znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 126/04-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   8.   septembra   2004 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha v konaní o sťažnosti   R.   P.,   bytom K.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   M.   K.,   K.,   ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 C 1122/98, za účasti Okresného súdu Spišská Nová Ves, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo R. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 1122/98   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 1122/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. R. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Spišská Nová Ves povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Spišská Nová Ves j e   p o v i n n ý   uhradiť R. P. trovy konania vo výške 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet právnej zástupkyne advokátky JUDr. M. K., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. IV. ÚS 126/04 zo 16. apríla 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. P., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namietala   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 1122/98.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   účastníčkou   súdneho   konania o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len   „BSM“)   vedeného pred okresným súdom, ktoré bolo začaté na základe ňou podaného návrhu z 2. júla 1998. Od začiatku označeného konania uplynulo viac ako 6 rokov a napriek tomu nebolo dosiaľ vo veci meritórne rozhodnuté.

Sťažovateľka   uviedla,   že   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   urýchlenie priebehu konania urgovala písomným podaním z 20. novembra 2003.

Sťažovateľka   sa   domáha, aby   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo v konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 3 C 1122/1998 týmto súdom porušené.

Ústavný súd SR Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 3 C 1122/98 prikazuje, aby tento konal bez zbytočných prieťahov. Ústavný   súd   SR   priznáva   R.   P.   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške 100.000,- Sk.

Okresný súd v Spišskej Novej Vsi je povinný uhradiť trovy právnej služby advokátke JUDr. M. K., K., vo výške 9.340,- Sk na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., pobočke K., do 15 dní od právoplatnosti tohoto nálezu.“

Predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 2061/04 doručeným ústavnému súdu 24. mája 2004 predložil k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Po   doručení   kópie   žaloby   žalovanému   a výzvy   na   zaplatenie   súdneho   poplatku, došlo k strate spisu a spis sa doposiaľ nenašiel.

V januári   2003   právna   zástupkyňa   žalobkyne   JUDr.   K.   telefonicky   urgovala vybavovanie veci, po čom sa spis začal rekonštruovať. Kópiu žaloby a prílohy predložila žalobkyňa a bol určený termín pojednávania na deň 18. 3. 2003. Na tomto pojednávaní boli vypočutí   účastníci   a pojednávanie   bolo   odročené   za   účelom   ďalšieho   doplnenia rekonštruovaného spisu. V nasledujúcom období žalovaný doplnil spis o vyjadrenie k žalobe až   s odstupom   času   a ďalšie   pojednávanie   bolo   určené   na   deň   9.   1.   2004.   Toto pojednávanie   bolo   odročené   na   5.   3.   2004   s tým,   že   účastníci   predložia   návrhy   na vykonanie ďalšieho dokazovania, avšak žalobkyňa sa z tohto pojednávania ospravedlnila. Toho času je zrekonštruovaný spis dostatočný, aby sa pri súčinnosti účastníkov dalo vo veci plynule konať a rozhodnúť.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, vyjadrenia predsedu okresného súdu a z   rekonštruovaného   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   3 C 1122/98   zistil   nasledovný   stav a priebeh konania:

- 10. júla 1998 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na vyporiadanie BSM,

- 8.   októbra   1999   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcu   k   návrhu sťažovateľky na vyporiadanie BSM,

- v januári 2003 právna zástupkyňa sťažovateľky zisťovala na okresnom súde stav predmetného konania a zistila, že došlo k strate súdneho spisu sp. zn. 3 C 1122/98,

- listom z 29. januára 2003 zaslala právna zástupkyňa sťažovateľky okresnému súdu návrh sťažovateľky na vyporiadanie BSM z 2. júla 1998 a iné listinné dôkazy vzťahujúce sa na predmet sporu,

- 18.   marca   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie   nariadené   okresným   súdom   4. februára 2003, ktoré bolo odročené na neurčito,

- 9. januára 2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie   nariadené   okresným   súdom 16. decembra 2003, ktoré bolo odročené na 5. marec 2004 s tým, že účastníci konania podajú návrhy na vykonanie dokazovania,

- v dňoch 14. januára, 19. januára a 13. februára 2004 boli okresnému súdu doručené návrhy účastníkov konania na vykonanie dokazovania,

- 5.   marca   2004   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   pre ospravedlnenú neúčasť sťažovateľky a jej právnej zástupkyne odročené na neurčito,

- pojednávanie nariadené okresným súdom 21. mája 2004 na 18. jún 2004 sa pre ospravedlnenú neprítomnosť sťažovateľky a jej právnej zástupkyne neuskutočnilo.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   „Každý   má právo,   aby sa   jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“,   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   podľa ktorého   „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03),   pričom   „tento   účel   možno   dosiahnuť   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím. Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (I. ÚS 76/03,   II. ÚS 104/03).   K   vytvoreniu „stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).

Preto   je   základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, III. ÚS 247/03) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup samotného súdu.

1. K právnej a skutkovej zložitosti sporu, v ktorom je sťažovateľka žalobkyňou, treba uviesť,   že   spory   o vyporiadanie   BSM   sú   vo   všeobecnosti   skutkovo   zložité.   Súvisí   to s princípom komplexnosti vyporiadania celého majetku bývalých spoluvlastníkov. Právna zložitosť je v priamej spojitosti s princípom komplexnosti, ktorý je zvýraznený povinným uplatnením zásad vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Uplatňovanie tejto právnej úpravy je však stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, ktorá obsahuje   aj   jednoznačnú   metodiku   prípravy   a prejednania   týchto   majetkových   sporov. Po oboznámení sa s obsahom spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 1122/98 ústavný súd zistil, že prieťahy v predmetnom konaní neboli spôsobené právnou ani faktickou zložitosťou veci. V doterajšom priebehu posudzovaného konania sa nevyskytla žiadna skutková alebo právna otázka,   ktorú   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   náročnú.   Ani   okresný   súd   vo   svojom vyjadrení nepoukázal na prípadnú právnu alebo faktickú zložitosť veci.

2. Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd   konštatuje,   že   zo   štyroch   pojednávaní   nariadených   po rekonštrukcii   spisu   sa   pre ospravedlnenú neúčasť sťažovateľky a jej právnej zástupkyne neuskutočnili dve z nich, čo prispelo k predĺženiu doby trvania predmetného konania (ktorá predstavuje vyše 6 rokov) o 8 mesiacov. Vychádzajúc z celkovej doterajšej dĺžky konania však ústavný súd vyhodnotil správanie   sťažovateľky   ako   také,   ktoré   nemalo   podstatný   vplyv   na   spomalenie   jeho priebehu.

3. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný   súd   pripomína,   že   samotné   konanie   začalo   ešte   v   júli   1998,   keď sťažovateľka podala návrh na vyporiadanie BSM. Z predloženého súdneho spisu vyplynulo, že po zaplatení súdneho poplatku a doručení vyjadrenia odporcu k návrhu (8. októbra 1999) došlo k strate spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 1122/98. Až v januári 2003 (po zistení právnej zástupkyne sťažovateľky, že došlo k strate súdneho spisu) pristúpil okresný súd k rekonštrukcii spisu, a to takým spôsobom, že právna zástupkyňa sťažovateľky doložila kópiu žalobného návrhu a iných listín, ktoré boli pripojené k pôvodnému návrhu.

Ústavný súd zistil, že okresný   súd od 8.   októbra 1999, keď mu bolo doručené vyjadrenie   odporcu   k   návrhu   sťažovateľky,   do   4.   februára   2003,   keď   nariadil   termín pojednávania   (t.   j.   v období   presahujúcom   3   roky),   nevykonal   žiaden   procesný   úkon smerujúci   k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľky   bez   existencie   zákonnej prekážky podľa § 107 a nasl. OSP (z dôvodu neexistencie spisu pre jeho stratu).

Po   prvom   nariadenom   pojednávaní   uskutočnenom   18.   marca   2003,   odročenom na neurčito, bol okresný súd opätovne absolútne nečinný, keď po dobu takmer deviatich mesiacov   nevykonal   žiaden   úkon   vo   veci.   Ďalší   termín   pojednávania   nariadil   až 16. decembra 2003.

Celkový rozsah zbytočných prieťahov (spočívajúci iba v nečinnosti okresného súdu) zistený ústavným súdom predstavuje viac než 4 roky.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel ústavný súd k záveru, že postupom okresného súdu   v   posudzovanom   konaní   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   vo   výške   100 000 Sk,   keď   poukazuje   na   skutočnosť   že „prebiehajúce konanie má vplyv na moje majetkové pomery“.

Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry dospel k záveru, že stav konania vo veci   sťažovateľky   je taký,   že oprávnene trpí   pocitom   nielen právnej, ale aj faktickej neistoty znásobenej tým, že okresný súd namiesto toho, aby v jej právnej veci konal, stratil spis a musel ho rekonštruovať za jej pomoci. Stav konania je takmer rovnaký, aký   bol   v roku   1998   po   podaní   návrhu.   Dlhodobú   nečinnosť   okresného   súdu   nemožno podľa názoru ústavného súdu ničím ospravedlniť. Vzhľadom na to ústavný súd považuje sumu   60 000 Sk   priznanú   z titulu   primeraného   finančného   zadosťučinenia   za primeranú satisfakciu podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. K., uplatnených v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 9. februára 2004. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z výšky   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za I. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk. Úhrada bola priznaná v celkovej výške 9 342 Sk za 2 úkony po 4 534 Sk a 2 x 136 Sk režijný paušál (§ 19 vyhlášky).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2004