znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 126/03-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júla   2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. M., bytom K., ktorou namietal porušenie práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 12 C 159/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2003 doručená sťažnosť Ing. K. M., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 12 C 159/02.

Zo sťažnosti vyplýva, že vo veci sťažovateľovho návrhu na ochranu osobnosti z 30. mája 2001 proti predsedovi Okresného súdu Košice I a proti Okresnému súdu Košice I vedenej na Okresnom súde v Rožňave pod sp. zn. 10 C 800/01 Najvyšší súd Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   uznesením   sp.   zn.   Nc   12/02   z   28.   januára   2002 rozhodol   o   vylúčení   sudcov   Krajského   súdu   v   Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   z prejednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. 12 Nc 78/01 a prikázal vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Prešove, kde sa vedie pod sp. zn. 12 C 159/02.

Na základe výzvy Okresného súdu v Prešove z 26. apríla 2002 zaslal sťažovateľ potvrdenie   o   osobných,   majetkových   a   zárobkových   pomeroch,   pretože   s   návrhom   na ochranu osobnosti požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu. Uznesením sp.   zn. 12 C 159/02 z 3. decembra 2002 Okresný súd v Prešove priznal   sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a   ustanovil   mu   za   právneho zástupcu   advokáta   Mgr.   J.   M.,   K.   Sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu   odvolanie   s odôvodnením,   aby   mu   bol   ustanovený   iný,   nezaujatý   právny   zástupca,   keďže   súdom ustanovený právny zástupca bol v rokoch 1995-2000 sudcom Okresného súdu v Košiciach aj   krajského   súdu,   teda   kolegom   a   zamestnancom   odporcov.   O odvolaní,   o   návrhu   na doplnenie dôkazov a ani o samotnom návrhu na ochranu osobnosti do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo rozhodnuté.

Sťažovateľ požaduje uložiť Okresnému súdu Košice I a predsedovi Okresného súdu Košice I zdržať sa v budúcnosti nepravdivých tvrdení o sťažovateľovi a písomne sa mu ospravedlniť.   Požaduje   tiež   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 10 000 000 Sk a úhradu trov konania.

Prílohou   k   sťažnosti   požiadal   sťažovateľ   ústavný   súd   aj   o   ustanovenie   právneho zástupcu   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   keďže   jeho   sociálna   situácia   mu   nedovoľuje zabezpečiť si zákonom ustanovené povinné kvalifikované právne zastúpenie. Ako dôkaz predložil potvrdenie Okresného úradu práce Košice I, z ktorého vyplýva, že od 6. júna 2002 je vedený   v evidencii   nezamestnaných   občanov hľadajúcich   si   zamestnanie a   nárok   na vyplácanie podpory mu skončil v septembri 2002.

Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, „aby vo veci bol vyslovený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky:

1. Okresný súd Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 159/02 porušil právo Ing. K. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 159/02 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. Ing. K. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000.000,- Sk (slovom: desať miliónov slovenských korún), ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a nahradiť trovy konania“.

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 000 Sk sťažovateľ odôvodňuje „neustávajúcou degradáciou mojich základných práv, keď postup Okresného súdu Prešov je úmyselne a účelovo v rozpore s platnými zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky (...)“.

Zo sťažnosti a predložených listín ústavný súd zistil nasledovné:

Sťažovateľ 30. mája 2001 podal na krajský súd návrh na ochranu osobnosti proti Okresnému súdu Košice I a predsedovi Okresného súdu Košice I JUDr. A. M. so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu. Návrh bol podaný na   poštu   doporučene   podacím   lístkom   číslo   3890   z   30.   mája   2001   a   bol   adresovaný krajskému súdu.

Krajský   súd   postúpil   návrh   na   prejednanie   a   rozhodnutie   Okresnému   súdu v Rožňave, kde sa vec viedla pod sp. zn. 10 C 800/01.

Sudcovia Okresného súdu v Rožňave pre ich blízky a kolegiálny vzťah k predsedovi Okresného súdu Košice I sa vyjadrili, že sú vo veci zaujatí. Z uvedeného dôvodu Okresný súd v Rožňave predložil spis krajskému súdu, aby tento rozhodol v zmysle § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o vylúčení jeho sudcov.

Sudcovia krajského súdu vyjadrili taktiež vo veci zaujatosť (takisto prechovávajú voči predsedovi okresného súdu blízky osobný vzťah), a preto krajský súd postúpil spis na rozhodnutie najvyššiemu súdu.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. Nc 12/02 z 28. januára 2002 rozhodol o vylúčení sudcov krajského súdu vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 12 Nc 78/01 a vec vedenú na Okresnom súde v Rožňave pod sp. zn. 10 C 800/01 prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Prešove,   kde sa   vedie   pod sp.   zn. 12 C 159/02. Na základe výzvy Okresného   súdu   v   Prešove   z   26.   apríla   2002   zaslal sťažovateľ   potvrdenie   o   osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, keďže s návrhom na ochranu osobnosti požiadal o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a   o   ustanovenie   právneho   zástupcu.   Uznesením   z 3. decembra 2002 okresný súd priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mu právneho zástupcu advokáta Mgr. J. M., K. Sťažovateľ podal proti uzneseniu 17. decembra 2002 odvolanie s odôvodnením, aby mu bol ustanovený iný právny zástupca, keďže súdom ustanovený právny zástupca bol v rokoch 1995-2000 sudcom Okresného súdu v Košiciach aj krajského súdu, teda kolegom a zamestnancom odporcov. Žiadal, aby mu súd ustanovil iného, nezaujatého právneho zástupcu.

O odvolaní, návrhu na doplnenie dôkazov a samotnom návrhu na ochranu osobnosti do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo rozhodnuté.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa (sťažovateľa).

Návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom súde).

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu reálnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 110/02, I. ÚS 124/03).

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov“.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 124/03).

Sťažovateľ   podal   návrh   na   krajský   súd,   ktorý   vec   postúpil   na   prejednanie   a rozhodnutie Okresnému súdu Rožňava. Sudcovia Okresného súdu v Rožňave pre ich blízky vzťah k predsedovi Okresného súdu Košice I sa cítili vo veci zaujatí. Spis bol predložený na rozhodnutie krajskému súdu, ktorého sudcovia sa vyjadrili, že aj oni sú vo veci zaujatí. Z uvedeného   dôvodu   krajský   súd   predložil   spis   na   rozhodnutie   najvyššiemu   súdu.   Na základe uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. Nc 12/02 z 28. januára 2002 o sťažovateľovom návrhu na ochranu osobnosti „V danej veci nemožno očakávať ani spravodlivo žiadať od sudcov Krajského súdu v Košiciach, aby vec nestranne a o nej nezaujato rozhodli, keď sami vnútorne pociťujú, že pre ich blízky osobný a kolegiálny vzťah k 1. žalovanému sú vo veci zaujatí, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k neobjektívnemu postupu a nezákonnému rozhodnutiu   o   veci“ bola   vec   26.   apríla   2002   postúpená   na   prejednanie   a   rozhodnutie okresnému súdu. Okresný súd v konaní rieši predbežné požiadavky sťažovateľa týkajúce sa oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   a ustanovenia   právneho   zástupcu   (uznesenie   sp.   zn. 12 C 159/02 z 3. decembra 2002). Proti uzneseniu o ustanovení právneho zástupcu podal sťažovateľ   17.   decembra   2002   odvolanie   z   dôvodu   pochybnosti   sťažovateľa   o   jeho nezaujatosti voči odporcom.

Ústavný súd konštatuje, že postup Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 159/02 od 26. apríla 2002 do podania sťažnosti ústavnému súdu (4. júna 2003) nemožno   na základe skutočností   uvedených   v sťažnosti   (nebolo   rozhodnuté o odvolaní sťažovateľa voči ustanoveniu právneho zástupcu, o návrhu na doplnenie dôkazov, o návrhu na ochranu osobnosti) považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd dodáva, že sťažovateľ sám prispel k zdĺhavosti konania úkonmi, ktoré mu Občiansky súdny poriadok síce umožňuje urobiť, ale ktorých dôsledky predlžujú konanie, a to v spornom konaní musí ísť na ťarchu účastníka.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   treba   sťažnosť   sťažovateľa   považovať   za   zjavne neopodstatnenú.

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2003