znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 125/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Y., s. r. o., M., zastúpenej advokátom JUDr. G. D., M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 NcC/51/2008-105 z 30. októbra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Y.,   s.   r.   o., o d m i e t a   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára 2009 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Y., s. r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. G. D., M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 NcC/51/2008-105 z 30. októbra 2008.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:„ Na   Okresnom   súde   v   Michalovciach   je   pod   sp.   zn.   č.   5 C/66/2006   vedené od 28. 8. 2006 konanie medzi Y. s. r. o., M. a spol. R., spoločnosť s ručením obmedzeným M. o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy. V uvedenom konaní bolo v roku 2006 až 2007 vytýčených a uskutočnených viacero konaní, na ktorých nebola účastníkmi ani konajúcim sudcom konania vznesená námietka zaujatosti. Žalovaný   dňa   18. 4. 2008   podal   námietku   zaujatosti   voči   konajúcemu   sudcovi JUDr. G. Š. Tento sa dňa 29. 4. 2008 vyjadril, že bol vylúčený Krajským súdom v Košiciach č. k. 14 P/16/2008 vo veci mal. G. D. a preto v súlade s týmto rozhodnutím sa cíti byť vo veci zaujatý a súhlasí s pridelením veci inému sudcovi. Predseda Okresného súdu v Michalovciach v rozpore s ustanovením § 16 Obč. súdn. por., keď nepredložil vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti v lehote 15 dní,   sám   podľa   §   15   O. s. p.   rozhodol   o   pridelení   veci   náhodným   výberom   sudcovi JUDr. A.   C.   Tento   oznámil   dňa   26. 5. 2008   predsedovi   súdu,   že   z   dôvodov   uvedených v rozhodnutí Krajského súdu č. 14 P/16/2008 sa cíti byť vo veci zaujatý. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 3 NcC/31/2008 zo dňa 5. 6. 2008 bolo rozhodnuté, že sudca JUDr. A. C. nie je vylúčený z pojednávania a rozhodovania vo veci 5 C/66/2008.   Následne   predseda   Okresného   súdu   v   Michalovciach   predložil   Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom konania podľa § 16 O. s.p., ktorý uznesením č. 5 NcC/51/2008 zo dňa 30. 10. 2008 rozhodol, že sudca JUDr. G. Š. je vylúčený z konania aj vzhľadom na skutočnosť, že bol vylúčený z konania 14 P/16/2005   ako   aj   10 C/1013/2000. Dôkaz: uznesenie   3 NcC/31/2008   uznesenie 5 NcC/51/2008 Uzneseniami   Krajského   súdu   v   Košiciach   č.   11 NcC/36/2008   zo   dňa   3.   9.   2008 11 NcC/35/2008 zo dňa 18. 9. 2008 však sudca JUDr. G. Š. nebol vylúčený z konania kde zastupoval   právny   zástupca   sťažovateľa   a   bolo   konštatované,   že   vylúčenie   vo   veci 14P 26/2008   vzhľadom   na   rozdielnu   povahu   veci   nemožno   stotožniť. Dôkaz: uznesenie 11 NcC/35/2008 uznesenie 11 NcC/36/2008

Odôvodnenie   uznesenia   č.   5 NcC/51/2008   je   nepreskúmateľné   a   nijako   z   neho nevyplýva, či boli splnené objektívne a subjektívne podmienky na jeho vydanie. Krajský súd sa vôbec nevysporiadal ani so skutočnosťou, že v období od 23. 5. 2008 do právoplatnosti uznesenia 5 NcC/51/2008 bola vec pridelená dvom sudcom: JUDr. G. Š. a JUDr. A. C. Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. 5NcC/51/2008 doručenému 16. 12. 2008 nieje prípustný ani riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, pričom toto uznesenie je protikladné s uznesením č. 3 NcC/31/2008.“

V nadväznosti   na   tieto   skutočnosti   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1. Základné   práva   Y.   s.   r.   o.,   M.   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde v Michalovciach č. k. 5 C/66/2008 na súdnu a inú právnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 a článkom 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie   zaručené   článkom   6   ods.   1   Európskeho   dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 5 NcC/51/2008 zo dňa 30. 10. 2008 boli porušené.

2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.   k. 5 NcC/51/2008 zo dňa 30. 10. 2008 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný sťažovateľom zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia zvýšenú o daň z pridanej hodnoty v zákonom ustanovenej výške pozostávajúce z dvoch úkonov [jeden úkon 115,90 € + 22,02 € (DPH 19 %) + 6,95 € režijný paušál], spolu 245,70 € + 44,04 € (19 % DPH) na účet právneho zástupcu JUDr. G. D., M.,do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Súčasne   sťažovateľka   oznámila,   že   netrvá   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva domáhať sa svojich   práv   na   nestrannom   súde   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru a základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa   čl. 48   ods. 1   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom,   ktorý   rozhodne o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody   sťažovateľa,   reálnosť   ktorej   by   bolo   potrebné   preskúmať   po   prijatí   sťažnosti na ďalšie   konanie,   ústavný   súd   považuje   takúto   sťažnosť   za   zjavne   neopodstatnenú (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04, III. ÚS 153/08).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1   ústavy   uznesením   krajského   súdu   č.   k.   5   NcC/51/2008-105   z 30.   októbra   2008 o vylúčení   zákonného   sudcu   z prerokúvania   a rozhodovania   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 5 C/66/2006   Okresným   súdom   Michalovce   (ďalej   len   „okresný   súd“)   z dôvodu   jeho zaujatosti.

Sťažovateľka   síce   kriticky   hodnotí   procesný   postup,   akým   spôsobom   sa   riešila situácia   vylúčenia   zákonného   sudcu   z prerokúvania   veci   na   okresnom   súde,   avšak v uznesení   krajského   súdu   namieta   absenciu   dostatočného   odôvodnenia   rozhodnutia a skutočnosť, že v určitom období bola vec pridelená súčasne dvom zákonným sudcom.

1. K prvej námietke – absencii dostatočného odôvodnenia uznesenia krajského súdu –   ústavný   súd   uvádza,   že   v   odôvodnení   napadnutého   uznesenia   krajský   súd   pomerne na veľkom   priestore   cituje   dôvody   zaujatosti   zákonného   sudcu   (G.   Š.)   uvedené   v jeho podaní; tieto krajský súd bez akýchkoľvek pochybností a pripomienok akceptoval a stali sa základom   pre   jeho   rozhodnutie   o vylúčení   zákonného   sudcu   (G.   Š.)   z prerokúvania a rozhodovania veci   sp.   zn.   5   C/66/06. Podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno celkom spochybniť   argumenty   sťažovateľky   a absenciu   dostatočného   odôvodnenia   napadnutého rozhodnutia,   na   druhej   strane   absencia   explicitného   „prevzatia“   dôvodov   uvádzaných samotným   zákonným   sudcom   (G.   Š.)   pre   jeho   vylúčenie   v odôvodnení   napadnutého uznesenia   nevyvoláva   pochybnosti   o existencii   dôvodov,   pre   ktoré   bol   zákonný   sudca z prerokúvania   a rozhodovania   v označenej   veci   vylúčený.   Z odôvodnenia   rozhodnutia krajského   súdu   je   zrejmé,   na   základe   akých   dôvodov   rozhodol.   Tento   nedostatok rozhodnutia   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemá   takú   intenzitu,   ktorá   by   signalizovala prípadnú možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľky (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl.   6   ods.   1   dohovoru)   po   prijatí   sťažnosti   na ďalšie   konanie.   Preto   je   podľa   názoru ústavného súdu táto časť sťažnosti zjavne neopodstatnená a je dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Druhá   námietka   sťažovateľky   smerovala   k požiadavke   vysloviť   porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy z dôvodu súčasného pridelenia veci dvom zákonným   sudcom   v období   od   23.   mája   2008   do   9.   januára   2009   (podľa   zistenia právoplatnosti uznesenia). Tento nedostatok nemožno podľa názoru ústavného súdu spájať s označeným uznesením krajského súdu, pretože práve týmto rozhodnutím krajský súd tento nedostatok odstránil. Absencia príčinnej súvislosti medzi označeným uznesením krajského súdu a namietaným porušením práv sťažovateľky založila dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   už   o ďalších   požiadavkách sťažovateľky nerozhodoval.

Nad   rámec   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   uvádza,   že   sťažovateľka   predložila ústavnému   súdu   rozhodnutia   krajského   súdu,   podľa   ktorých   krajský   súd   v roku   2008 rozhodoval   o vylúčení   obidvoch   „zákonných   sudcov“   z dôvodu   ich   zaujatosti   k osobe advokáta JUDr. G. Š. vo veciach vedených na okresnom súde u každého tri razy (spolu štyri rozhodnutia krajského súdu), pričom vždy o tejto otázke rozhodoval iný senát krajského súdu. Pritom jeden „zákonný sudca“ (G. Š.) bol dva razy vzhľadom na pomer k tomu istému advokátovi   vylúčený   a   raz   krajský   súd   nedospel   k tomu,   že   sú   dané   dôvody   na jeho vylúčenie. Naopak, u druhého zákonného sudcu (A. Ch.) krajský súd dva razy rozhodol, že tento sudca nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania vecí v konaniach vedených na okresnom súde vzhľadom na osobu advokáta, a raz krajský súd dôvody na vylúčenie uznal (č. k. 2 NcC/11/2008-65 z 5. marca 2008, č. k. 3 NcC/31/2008-93 z 5. júna 2009, č. k. 11 NcC/35/2008-62 z 18. septembra 2008 a č. k. 5 NcC/51/2008-105 z 30. októbra 2008).

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poznamenáva,   že   jeho   úlohou   nie   je   zjednocovať judikatúru   všeobecných   súdov,   a pretože   toto   zistenie   nemohlo   ovplyvniť   rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľky, bližšie sa touto otázkou nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009