znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 126/07-108

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť H. M., H., zastúpenej advokátom JUDr. R. K., Advokátska kancelária,   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   práv   podľa   čl. 3   a čl. 13   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Nitre   sp. zn. ČVS: ORP-810/OVK-NR-06 PH z 11. septembra 2006 a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Nitre sp. zn. 1 Pv 807/2006 z 18. októbra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť H. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra 2006 doručená sťažnosť H. M. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej práva   na ochranu   pred   neľudským   a ponižujúcim   zaobchádzaním   podľa   čl. 3   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a práva   na   účinný prostriedok   nápravy   podľa   čl. 13   dohovoru,   základného   práva zakazujúceho   mučenie a podrobenie   krutému,   neľudskému   či   ponižujúcemu   zaobchádzaniu   alebo   trestu   podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na právnu pomoc pred štátnymi   orgánmi   podľa   čl. 47   ods. 2   ústavy   uznesením   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (ďalej len „okresné riaditeľstvo“)   sp. zn.   ČVS: ORP-810/OVK-NR-06 PH   z 11. septembra 2006   a uznesením prokurátora   Okresnej   prokuratúry   v Nitre   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   sp. zn. 1 Pv 807/2006   z 18. októbra 2006.   Sťažovateľka   doplnila   svoju   sťažnosť   podaním doručeným ústavnému súdu 11. januára 2007.

Skutkový stav, v ktorom sťažovateľka vidí porušenie svojich označených práv, je v sťažnosti opísaný počnúc dňom 25. augusta 2006, keď uvedeného dňa asi o 7.30 h mala byť sťažovateľka «... pravdepodobne potom, ako niekomu odpovedala v maďarskom jazyku, zastavená   dvoma   jej   neznámymi   mužmi,   ktorí   na   ňu   predtým   zozadu   zakričali „Na Slovensku po slovensky“. Jeden z mužov sa jej spýtal, kam ide, pričom keď povedala, že ide na skúšku, jeden z mužov jej povedal, že už nikam nepôjde Následne ju jeden z nich chytil   zozadu   za   vlasy   tak,   že   jej   zaklonil   hlavu,   takže   sa   už   nemohla   pohnúť. Pravdepodobne   druhý   muž   ju   zozadu   chytil   za   obe   ruky   v oblasti   lakťov   a spoločne   ju odtiahli do hustého porastu. Po tomto ju jeden z mužov fyzicky napadol tak, že ju udrel do tváre, v dôsledku čoho začala krvácať z nosa. Prinútili ju, aby si vyzliekla sako, pančuchy a náušnice a aby im z kabelky odovzdala peňaženku s peniazmi a dokladmi. Následne ju ešte jeden z mužov udrel do tváre a keď v dôsledku tohto úderu spadla na zadok na zem, zacítila ešte kopanec do ľavej strany podbruška.

Pri fyzickom útoku utrpela sťažovateľka viaceré zranenia, a to: a/ pohmoždenie mäkkých častí ľavej strany tváre, údajne bez známok otrasu mozgu, b/ drobnú tržno-zhmoždenú ranu napravo od stredu, na dolnej pere, c/ pohmoždenie ľahkého stupňa, v oblasti brušnej steny podbruška viac vľavo, d/ mnohopočetné pohmoždenia s krvným výronom

na vnútornej a prednej ploche strednej časti pravého stehna v počte 6,na pravom podkolení v strednej časti na vnútornej a prednej ploche v počte 2,na ľavom stehne na prednej až vnútornej ploche v počte 9,

e/ odreninu kože v oblasti podkolennej jamky vľavo asi 3 cm dlhú, f/ povrchové zranenie v oblasti uší s drobným krvácaním z dierok po náušniciach. Naviac   útočníci,   po   ukončení   priameho   útoku   na   sťažovateľku,   keď   táto   bola zamdletá,   napísali   modrým   guľôčkovým   perom   na   blúzku,   ktorú   mala   sťažovateľka oblečenú,   text   „MAĎARI   ZA   DUNAJ“   a   „SK   BEZ   PARAZITOV“.   Blúzku   naviac pred napísaním textu, prípadne po jeho napísaní, spredu po celej dĺžke roztrhli a rozopli jej aj podprsenku.

Sťažovateľke zároveň odcudzili nasledovné veci:peňaženku   sťažovateľky,   ktorá   obsahovala   2.000,- SKK,   občiansky   preukaz sťažovateľky,   preukaz   poistenca   V.,   a. s.,   vodičský   preukaz   sťažovateľky, bankomatovú kartu č. (...) vydanú S., a s., v skratke (...), ISIC – kartu sťažovateľky,strieborné náušnice, strieborný prsteň, striebornú retiazku, najmenej 2 písacie perá.

Dňa   25. 08. 2006,   o 13.00   hod.,   bolo   podľa   § 199   ods. 1   Trestného   poriadku, vyšetrovateľmi Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru   v Nitre,   začaté   trestné   stíhanie   za   zločin   lúpeže   spolupáchateľstvom   podľa   § 20 Trestného zákona k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona (právna kvalifikácia uvedená vyšetrovateľom), a to vykonaním obhliadky miesta činu, ako neodkladného úkonu. Uznesením   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   v Nitre   zo   dňa   11.   09.   2006,   ČVS: ORP-810/OVK-NR- 06 PH,   bolo   trestné   stíhanie   zastavené,   ktoré   bolo   začaté   za   zločin   lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona (právna kvalifikácia uvedená vyšetrovateľom), a to z dôvodu, že vyšetrovateľ dospel k záveru, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.

Dňa 19. 09. 2006, podaním zo dňa 18. 09. 2006, podala sťažovateľka sťažnosť proti uzneseniu   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva Policajného   zboru   v Nitre   zo   dňa   11. 09. 2006,   ČVS: ORP-810/OVK-NR-06 PH,   ktorú doplnila podaním zo dňa 24. 09. 2006 a podaním zo dňa 02. 10. 2006. Podanou sťažnosťou sa sťažovateľka domáhala najmä zrušenia uznesenia vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, zo dňa 11. 09. 2006, ČVS: ORP-810/OVK-NR-06 PH.»

Sťažovateľka vyslovuje názor, že:„1. Uznesením   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 11. 09. 2006, ČVS: ORP-810/OVK-NR-06 PH a   uznesením   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   v Nitre   zo   dňa   18. 10. 2006,   sp. zn. 1 Pv 807/2006,   bolo   porušené   právo   sťažovateľky   na   ochranu   pred   neľudským a ponižujúcim   zaobchádzaním   zaručené   článkom 3   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva a základných   slobôd   a článkom 16   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   a to   tým,   že v trestnom   konaní,   ktoré   vydaniu   uvedených   rozhodnutí   predchádzalo,   orgány   činné v trestnom konaní nepostupovali tak, aby bolo zabezpečené účinné vyšetrenie prípadu, ktoré by identifikovalo zodpovedné osoby a umožnilo vyvodiť voči nim príslušnú zodpovednosť, pretože orgány činné v trestnom konaní:

1.1. Nevykonali dôkazy, ktoré zjavne bolo treba vykonať.

1.2. Získané dôkazy vyhodnotili v rozpore s ich skutočným obsahom, resp. v nie ich vzájomných súvislostiach, a to v neprospech sťažovateľky.

1.3. Postupovali neodborne, v rozpore so zákonom, a to najmä tým, že vykonávali dôkazy   v rozpore   s ustanoveniami   Trestného   poriadku,   čím   znemožnili   ich   použitie   ako dôkazov v trestnom konaní.

1.4. Vyšetrovanie   viedli   tak,   že   celý   postup   v dokazovaní   sústredili   iba na preukazovanie toho, že sa skutok nestal.

2. Uznesením   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 11. 09. 2006, ČVS: ORP-810/OVK-NR-06 PH a uznesením   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   v Nitre   zo   dňa   18. 10. 2006,   sp. zn. 1 Pv 807/2006, bolo porušené právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to tým, že orgány činné v trestnom konaní nevyvinuli reálne úsilie za účelom objasnenie prípadu, a nezabezpečili vykonanie úkonov, ktorých potreba je v okolnostiach prípadu zjavná.

3. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Nitre zo dňa 18. 10. 2006, sp. zn. 1 Pv 807/2006, bolo porušené právo sťažovateľky na účinný právny prostriedok nápravy podľa   článku 13   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných a právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to tým, že prokurátor pri rozhodovaní o sťažnosti nedostatočne preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia.

4. Uznesením   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 11. 09. 2006, ČVS: ORP-810/OVK-NR-06 PH a uznesením   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   v Nitre   zo   dňa   18. 10. 2006,   sp. zn. 1 Pv 807/2006, bolo porušené právo sťažovateľky na právnu pomoc pred štátnymi orgánmi garantované článkom 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky».

V ďalšej časti podania sťažovateľka minuciózne odôvodňuje, v čom vidí namietané porušenie svojich práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru zo strany okresného riaditeľstva   a okresnej   prokuratúry,   poukazuje   pritom   aj   na   judikatúru   ústavného   súdu a Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   ale   tiež   judikatúru   všeobecných   súdov.   Zároveň sťažovateľka označuje dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Pokiaľ ide o právomoc ústavného súdu na prerokovanie jej sťažnosti, sťažovateľka uvádza, že „... nie je iného súdu alebo orgánu verejnej moci, na ktorý by sa mohla obrátiť v súvislosti s porušením jej základných práv, ako je Ústavný súd Slovenskej republiky“.

Sťažovateľka vyjadruje presvedčenie, že „... v rámci trestného konania využila všetky dostupné   prostriedky   nápravy,   teda   v zákonnej   lehote   podala   sťažnosť   proti   uzneseniu vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného zboru   v Nitre   zo   dňa   11. 09. 2006,   ČVS: ORP-810/OVK-NR-06 PH,   o ktorej   rozhodol uznesením   prokurátor   Okresnej   prokuratúry   v Nitre   zo   dňa   18. 10. 2006,   sp. zn. 1 Pv 807/2006“.

Sťažovateľka   taktiež   uvádza,   že „... proti   rozhodnutiu   prokurátora   Okresnej prokuratúry   v Nitre   zo   dňa   18. 10. 2006,   sp. zn.   1 Pv 807/2006,   Trestný   poriadok nepripúšťa   žiadny   riadny   ani   mimoriadny   opravný   prostriedok.   Sťažovateľka   pritom poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 2 Trestného poriadku a ustanovenie § 364 Trestného poriadku,   ktoré   umožňuje   podať   poškodenému   návrh   na   zrušenie   právoplatného rozhodnutia   v prípravnom   konaní   len   v neprospech   obvineného,   teda   v prípade,   ak v trestnom   konaní   nebolo   vydané   uznesenie   o vznesení   obvinenia,   tento   mimoriadny opravný prostriedok nemožno použiť“.

Napokon   sťažovateľka   odvolávajúc   sa   na   uznesenie   ústavného   súdu   sp. zn. II. ÚS 223/06 zo 7. júla 2006 tvrdí, že „Za účinný prostriedok nápravy nemožno považovať ani podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia prokurátora“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd po vykonaní dokazovania vydal nasledovný nález:

„Základné   právo   sťažovateľky   na   ochranu   pred   neľudským   a   ponižujúcim zaobchádzaním podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa   článku   46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   právnu   pomoc   pred štátnymi   orgánmi   podľa   článku   47   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného zboru v Nitre zo dňa 11. 09. 2006, ČVS: ORP-810/OVK-NR-06 PH, porušené bolo. Základné   právo   sťažovateľky   na   ochranu   pred   neľudským   a   ponižujúcim zaobchádzaním podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na účinný prostriedok nápravy podľa   článku 13   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   právo na právnu   pomoc   pred   štátnymi   orgánmi   podľa   článku   47   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky   uznesením   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   v Nitre   zo   dňa   18. 10. 2006, sp. zn. 1 Pv 807/2006, porušené bolo.

Uznesenie   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 11. 09. 2006, ČVS: ORP-810/OVK-NR-06 PH a   uznesenie   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   v   Nitre   zo   dňa   18. 10. 2006,   sp. zn. 1 Pv 807/2006   sa zrušujú   a   vec   sa   vracia   na   ďalšie   konanie   Okresnému   riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre, Úradu justičnej a kriminálnej polície. (...)“

V doplňujúcom   podaní   z 8.   januára   2007   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd v súlade s ustanovením § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil označeným porušovateľom jej základných práv predložiť ústavnému súdu nosič, na ktorom je podľa nej zaznamenaný obrazovo-zvukový záznam   vytvorený   počas   výsluchu   9.   septembra   2006   vo   veci   vedenej   okresným riaditeľstvom pod sp. zn. ČVS: ORP-810/OVK-NR-06.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 16 ods. 2 ústavy nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania,   a to za podmienok ustanovených zákonom.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   označených   práv   sťažovateľky uznesením okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-810/OVK-NR-06 PH z 11. septembra 2006   a uznesením   okresnej   prokuratúry   sp. zn.   1 Pv 807/2006   z 18. októbra 2006   (resp. postupom menovaných štátnych orgánov v označených konaniach).

1.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   sťažovateľky   uznesením okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-810/OVK-NR-06 PH z 11. septembra 2006Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetnou   ústavnou   sťažnosťou sťažovateľka napadla aj uznesenie okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-810/OVK-NR-06 PH z 11. septembra 2006, ktorým bolo podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavené   trestné   stíhanie   začaté   pre   zločin   lúpeže   spolupáchateľstvom   podľa   § 20 Trestného zákona k § 188 ods. 1 a ods. 2 písm. c)   Trestného zákona, a to z dôvodu,   že vyšetrovateľ dospel k záveru, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.

Dozor nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor [§ 230 a nasl. Trestného poriadku a § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)],   ktorý   je   oprávnený zrušovať   nezákonné   alebo   neopodstatnené   rozhodnutia   policajta,   ktoré   môže   nahrádzať vlastnými rozhodnutiami [§ 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku]. Sťažovateľka v danom prípade podala proti uvedenému rozhodnutiu okresného riaditeľstva riadne a včas opravný prostriedok   (sťažnosť),   o ktorom   rozhodol   nadriadený   orgán,   teda   okresná   prokuratúra. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať uznesenie okresného riaditeľstva, pretože jeho postup a rozhodnutie   preskúmala   okresná   prokuratúra,   ktorá   rozhodla   o sťažnosti   sťažovateľky proti   uvedenému   uzneseniu.   Z tohto   dôvodu   bolo   potrebné   sťažnosť   v tejto   časti   (teda vo vzťahu k okresnému riaditeľstvu) odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

2.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   sťažovateľky   uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 807/2006 z 18. októbra 2006

Ešte pred tým, než sa ústavný súd začne zaoberať samotnou materiálnou stránku veci, je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, sa ňou môže   ústavný   súd   zaoberať   aj   z hľadiska   jej   vecnej   stránky.   Jedným   zo   základných pojmových   znakov   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy,   resp.   podľa   § 49   zákona o ústavnom súde ako prostriedku ochrany ústavou (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je jej subsidiarita.

Podľa   § 53   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   nie   je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

To   znamená,   že   sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   možno   ústavnému   súdu   podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na ochranu   jeho   práva   poskytuje.   V opačnom   prípade   je   sťažnosť neprípustná.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto   ochrany,   a pred   tým,   než   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu,   požiadať   o ochranu   ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   ustanovenia   § 32   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podnet   možno   podať na ktorejkoľvek prokuratúre (...)

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet   do   dvoch   mesiacov   od   jeho   podania.   V   odôvodnených   prípadoch   rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   § 35   ods. 1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 citovaného zákona   ďalší   opakovaný   podnet   v tej   istej   veci   vybaví   nadriadený   prokurátor   uvedený v odseku 1   len   vtedy,   ak   obsahuje nové   skutočnosti.   Ďalším   opakovaným   podnetom   sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Z dosiaľ uvedeného už vyplýva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho   základných   práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie tohto   prostriedku   nápravy   v rámci   sústavy   orgánov   prokuratúry   Slovenskej   republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Vzhľadom   na to ústavný súd   zotrváva   v súlade so   svojou   doterajšou   judikatúrou na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov (napr. III. ÚS 152/03).

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   podnet   v   zmysle   § 31   ods. 2   zákona o prokuratúre   a opakovaný   podnet   podľa   § 34   zákona   o prokuratúre   poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (vrátane tých práv, ktoré   uplatnila sťažovateľka, m. m.   IV. ÚS 158/03,   IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05,   I. ÚS 186/05,   II. ÚS 94/06,   I. ÚS 112/06).   Podnet   (opakovaný   podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Z uvedeného   vyplýva,   že   zákon   o prokuratúre   poskytoval   a stále   poskytuje sťažovateľke prostriedok nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona   o prokuratúre),   ktorým   sa   mohla,   resp.   môže   domáhať   preskúmania   zákonnosti napadnutého   rozhodnutia   okresnej   prokuratúry   v predmetnej   veci.   Uvedený   právny prostriedok   umožňoval sťažovateľke   dosiahnuť účinnú nápravu   vzhľadom   na právomoc krajského   prokurátora   (prípadne   následne   generálneho prokurátora)   záväzným   pokynom nariadiť   prijatie   efektívnych   opatrení   v predmetnej   veci   aj   napriek   doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľky dospel k záveru, že označené rozhodnutie okresnej prokuratúry, príp. postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde   podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka nepodala podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia okresnej prokuratúry pri vybavovaní svojej sťažnosti proti uzneseniu okresného riaditeľstva. V súvislosti s tým uviedla, že takýto podnet   nemožno   považovať   za   účinný   prostriedok   nápravy,   pričom   poukázala   aj na uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 223/06 zo 7. júla 2006.

Názor   sťažovateľky   nemá   oporu   v doterajšej   judikatúre   ústavného   súdu a rozhodnutie, na ktoré sa odvoláva, sa nevzťahuje na podnet podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, ale na podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 266 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005.

Ústavný   súd   totiž   pri   posudzovaní   prípustnosti   sťažnosti,   teda   pri   skúmaní,   či v konkrétnom   prípade   boli   vyčerpané   všetky   opravné   prostriedky   alebo   iné   právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov, sa musí vysporiadať s tým, či príslušný opravný prostriedok môže podať sám sťažovateľ a či s podaním takéhoto opravného prostriedku sú bezprostredne spojené určité konkrétne právne dôsledky, ktoré sa môžu pozitívne prejaviť v právnej sfére sťažovateľa. V prípade podnetu   podľa   § 31   a nasl.   zákona   o prokuratúre   je   možné   na   obe   nastolené   otázky odpovedať kladne.

Argumentáciu   sťažovateľky,   ktorá   je   zastúpená   advokátom,   preto   relevantne neodôvodňuje podľa názoru ústavného súdu nevyužitie všetkých právnych prostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu práv poskytuje. Sťažovateľka nie je oprávnená vyberať si orgán verejnej   moci,   ktorý   jej   má   poskytnúť   ochranu   označených   porušení   základných   práv. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľka, ak sa domnieva, že okresná prokuratúra porušila jej základné práva, nevyužila (hoci mohla, mala a dosiaľ môže využiť) tie právne prostriedky,   ktoré   jej   zákon   účinne   poskytuje   na   ich   ochranu   voči   rozhodnutiu   ňou označeného orgánu činného v trestnom konaní. Až po ich vyčerpaní by prípadne mohla vzniknúť,   ak   by   boli   splnené   aj   ostatné   ústavné   a zákonné   predpoklady,   právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity).

Sťažovateľka   podnet   ani   opakovaný   podnet   v zmysle   § 31   až   36   zákona o prokuratúre nevyužila, ale obrátila sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jej sťažnosť   pri   predbežnom   prerokovaní   ako   podaná   predčasne   podľa   § 25   ods. 1   zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Je potrebné poznamenať, že citované ustanovenia § 31 a § 36 zákona o prokuratúre sa týkajú všetkých konaní a postupov v ňom vymenovaných orgánov verejnej moci, ktoré sú pri výkone svojich právomocí povinné priamo aplikovať ústavu ako prameň práva vrátane úpravy základných práv a slobôd, ktorá je jej obsahom (čl. 152 ods. 4 ústavy).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky   v uvedenej   veci   stratilo   opodstatnenie,   preto   sa   nimi   ústavný   súd   už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2007