znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 123/04-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. apríla 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Š. S., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. T. B., P. B., ktorou namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky,   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a práv podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 4 To 165/03 z 15. januára 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. S. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2004 doručená sťažnosť Š. S., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 To 165/03 z 15. januára 2004.

Podľa sťažovateľa krajský súd uznesením sp. zn. 4 To 165/03 z 15. januára 2004, ktoré   považuje   za   protiústavné,   porušil   jeho   základné   práva   a slobody   „vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom vyhláseným zákonom“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že:„Krajský   súd   v Trnave   rozhodnutím   spisová   značka   4   To   165/03   z 15.   1.   2004 v konaní o odvolaní Š. S. proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch spisová značka 2 T 20/03 z 19. 8. 2003 pre trestný čin podľa §§ 221 ods. 1 Tr. zák. a iné porušil

A - právo sťažovateľa nebyť stíhaný, alebo pozbavený slobody inak, než z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, uvedené v článku 17 ods. 2 Ústavy SR a článku 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

- právo sťažovateľa byť považovaný za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu, uvedené v článku 50 ods. 2 Ústavy SR a článku 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

-   právo   na   spravodlivý   proces,   uvedené   v článku   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd

B - Uznesenie Krajského súdu v Trnave spisová značka 4 To 165/03 z 15. 1. 2004 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na nové prejednanie a rozhodnutie C   -   Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 1.000 000,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 9 340,- Sk (dva úkony po 4 534,- Sk dvakrát režijný paušál po 136,- Sk)“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   je   tvrdenie   o porušení   jeho   citovaných   práv uznesením krajského súdu sp. zn. 4 To 165/03 z 15. januára 2004.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu 24. marca 2004 (podanej na pošte 23. marca   2004)   ústavný   súd   zistil,   že   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   4   To   165/03 z 15. januára   2004   bolo   odvolanie   sťažovateľa   proti   rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn. 2 T 20/03 z 19. augusta 2003, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu podľa § 9 ods. 2,   § 202   ods.   1   a   §   221   Trestného   zákona,   zamietnuté   ako   nedôvodné.   Rozsudok okresného súdu sp. zn. 2 T 20/03 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 4 To 165/03 nadobudol právoplatnosť 15. januára 2004.

Ústavný súd ďalej zistil, že na verejnom zasadnutí konanom 15. januára 2004 na krajskom súde, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie sp. zn. 4 To 165/03, boli prítomní sťažovateľ i jeho právny zástupca.

Sťažovateľ i právny zástupca mali vedomosť, že uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 To 165/03 nadobudlo právoplatnosť 15. januára 2004, napriek tomu podali sťažnosť na poštovú prepravu až 23. marca 2004 a ústavnému súdu bola doručená nasledujúci deň.

Prihliadajúc na túto kogentnú lehotu, v ktorej je nutné podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd zistil, že sťažnosť bola v danom prípade podaná ôsmy deň po jej uplynutí. Ústavný súd v spojení s tým poznamenáva, že sťažovateľ mal od 15. januára 2004 (deň konania verejného zasadnutia na odvolacom súde) k dispozícii dostatočný čas na to, aby dodržal zákonom ustanovenú dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti počítanú od právoplatnosti rozhodnutia. Z týchto dôvodov nie je možné pripustiť názor, že by sa lehota na podanie sťažnosti počítala až od doručenia druhostupňového rozhodnutia, pretože takéto počítanie   lehoty   by   sa   uplatnilo   len   vtedy,   ak   by   napadnuté   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť dňom doručenia, a tomu tak v danom prípade nie je.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny   prostriedok   nápravy   ochrany   ústavnosti,   s prihliadnutím   na   deň   nadobudnutia právoplatnosti namietaného uznesenia krajského súdu (15. január 2004), ktorým mali byť porušené práva sťažovateľa, a deň podania sťažnosti na poštovú prepravu (23. marec 2004) je možné konštatovať, že lehota stanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi   bez   akýchkoľvek   pochybností   uplynula   skôr,   než   podal   túto   sťažnosť ústavnému súdu (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 16. apríla 2004