znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 121/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. marca 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   R.   R.,   B.,   zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU   D...,   s. r. o.,   B.,   konajúcou   prostredníctvom   konateľky   a advokátky JUDr. A. D., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   práva na prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 168/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. R. R. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára 2012 doručená sťažnosť Ing. R. R. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   práva   na   prejednanie   svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   17 C 168/2007 (ďalej   aj „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   okrem   iného   vyplýva,   že „Dňa   26. 1. 2007   sa   sťažovateľka/ navrhovateľka   domáhala   vydania   platobného   rozkazu   na   zaplatenie   sumy   28.834,- Sk s príslušenstvom titulom nevyplatenia mzdy za január 2006 v lehote splatnosti.

Dňa 20. 2. 2007 konajúci súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz 39 Ro/173/2007, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 28.834,- Sk spolu s úrokom z omeškania 6 % p. a. od 11. 2. 2006 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľky vo výške 5.184,- SKK.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal dňa 15. 3. 2007 odporca odpor. V   predmetnej   veci   sa   uskutočnili   3   pojednávania:   24. 4. 2008,   10. 6. 2008 a 14. 10. 2008.

Dňa 14. 10. 2008 vydal prvostupňový súd rozhodnutie – rozsudok 17 C 168/2007- 267, ktorým návrh zamietol a strane odporcu priznal náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby a súdny poplatok za odpor voči   platobnému   rozkazu,   s   využitím   ust.   § 149   OSP.   Dňa   23. 12. 2008   podala sťažovateľka/navrhovateľka   odvolanie   proti   rozsudku   OS   BA   III   17 C 168/2007-267, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, návrhu vyhovel a priznal navrhovateľke   aj   trovy   konania   pozostávajúce   zo   zaplateného   súdneho   poplatku   a   trov právneho   zastúpenia   podľa   vyčíslenia.   Krajský   súd   v   Bratislave   uznesením   č. k. 4 Co/96/2009-295 zo dňa 29. 1. 2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa   18. 5. 2010   bolo   vo   veci   vytýčené   pojednávanie,   na   ktorom   súd   uznesením ustanovil znalca z odboru účtovníctvo za účelom výpočtu mzdy sťažovateľky/navrhovateľky za mesiac január 2006 a pojednávanie odročil na neurčito s tým, že po dôjdení znaleckého posudku   bude   vo   veci   vytýčený   nový   termín   pojednávania.   Uznesením   súdu   zo   dňa 31. 8. 2010 bol ustanovený súdny znalec. Odo dňa doručenia tohto uznesenia (13. 9. 2010) do   1. 3. 2011   (deň   doručenia   znaleckého   posudku   1/2011   znalca   Ing.   D.   S.   vo veci vypočítania mzdy za mesiac január 2006) prvostupňový súd nekonal.

Dňa   29. 12. 2010   podala   sťažovateľka   sťažnosť   na   postup   Okresného   súdu Bratislava III na prieťahy v konaní. Dňa 20. 1. 2011 podala PZ (právna zástupkyňa, pozn.) sťažovateľky sťažnosť za porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Dňa   31. 3. 2011   sa   konalo   pojednávanie,   na   ktorom   súd   vyhlásil   uznesením dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie na deň 12. 4. 2011.

Dňa 12. 4. 2011 bol vyhlásený rozsudok doručený účastníkom konania. Dňa   27. 4. 2011   podala   sťažovateľka/navrhovateľka   proti   Rozsudku   OS   BA   III 17 C 168/2007-345 zo dňa 12. 4. 2011 odvolanie.“.

Ďalej sťažovateľka uviedla, že „Z dôvodu neúmerne zdĺhavého postupu Okresného súdu Bratislava III trpí... pocitmi márnosti a nespravodlivosti sprevádzajúcimi porušovanie jej   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   uvedomujúc   si,   že   toto porušovanie   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   nie   je   možné dostatočne vykompenzovať len konštatovaním porušenia jej základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Absentuje úkon súdu smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádza.

Sťažovateľka   prežíva   pocity   neistoty,   krivdy,   úzkosti   a   poníženia   vyplývajúce zo situácie,   keď   súd   plynule   nekoná.   Rozsah   a   spôsob   zásahu   do   jej   základných   práv a slobôd je mimoriadne závažný. Tento zásah do práva sťažovateľky nie je možné odčiniť a vrátiť ušlé roky prežitých psychických útrap do pôvodného stavu.

Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   sťažovateľka   dospela   k   názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na rozhodnutie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd by preto mal uznať za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky možno   považovať   za   primerané,   a   to   vo   výške   30   000,-   EUR   (tridsaťtisíc   eur)   pre sťažovateľku.

Je zrejmé, že Okresný súd Bratislava III svojím zavinením nerozhoduje vo veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, čím porušuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a zároveň tak založil dôvod pre podanie sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 168/2007 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal konať   v napadnutom   konaní   bez   zbytočných   prieťahov   a   aby   jej   priznal   finančné zadosťučinenie v sume 30 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   smerujúcej   proti   zbytočným   prieťahom v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   tohto   orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (III. ÚS 263/03,   IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   resp.   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom   už o sťažnosti   podľa   čl. 127 ods. 1 ústavy   označený   všeobecný   súd meritórne rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv   nečinnosťou   tohto   súdu   v čase   doručenia   sťažnosti   nemohlo   dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv   sťažovateľa.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§ 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom   sťažnosti   je   preskúmanie   opodstatnenosti tvrdenia   sťažovateľky,   podľa   ktorého   postupom   okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp. zn. 17 C 168/2007 malo dôjsť   k porušeniu   jej základného práva podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 12. apríla 2011 rozhodol   rozsudkom   v merite veci a po podaní odvolania sťažovateľkou 27. apríla 2011 predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu 26. mája 2011. Vychádzajúc z uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   rozhodnutím   vo   veci   ešte   pred doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony   na   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľky,   a preto   už   nemohol   v čase doručenia sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne   spôsobiť   prieťahy   v ňom,   a teda   nemohol   už   ani   porušovať   sťažovateľkou v sťažnosti označené práva.

Keďže   sťažovateľka   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. januára 2012, t. j. v čase, keď okresný súd už vo veci samej nekonal, v dôsledku čoho už k porušovaniu v sťažnosti označených práv   jeho   postupom   nemohlo   dochádzať,   ústavný   súd   sťažnosť   v súlade   s § 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi   v nej uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2012