znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 122/07-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. D. K.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 121/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2007 doručená   sťažnosť   spoločnosti   B.,   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom   JUDr.   D.   K.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 121/2006 (pôvodne pod sp. zn. Ro 6230/97).

Z obsahu sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že 20. marca 1997 podala okresnému súdu návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu,   ktorým   sa   od   odporcu   domáhala   úhrady   sumy 1 400 Sk s príslušenstvom. Konanie bolo okresným súdom vedené pod sp. zn. Ro 6230/97. Okresný   súd   vydal   navrhovaný   platobný   rozkaz   v   júli   1997.   Odporca   podal   proti platobnému   rozkazu   30. júla 1997   odpor,   ktorý   okresný   súd   zaslal   sťažovateľke na vyjadrenie 20. júna 2006. Sťažovateľka uvádza, že okresný súd nevykonal v danej veci žiadny úkon od júla 1997 do júna 2006. Sťažovateľka vo vyjadrení k odporu z 29. júna 2006 uviedla, že naďalej trvá na podanom návrhu (predmetná vec už bola v tom čase vedená pod sp. zn. 12 C 121/2006).

Sťažovateľka podala 29. júna 2006 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.   Predseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   č.   Spr.   2237/2006   z 18.   júla   2006 vzniknutú situáciu odôvodnil vysokým počtom žalôb v rokoch 1997 - 1998.

Sťažovateľka   sa   na   základe   telefonického   rozhovoru   so   spisovou   kanceláriou okresného súdu 5. marca 2007 dozvedela, že okresný súd uznesením z 24. októbra 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. novembra 2006, predmetné konanie zastavil z dôvodu úmrtia   odporcu.   Sťažovateľka   uvádza,   že   uvedené   uznesenie   nebolo   jej   právnemu zástupcovi doručené, preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, a navyše „Podľa ust. § 107 ods. 3 O. s. p. ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel, súd konanie preruší a v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ   povaha   veci   nepripúšťa,   aby   sa   s týmito   dedičmi   nepokračovalo   skôr. Ak bolo konanie zastavené z dôvodu smrti odporcu, tak došlo k porušeniu cit. ust. § 107 ods. 3   O. s. p.   Treba   tiež   poznamenať,   že   k uvedenej   situácii   nemuselo   vôbec   dôjsť, ak by súd konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov“.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 121/2006, porušené bolo.

Okresnému súdu v Prešove sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 121/2006 konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie skončená.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- Sk, ktoré   je   Okresný   súd   v   Prešove   povinný   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd v Prešove je povinný sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu uhradiť trovy konania vo výške 7.492,- Sk do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,   IV. ÚS 288/05).   Za   zjavne   neopodstatnenú   je   možné   považovať   takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 121/2006.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.   Samotným prerokovaním   veci   na súde   alebo na inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).V rámci ustálenej judikatúry ústavného súdu v tejto oblasti sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje len   vtedy,   ak   bola   na   ústavnom   súde   uplatnená   v čase,   keď   porušenie   ešte   trvalo (napr. III. ÚS 20/00).

Ústavný   súd   z predloženého   spisu   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn. 12 C 121/2006 zistil, že uznesenie okresného súdu č. k. 12 C 121/2006-41 z 24. októbra 2006,   ktorým   bolo   konanie   zastavené,   nadobudlo   právoplatnosť   15. novembra 2006. Odporca uhradil istinu pohľadávky 29. júla 1997 (č. l. 5).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   ďalej   namietala,   že   uznesenie   okresného   súdu č. k. 12 C 121/2006-41   z   24. októbra 2006,   ktorým   bolo   konanie   zastavené,   nebolo doručené jej právnemu zástupcovi v tomto konaní, pretože „... on však doručenie vykázané nemá...“. Z uvedeného dôvodu sťažovateľka nepovažuje predmetné konanie za právoplatne skončené a namieta prieťahy v uvedenom konaní.

Ústavný   súd   z predmetného   spisu   zistil,   že   uznesenie   č. k.   12 C 121/2006-41 z 24. októbra 2006 prevzal splnomocnenec právneho zástupcu sťažovateľky podľa dátumu na doručenke 30. októbra 2006.

V zmysle   ustálenej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   jedným   z   dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   namieta   (napr.   I. ÚS 93/97,   I. ÚS 24/98, III. ÚS 248/05, III. ÚS 170/06). Sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní až po právoplatnom   skončení   namietaného   konania,   keď   ústavný   súd   už   nemôže   žiadnym spôsobom   prispieť   k naplneniu   účelu   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov, t. j. k odstráneniu stavu právnej neistoty. Z uvedeného dôvodu ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľky (napr. návrhom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, úhrady trov konania).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2007