003 mi vznikal podľa platnej právnej úpravy nárok na poberanie starobného dôchodku, obrátil som sa so žiadosťou o jeho priznanie na Sociálnu poisťovňu. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 7. 5. 2003 čís. 4803021820 (Príloha 1 d.) mi bol priznaný starobný dôchodok vo výške 8.697,- Sk dňom 2. 3. 2003. Pri jeho vymeraní mi boli zarátané všetky riadne odpracované roky pre dôchodok v civilnom zamestnaní,   v služobnom pomere ako aj roky vojenskej základnej služby v celkovom trvaní 34 rokov.

Následne Sociálna poisťovňa svojím novým rozhodnutím zo dňa 10. 7. 2003 čís. 4803021820   mi   odňala   starobný   dôchodok   dňom   2.   8.   2003   čo   odôvodňovala   novou právnou úpravou, ktorá požaduje okrem služobného pomeru dĺžku ďalšieho zamestnania aspoň 25 rokov. (Príloha 1 c.)

Keďže takáto požiadavka s prihliadnutím na môj fyzický vek a zdravotný stav je nesplniteľná a keď takýmto úradným postupom sa s mojou osobou zaobchádzalo menej priaznivo ako s inými osobami v rovnakom postavení považoval som takýto postup ako priamu diskrimináciu, ktorá je podľa Ústavy SR neprípustná a preto som sa odvolal proti tomuto rozhodnutiu.

V   odvolacom   procese   ktorý   skončil   rozhodnutím   Najvyššieho   súdu   SR   pre   mňa úspešne, bola vec vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. (Príloha 2 d.)

Do dnešného dňa kedy predkladám svoju sťažnosť Ústavnému súdu SR, aby som splnil   zákonom   stanovenú   podmienku   možnosti   obrátiť   sa   aj   na   Európsky   súd   pre porušovanie   ľudských   práv   a   slobôd:   nebola   Sociálna   poisťovňa   ochotná   uviesť   vec do pôvodného stavu a nahradiť mi škodu spôsobenú porušovaním zákonov, neakceptovala súdne   rozhodnutia,   ale   formou   obštrukcií   a   prieťahov   sa   preukázateľne   usiluje   moje základné práva a slobody odnímať, rušiť a postupne viesť do premlčania (Prílohy 1 a 3.) Dnes ako 61 ročný s podlomeným zdravím a poučený 5,5 ročnými skúsenosťami, mám vlastné poznatky o právnych istotách a o vymožiteľnosti práva v demokratickom a právnom štáte.»

Sťažovateľ tvrdí, že jeho práva sú vydanými rozhodnutiami poisťovne porušované tým, že:

„1. Odnímajú   a   rušia   môj   zákonný   nárok   na   poberanie   dôchodku   a   to   podľa dodatočných retroaktívne aplikovaných požiadaviek - odpracovať 25 rokov v zamestnaní okrem rokov započítaného služobného pomeru.

2. Takýmto   spôsobom   (viď.   bod   1)   zaobchádzajú   so   mnou   menej   priaznivo   ako s ostatnými osobami v rovnakom postavení, ktorým dôchodok nerušia ani nekrátia. Som teda priamo diskriminovaný a to aj napriek tomu, že to Ústava SR nepripúšťa v akejkoľvek podobe.

3. Moje postavenie diskriminovaného a poškodeného občana pretrváva už 5,5 rokov. Moje výzvy na odstránenie diskriminácie a uvedenie do pôvodného stavu, ako aj nahradenie škôd ktoré mi Sociálna poisťovňa spôsobila, zostávajú neriešené rovnako ako opakované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v predmetnej veci.

4. Ani posledné vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 21. 1. 2009 doručené mi 3. 2. 2009 nerieši odstránenie diskriminácie ani nahradenie spôsobenej škody. Naopak novým - poškodzujúcim spôsobom znovu vypočítava môj dôchodok, hoci bol už právoplatne vypočítaný a priznaný podľa aktuálnej právnej úpravy v čase, v ktorom mi náležal. Suma o ktorú mi bol dňom 2. 8. 2003 môj dôchodok krátený je 2.403,- Sk mesačne Suma novopriznaná dňom 21. 1. 2009 predstavuje 749,- Sk mesačne.

Rozdiel,   ktorým   mám   byť   ďalej   poškodzovaný   predstavuje   1.654,-   Sk   mesačne. V tomto hrubom vyčíslení nie je zarátaná valorizácia dôchodkov ktorá v priebehu 5,5 rokov prebiehala.

Takýto postup Sociálnej poisťovne vnímam ako pokračovanie v prieťahoch ktorými sa   sleduje   postupným   scudzovaním   dosiahnuť   úplné   premlčanie   mojich   zákonných náležitostí a práv na ich priznanie.“

Sťažovateľ   vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   navrhuje,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1. že Ústavný súd v súlade s článkom 127 ods. 1 Ústavy SR bude o tejto sťažnosti rozhodovať a že vo svojom rozhodnutí vyslovene potvrdí, že sú porušované základné práva sťažovateľa dané v článku 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a z toho dôvodu predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne čís. 4803021820 0 zo dňa 21. 1. 2009 zruší .

2. že, Ústavný súd vráti vec na ďalšie konanie v ktorom v súlade s ustanovením článku 127 ods. 2 Ústavy SR prikáže Sociálnej poisťovni ktorá porušila základné práva podľa ods. 1 aby obnovila stav pred porušením.

3. že, Ústavný súd v súlade s ustanovením článku 127 ods. 3 Ústavy SR priznáva poškodenému   primerané   finančné   odškodnenie   Sociálnou   poisťovňou   formou   vrátenia dlžnej   čiastky   zväčšenej   o   príslušné   percentá   ktorými   boli   v   danom   období   dôchodky valorizované   spolu   s   prirátaním   úrokov   z   omeškania   ktoré   sú   dvojnásobkom   aktuálnej diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ak je v určitej veci oprávnený rozhodnúť všeobecný súd, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu.

Uvedený záver potvrdzuje aj § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Platí to   aj   pre   sťažovateľom   predložené   a napadnuté   ostatné   rozhodnutie   poisťovne z 21. januára 2009 tak, ako to je uvedené v poučení tohto rozhodnutia.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v občianskom súdnom   konaní   súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť   rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy a zákonnosť   rozhodnutí,   opatrení   alebo   iných   zásahov   orgánov   verejnej   moci.   Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy, pričom za orgán verejnej správy sa na účely   konania   podľa   piatej   časti   Občianskeho   súdneho   poriadku   („Správne   súdnictvo“) považuje aj poisťovňa, ktorej nečinnosť sťažovateľ svojou sťažnosťou namieta.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo vzťahu k namietaným rozhodnutiam poisťovne   ako   orgánu   verejnej   správy   je   na   základe   návrhu   sťažovateľa   oprávnený rozhodnúť v rámci správneho súdnictva všeobecný súd. Túto právomoc všeobecného súdu nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom (mutatis mutandis IV. ÚS 78/04).

Ak   sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   tvrdí,   že   poisťovňa   pokračuje   v prieťahoch, ktorými chce dosiahnuť premlčanie jeho práv, ústavný súd uvádza, že podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho   dôvodu   spôsobom   ustanoveným   príslušným   právnym   predpisom   tým,   že   je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Vychádzajúc   z uvedených   právnych   záverov   a skutkového   stavu   opísaného sťažovateľom ústavný súd uzavrel, že v predmetnej veci nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods.   1 ústavy v spojení s § 25 ods.   2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde), a preto sťažnosť   sťažovateľa   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre   nedostatok   svojej právomoci (podobne napr. IV. ÚS 49/04, II. ÚS 59/04 alebo IV. ÚS 78/04).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009