SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 123/2018-30
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti Coryn, s. r. o., Jesenná 8, Prešov, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 97/2011 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo obchodnej spoločnosti Coryn, s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 97/2011 p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 97/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti Coryn, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti Coryn, s. r. o., trovy konania v sume 382,65 € (slovom tristoosemdesiatdva eur a šesťdesiatpäť centov) na účet advokáta JUDr. Michala Feciľaka, Jesenná 8, Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. IV. ÚS 123/2018-17 zo 14. februára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Coryn, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 97/2011 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v napadnutom konaní, ktorého predmetom je rozhodovanie o žalobe „o zaplatenie 3.053,02 EUR s prísl.“, na strane žalovanej. Napadnuté konanie sa začalo v roku 2010 a ku dňu podania sťažnosti na ústavnom súde nebolo právoplatne skončené.
3. Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd je v jej právnej veci od januára 2013 absolútne nečinný, čo potvrdil aj podpredseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosti sťažovateľky podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej uviedol, že okresný súd „vo veci nekonal od 17.04.2013 do 24.11.2017“.
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 97/2011 porušil základné právo spoločnosti Coryn, s.r.o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 97/2011 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
4. Spoločnosti Coryn, s.r.o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR...
Sťažovateľ si uplatňuje nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia...“
5. Okresný súd sa k prijatej sťažnosti sťažovateľky vyjadril prípisom sp. zn. 1 SprO 420/2018 z 13. marca 2018, v ktorom predseda okresného súdu uviedol, že „tunajší súd vo veci nekonal od 17.04.2013 do 24.11.2017“, avšak v súčasnej dobe okresný súd koná v napadnutom konaní bez prieťahov.
6. Okresný súd pripojil k vyjadreniu k sťažnosti aj tento prehľad dosiaľ vykonaných procesných úkonov priebehu napadnutého konania:
„- dňa 24.09.2010 podaný návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie istiny 3.053,02 Eur s príslušenstvom - zaevidovaný pod sp. zn. 22Rob/348/2010,
- dňa 28.10.2010 zaslaná výzva na úhradu poplatku,
- dňa 10.11.2010 zložená suma 183,00 Eur,
- dňa 13.04.2011 vydaný platobný rozkaz vyšším súdnym úradníkom
,
dňa 06.05.2011 doručený odpor proti platobnému rozkazu advokátom
za odporcu: Coryn, s.r.o.,
dňa 09.05.2011 daný pokyn na zaslanie odporu navrhovateľovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k odporu s tým, že odpor bol oprávneným subjektom včas podaný, dňa 17.05.2011 v dôsledku odporu vec zaevidovaná do registra Cb s pridelením spisovej značky 21Cb/97/2011 - zákonný sudca: JUDr. Jaroslav Kanderka,
- dňa 30.05.2011 navrhovateľ UniCredit doručil súdu vyjadrenie k odporu,
- dňa 14.06.2011 daný pokyn vyššej súdnej úradníčky - uložiť uznesením žalovanému zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 183,- Eur (uznesenie zo dňa 22.06.2011 vydané vyššou súdnou úradníčkou ),
- dňa 22.06.2011 súd zaslal rovnopis vyjadrenia žalobcu zo dňa 25.05.2011 na vedomie,
- dňa 27.06.2011 sudca JUDr. Jaroslav Kanderka vydal uznesenie - výzva účastníkov konania, aby sa vyjadrili v lehote 15 dní, či súhlasia s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania,
- dňa 05.08.2011 uhradená suma 183,- Eur odporcom Coryn, s.r.o. za odpor,
- dňa 16.09.2011 sudca dal referát na termín: dňa 15.12.2011 o 14.00 hod. na č. dv. 216 s volaním všetkých zúčastnených strán (expedovaný asistentkou 23.11.2011), dňa 12.12.2011 súdu doručená žiadosť od o ospravedlnenie sa a o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti,
- dňa 13.12.2011 doručené ospravedlnenie UniCredit-u spolu so špecifikáciou žalovanej pohľadávky,
- dňa 15.12.2011 Zápisnica z pojednávania stým, že pojednávanie sa odročuje na deň: 16.02.2012 o 15.00 hod. na č. dv. 216,
- dňa 05.01.2012 doručená žiadosť o odročenie pojednávania - kolízia pojednávania na Okresný súd Bratislava II. - skôr doručené predvolanie, pokyn sudcu dňa 23.01.2012 - vzhľadom na žiadosť právneho zástupcu zruš termín a nový termín na deň: 16.02.2012 - expedované asistentkou 23.01.2012, dňa 15.03.2012 doručil žiadosť o ospravedlnenie a o odročenie z dôvodu kolízie pojednávania na Okresný súd Prešov - predvolanie skôr doručené (15C/51/2009), dňa 02.04.2012 doručené ospravedlnenie UniCredit-u,
- dňa 03.04.2012 Zápisnica o pojednávaní - pojednávanie odročené s určením nového termínu na deň: 22.05.2012 o 10.00 hod. na č. dv. 322,
- dňa 22.05.2012 Zápisnica o pojednávaní - pojednávanie odročené s určením nového termínu na deň: 16.10.2012 od 13.00 hod. na č. dv. 322 s tým, že bude opakovane predvolaný žalobca,
- dňa 22.05.2012 spoločnosť Coryn, s.r.o. doručila vyjadrenie, dňa 06.06.2012 UniCredit leasing doručili vyjadrenie navrhovateľa, dňa 05.09.2012 doručil oznámenie o ukončení právneho zastúpenia spoločnosti Coryn, s.r.o.,
- dňa 08.10.2012 vyhotovený úradný záznam o nazretí do súdneho spisu pánom,
- dňa 15.10.2012 doručené súdu spoločnosťou Coryn, s.r.o. ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní so žiadosťou o ospravedlnenie,
- dňa 16.10.2012 Zápisnica o pojednávaní - pojednávanie odročené na termín 18.12.2012o 13.00 hod. na č. dv. 322 za účelom predvolania účastníkov konania,
- dňa 14.12.2012 doručené spoločnosťou UniCredit ospravedlnenie,
- dňa 15.12.2012 Zápisnica o pojednávaní - pojednávanie odročené na neurčito za účelom poskytnutia 15-dňovej lehoty žalovanej spoločnosti na doplnenie návrhu na prerušenie konania,
- dňa 14.01.2013 doručený súdu spoločnosťou Coryn, s.r.o. návrh na prerušenie konania, dňa 16.01.2013 zaslaný návrh protistrane a zároveň bola vyzvaná KOOPERATIVA poisťovňa na splnenie povinnosti, uloženej súdom v žiadosti zo dňa 22.05.2012, dňa 18.02.2013 doručené vyjadrenie navrhovateľa k výzve súdu - UniCredit, dňa 13.03.2013 doručené poisťovňou KOOPERATIVA vyjadrenie - že trvajú na vinkulácii poistného plnenia v prospech žalobcu,
- dňa 03.04.2013 doručená súdu žiadosť OS Bratislava I., v akom štádiu sa nachádza súdne konanie 21Cb/97/2011 - dňa 17.04.2013 oznámenie, že konanie odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania,
- dňa 26.07.2016 doručená UniCredit-om žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 17.10.2017 doručené súdu oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalobcu UniCredit advokátskou kanceláriou,
- dňa 13.11.2017 doručená advokátkou kanceláriou žiadosť o zaslanie informácie o stave konania,
- dňa 24.11.2017 referát sudcu: volaj na termín 30.01.2018 na 10.30 hod. na č. dv. 322 zúčastnené strany - termín expedovaný 30.11.2017,
- dňa 22.01.2018 zaslané upovedomenie o odročení pojednávania vytýčeného na deň 30.01.2018 s tým, že pojednávanie je zrušené z dôvodu práceneschopnosti sudcu,
- dňa 20.02.2018 Úradný záznam súdnej tajomníčky o pridelení spisu sudkyni - JUDr. Berežnej,
- dňa 12.03.2018 sudkyňa JUDr. Berežná dala pokyn na vyhotovenie termínu pojednávania na deň: 03.05.2018 o 13.00 hod. na č. dv. 216 stým, že termín bol expedovaný dňa 12.03.2018.“
7. Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení, a preto ústavný súd poukazuje len na úkony uvedené v tomto vyjadrení, ktoré považuje za preukázané.
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
11. Sťažovateľka ďalej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
12. Sťažovateľka zároveň namieta porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 38 ods. 2 listiny a o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
15. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
16. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vychádzajú zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), najmä z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
18.1 Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o návrhu na vydanie platobného rozkazu „z titulu úhrady finančného vyrovnania po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy“. Ústavný súd konštatuje, že právnu vec sťažovateľky nemožno hodnotiť ako náročnú po skutkovej a ani po právnej stránke. Opak nebol namietaný ani vo vyjadrení okresného súdu.
18.2 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že na predĺžení celkovej dĺžky napadnutého konania sa podieľala aj samotná sťažovateľka, kvôli ktorej museli byť odročené viaceré okresným súdom nariadené pojednávania. Na jej ťarchu možno pripísať odročenie pojednávaní nariadených na 15. december 2011, 16. február 2012, 3. apríl 2012, 16. október 2012 a taktiež 15. december 2012 (bližšie už citovaný prehľad úkonov).
18.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.
19. Ústavný súd bez toho, aby odkazoval na prípadné kratšie obdobia nečinnosti okresného súdu, konštatuje, že na celkovej dĺžke napadnutého konania sa v prvom rade a predovšetkým podpísala dlhodobá nečinnosť okresného súdu v čase od 17. apríla 2013 do 24. novembra 2017, teda celkovo v trvaní viac ako štyri a pol roka. Túto absolútnu nečinnosť, ktorá vyplýva zo zapožičaného súdneho spisu a ktorú potvrdil aj samotný okresný súd vo svojom vyjadrení, nemožno z ústavnoprávneho hľadiska ničím ospravedlniť. Takýto postup okresného súdu v napadnutom konaní nemožno v žiadnom prípade označiť za postup, ktorý by bol v súlade s § 100 ods. 1 prvou vetou OSP, resp. v súlade s čl. 17 CSP, v zmysle ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná.
20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj jej práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
III.
21. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
22. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).
23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
24. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
25. Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, čo odôvodňuje tým, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu do dňa podania jej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy predstavuje viac ako 7 rokov, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná, pričom ju spôsobil výhradne okresný súd svojou nečinnosťou.
26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.
27. S prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu (obchodnoprávnu povahu sporu, postavenie sťažovateľky ako žalovanej v napadnutom konaní, celkovú dobu absolútnej nečinnosti okresného súdu, ako aj správanie sťažovateľky ako účastníčky konania), ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku tohto nálezu).
28. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom.
29. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
30. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za jeden úkon vykonaný v roku 2017 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia) a jeden vykonaný v roku 2018 (písomné podanie sťažnosti), teda sumu 147,33 € za úkon vykonaný v roku 2017 a sumu 153,50 € za úkon vykonaný v roku 2018, čo spolu s režijným paušálom vo výške 8,58 € a 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 318,88 €. Keďže advokát JUDr. Michal Feciľak je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu teda boli priznané v celkovej sume 382,65 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
31. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.
32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2018