znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 121/07-51

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7. novembra 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti Ing. P. Ď., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 25 písm. b) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach zásahom okrskovej volebnej komisie č. (...) mestskej časti B. z 2. decembra 2006, za účasti Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   v časti   týkajúcej   sa   úhrady   trov   právneho zastúpenia takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. P. Ď. podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 25 písm. b) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach zásahom okrskovej   volebnej   komisie   č.   (...)   mestskej   časti   B.   z 2.   decembra   2006 p o r u š e n é b o l i.

2. Vo zvyšnej časti sťažnosti Ing. P. Ď. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bola 2. februára 2007   faxom   a   5. februára 2007   poštou   doručená   sťažnosť   Ing.   P.   Ď.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   podľa   čl. 30   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 25 písm. b) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) zásahom okrskovej volebnej komisie č. (...) mestskej časti B. (ďalej len „okrsková   komisia“)   z   2. decembra   2006,   za   účasti   Ministerstva   vnútra   Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), v časti týkajúcej sa úhrady trov právneho zastúpenia.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   2. decembra 2006   dostavil   do   volebnej miestnosti   pre   volebný   okrsok   č. (...)   za   účelom   uplatnenia   svojho   volebného   práva do orgánov samosprávy mesta B. a mestskej časti B. Napriek tomu, že bol riadne zapísaný do   zoznamu voličov   oprávnených   na výkon   volebného práva pred okrskovou   komisiou, mu okrsková   komisia   neumožnila   voliť,   pretože   v   identifikačnom   doklade,   občianskom preukaze, bola uvedená jeho predchádzajúca adresa (..., B.).

Sťažovateľ v súvislosti s uvedeným v sťažnosti ďalej uvádza:„Ako   osoba   verejne   známa   bol   zároveň   opoznaný   (identifikovaný)   aj   členmi okrskovej   komisie.   Skutočnosť   náležitej   identifikácie   sťažovateľa   je   preukázaná   aj   tým, že okrsková komisia nepožiadala sťažovateľa, aby svoju totožnosť preukázal svedectvom dvoch osôb známych komisii (§ 31 ods. 2 Zákona o voľbách), napriek tomu, že na uvedený postup by bola povinná v prípade, ak by sťažovateľ nepreukázal nepochybným spôsobom svoju totožnosť. Zmena trvalého pobytu, oproti údajom uvedeným v identifikačnom doklade bola zo strany sťažovateľa preukázaná Potvrdením o pobyte vystaveným Miestnym úradom mestskej   časti   B.   dňa   14.   8.   2006.   Z predmetného   potvrdenia   vyplýva   identifikácia sťažovateľa   (menom,   priezviskom,   titulom,   rodným číslom)   a jeho   nová   adresa trvalého pobytu -..., B.). Okrem toho zmena trvalého pobytu vyplýva aj z voličského zoznamu, ktorý je základným podkladom pre umožnenie výkonu aktívneho volebného práva.“

Zo sťažnosti tiež vyplýva, že členovia okrskovej komisie odporučili sťažovateľovi, aby výkon volebného práva uplatnil vo volebnej miestnosti podľa miesta trvalého pobytu uvedeného v občianskom preukaze. Na základe toho sa sťažovateľ pokúsil uplatniť svoje volebné právo pred príslušnou okrskovou volebnou komisiou v mestskej časti R., ale ani tam mu nebolo umožnené voliť, keďže nebol zapísaný v zozname voličov.

Proti   postupu   okrskovej   komisie   podal   sťažovateľ   2. decembra 2006   sťažnosť obvodnej volebnej komisii v B. (ďalej len „obvodná komisia“) a taktiež ju dal na vedomie Ústrednej volebnej komisii pre voľby do orgánov samosprávy obcí (ďalej len „ústredná komisia“).   Obvodná   komisia   vo   veci   sťažnosti   sťažovateľa   prijala   uznesenie   č. 4/2006 z 15. decembra 2006,   ktorým   vzala   sťažnosť   na   vedomie,   konštatovala,   že postupom okrskovej komisie nedošlo k porušeniu zákona, a zároveň sťažnosť zamietla „ako právne neodôvodnenú a vecne neopodstatnenú“. Ústredná komisia vo veci sťažnosti sťažovateľa prijala   uznesenie   č. 93   z   3. decembra 2006,   v   ktorom   sa   konštatuje,   že „... s ohľadom na ukončenie hlasovania... nebolo možné preveriť skutočnosti uvedené v sťažnosti“.

Opierajúc sa o uvedené skutočnosti sťažovateľ zastáva názor, že okrsková komisia porušila jeho základné právo podľa čl. 30 ods. 1 ústavy a právo zaručené mu čl. 25 písm. b) paktu.

Na   základe   toho   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   jeho   sťažnosti na ďalšie   konanie   v náleze   vyslovil,   že „opatrením   okrskovej   volebnej   komisie   č. (...) v Mestskej   časti   B.   dňa   02.   12.   2006,   ktorým   sťažovateľovi   neumožnila   hlasovanie vo voľbách do obecných a mestských zastupiteľstiev a voľby starostov obcí a primátorov miest“, bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 30 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 25 písm. b) paktu a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je povinná uhradiť okrsková komisia, resp. alternatívne ministerstvo.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   predbežne   prerokoval   a   uznesením č. k. IV. ÚS 121/07-17   z   24. mája 2007   prijal   na   ďalšie   konanie.   Po   prijatí   sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd zistil prostredníctvom Miestneho úradu mestskej časti B. zloženie   okrskovej   komisie   a   vyzval   jej   predsedu   Š.   K.   (ďalej   len   „predseda“),   aby sa v mene okrskovej komisie vyjadril k sťažnosti sťažovateľa, ako aj k tomu, či trvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda okrskovej komisie reagoval na výzvu ústavného súdu podaním z 18. júla 2007, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„... Osobne sa na tento prípad nepamätám, - ale členovia komisie pri overovaní totožnosti a trvalého pobytu voliča podľa občianskeho preukazu konali v zmysle zákona o voľbách a inštrukcií príslušných samosprávnych orgánov B. Menovaný mal trvalý pobyt v občianskom preukaze uvedený v B. a preto tamojšia okrsková komisia mala menovaného zapísať do zoznamu voličov a umožniť mu tam uskutočniť voľby.

Mám temer osemdesiat rokov a cestovanie z B. do Košíc je pre mňa už aj fyzicky a psychicky namáhavé a preto netrvám na ústnom pojednávaní v tejto veci v Košiciach.“

Vzhľadom na obsah vyjadrenia predsedu okrskovej komisie ústavný súd zaslal jeho kópie   ostatným   členom   okrskovej   komisie   a   vyzval   ich   zaujať   stanovisko   k tomuto vyjadreniu, resp. prípadne doplniť.

Dňa 15. augusta 2007 bolo ústavnému súdu doručené stanovisko Z. K., B., - členky okrskovej komisie, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„S   obsahom   vyjadrenia   predsedu   volebnej   komisie   pána   Š.   K.   sa   v plnej   miere stotožňujem.   Mám   jednoznačne   za   to,   že   volebná   komisia   postupovala   v   súlade s príslušnými   platnými   právnymi   normami,   ako   aj   v súlade   so   závermi   školenia   členov volebných   komisií   organizovaných   príslušným   útvarom   mestskej   časti   B.   Sťažovateľ predložil   volebnej   komisii   doklad   totožnosti   -   občiansky   preukaz   -   s miestom   trvalého bydliska   v mestskej   časti   B.   Okrsková   volebná   komisia   č.   (...)   nejasnosti   týkajúce sa uplatnenia volebného práva sťažovateľa konzultovala s Obvodnou volebnou komisiou a riadila sa jej rozhodnutím.“

Dňa 23. augusta 2007 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie podpísané všetkými členmi okrskovej komisie, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«... Okrsková volebná komisia sa na svojom zasadnutí dňa 17. 08. 2007 o 13.00 hod: sa oboznámila:

- so   individuálnymi   žiadosťami   ústavného   súdu   o vyjadrenie   (napr.   zaslaného Ing. H. Ľ. dňa 01. 08. 2007 listom č. IV. ÚS 121/07-38),

- individuálnymi stanoviskami   zaslanými   ústavnému súdu   p.   Š.   K.   zo dňa   18.   07. 2007 a p. Z. K., dňa 10. 08. 2007,

a konštatuje:

- po kontrole prezenčnej listiny zisťuje, že je v zmysle platných predpisov, uznášania schopná,

- plne sa zhoduje s vyjadreniami uvedených členov komisie,

- trvá na tom, a navrhovateľ to nepoprel, že pri kontrole totožnosti voliča Ing. P. Ď. po jeho príchode do volebnej miestnosti bolo zistené, že údaje v ním predloženom preukaze totožnosti   -   občianskom   preukaze   (OP)   -   neboli   zhodné   s údajmi   uvedenými   v oboch zoznamoch voličov (tak v OP, ako i v zoznamoch boli uvedené iné miesta trvalého bydliska),

- potvrdzuje,   že   z tohto   dôvodu   i naďalej   považuje   za   správne   svoje   rozhodnutie neumožniť voličovi Ing. P. Ď. odvoliť. Opiera sa pritom i na stanovisko Obvodnej volebnej komisie pre B., s ktorou uvedený prípad konzultovala,

- má za to, že Ing. P. Ď. si mohol svoje volebné právo uplatniť v príslušnej volebnej komisii v mieste svojho trvalého bydliska, uvedeného na jeho OP v čase volieb, kde ho miestne   príslušná   okrsková   komisia   mohla   a   na   jeho   požiadanie   i mala   dopísať   do   jej zoznamu voličov,

- podotýka, že v prípade, ak by menovanému povolila odvoliť vo volebnom okrsku č. (...) v B., vytvorila by možnosť prípadného duplicitného hlasovania voliča, čo by mohlo byť dôvodom prípadnej inej sťažnosti,

- je toho názoru, že pri posudzovaní tohto prípadu sa plne riadila Zákonom SNR č. 345/1990   Zb.   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí,   v znení   jeho   dodatkov,   ako i metodického   pokynu   „Voľby   starostov   obcí   a poslancov   obecných   zastupiteľstiev (Kol. autorov,   M.   s.   r.   o.,   2006)“   a závermi   zo   školenia   členov   volebných   komisií, organizovaného miestnou časťou B.»

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   toto   vyjadrenie   bolo   podpísané   všetkými   členmi okrskovej komisie, ústavný súd ho považoval za relevantné pre svoj ďalší postup.

Ústavný súd zaslal všetky uvedené vyjadrenia členov okrskovej komisie na vedomie a prípadné   zaujatie   stanoviska   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   a zároveň   ho   vyzval, aby sa vyjadril, či sťažovateľ trvá na tom, aby sa v jeho veci konalo ústne pojednávanie.

Právny   zástupca   sťažovateľa   v podaní   doručenom   ústavnému   súdu   26. septembra 2007 oznámil, že v predmetnej veci „netrváme na ústnom pojednávaní pred Ústavným súdom   Slovenskej   republiky“,   a   k   vyjadreniam   členov   okrskovej   komisie   uviedol nasledovné:

„Z   vyjadrenia   okrskovej   volebnej   komisie z   volebného   okrsku   č.   (...)   zo   dňa 17. 8. 2007, ako aj z individuálnych vyjadrení p. Š. K. zo dňa 18. 7. 2007 a p. Z. K. zo dňa 10. 8. 2007 vyplýva, že členovia komisie pri overovaní totožnosti a trvalého pobytu voliča podľa občianskeho preukazu konali v zmysle Zákona o voľbách do orgánov samosprávy obci   č. 346/1990   Zb.   S týmto   tvrdením   nie   je   možné   súhlasiť,   pretože   členovia   komisie svojím konaním znemožnili sťažovateľovi hlasovanie vo voľbách do orgánov samosprávy obcí.   Pritom   podľa   §   2   zákona   č.   346/1990   Zb.   o voľbách   právo   voliť   do   orgánov samosprávy obcí majú obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú v obcí, v mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy alebo v mestskej časti mesta Košice trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku. Obe tieto podmienky v čase konania volieb   sťažovateľ   splnil.   Rovnaký   §   v   odseku   2   taxatívne   vypočítava   prekážky   výkonu volebného práva, ktorými sú:

a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudí,

b) výkon trestu odňatia slobody,

c) výkon   základnej   vojenskej   služby,   náhradnej   vojenskej   služby   alebo zdokonaľovacej   služby,   a to   v   prípade,   ak   to   vyžaduje   plnenie   úloh   podľa   osobitných predpisov, a

d) pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V sťažovateľovom prípade nebola daná ani jednu z týchto prekážok, ale napriek tomu mu nebolo umožnené pristúpiť k voľbám.

Argumenty členov volebnej komisie, že údaje v občianskom preukaze neboli zhodné s údajmi uvedenými v zozname voličov rovnako neobstoja,   pretože tento druh prekážky výkonu   volebného   práva   predmetný   zákon   nepozná.   Podľa   §   31   je   volič   po   príchode do volebnej miestnosti povinný preukázať svoju totožnosť. Ak volič nemá preukaz totožnosti a žiadny   z členov   okrskovej   volebnej   komisie   ho   nepozná,   komisia   požiada,   aby   volič preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb známych komisii. To znamená, že komisia je   povinná   požiadať   voliča,   aby   preukázal   svoju   totožnosť   takýmto   spôsobom. A až v prípade,   že   tak   volič   neurobí   ani   do   ukončenia   hlasovania,   hlasovanie   sa   mu neumožní.   Navyše   zmena   trvalého   pobytu,   oproti   údajom   uvedeným   v   identifikačnom doklade bola zo strany sťažovateľa preukázaná Potvrdením o pobyte vystaveným Miestnym úradom mestskej časti B. dňa 14. 08. 2006. Z predmetného potvrdenia vyplýva identifikácia sťažovateľa (menom, priezviskom, titulom, rodným číslom) a jeho nová adresa trvalého pobytu – (...), B. Okrem toho zmena trvalého pobytu vyplýva aj z voličského zoznamu, ktorý je základným podkladom pre umožnenie výkonu aktívneho volebného práva.

Vo svojom vyjadrení členovia komisie ďalej namietajú, že sťažovateľ si mohol svoje volebné právo uplatniť v príslušnej komisii v mieste trvalého bydliska uvedeného vo svojom občianskom preukaze, pričom táto okrsková komisia mala povinnosť na jeho požiadanie dopísať   ho   do   zoznamu   voličov.   Takisto podotýkajú,   že v prípade,   ak   by sťažovateľovi povolili   odvoliť   vo   volebnom   okrsku   č.   (...)   B.,   vytvorila   by   sa   možnosť   prípadného duplicitného hlasovania.   K tomu   chcem uviesť,   že členovia   Okrskovej   volebnej   komisie č. (...) v deň   konania volieb odporučili   sťažovateľa,   aby si   svoje aktívne   volebné právo uplatňoval na príslušnej komisii v mestskej časti podľa miesta trvalého pobytu uvedenej v občianskom preukaze. V súlade s uvedeným pokynom sa sťažovateľ dostavil na príslušnú okrskovú volebnú komisiu v mestskej časti (...), kde po lustrácii v zozname voličov a zistení jeho trvalého pobytu mu taktiež nebolo umožnené vykonanie volebného práva. To znamená, že   k   duplicitnému   hlasovaniu   dôjsť   nemohlo.   Zákon   o   voľbách   v § 5   ods.   3   písm.   b) ustanovuje, že do zoznamu voličov okrsková volebná komisia dopíše v deň volieb voliča, ktorý   platným preukazom   totožnosti   preukáže,   že má trvalý   pobyt v mieste,   ktoré   patrí do volebného okrsku.

Zákon o občianskych preukazoch č. 224/2006 v § 10 vypočítava prípady neplatnosti občianskeho preukazu, pričom pod písmenom e) výslovne stanovuje prípad, keď občiansky preukaz obsahuje neplatné alebo nesprávne údaje a v písmene g) prípad, ak sa zmenil niektorý   údaj   v   ňom   zapísaný.   V   prípade   sťažovateľa   teda   nebola   splnená   podmienka na jeho zapísanie do zoznamu voličov podľa § 5 ods. 3 písm. b) zákona o voľbách. Z   vyššie   uvedených   dôvodov   Vám   oznamujeme,   že   trváme   na   podanej   sťažnosti v celom rozsahu a žiadame o priznanie trov právneho zastupovania za tri úkony právnej služby   (prevzatie   veci   a   prvá   porada   s   klientom,   podanie   sťažnosti   na   súd   a   dnešné vyjadrenie).“

Vzhľadom   na   oznámenia   právneho   zástupcu   sťažovateľa   a predsedu   okrskovej komisie, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 25 písm. b) paktu každý občan má právo a možnosť bez akýchkoľvek rozdielov uvedených   v článku 2 a bez neodôvodnených   obmedzení voliť a byť volený v pravidelných   voľbách,   ktoré   sa   budú   konať   na   základe   všeobecného   a   rovného hlasovacieho práva, tajným hlasovaním zabezpečujúcim slobodu hlasovania.

Sťažovateľ vo   svojej   sťažnosti   tvrdí,   že bol „riadne   zapísaný   v zozname voličov oprávnených   na   vykonanie   hlasovacieho   práva   pred   príslušnou   okrskovou   komisiou“. Okrsková komisia toto tvrdenie sťažovateľa nespochybňuje.

Podľa   §   5   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o voľbách do orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon č. 346/1990 Zb.“)   zoznamy   voličov   oprávnených   hlasovať   v   jednotlivých   volebných okrskoch   (ďalej   len   „zoznam   voličov“)   vyhotovia   obce,   v   hlavnom   meste   Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti (ďalej len „obec“) na základe stáleho zoznamu voličov. Do zoznamu voličov obec dopíše cudzincov, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v § 2 ods. 1.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. zoznam voličov podľa odseku 1 odovzdá obec   v   dvoch   rovnopisoch   okrskovým   volebným   komisiám   najneskôr   dve   hodiny pred začatím hlasovania.

Ústavný súd konštatuje, že z ustanovení § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 346/1990 Zb. vyplýva, že osoba zapísaná do zoznamu voličov, ktorý obec (v danom prípade mestská časť B.) odovzdala dotknutej okrskovej volebnej komisii, je osobou oprávnenou uplatniť svoje aktívne volebné právo vo volebnom okrsku určenom pre túto (dotknutú) okrskovú volebnú komisiu, a to za predpokladu, že splní aj ďalšie podmienky pre hlasovanie.

Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. volič po príchode do volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname v zozname voličov dostane od komisie obálku a hlasovacie lístky. Ak volič nemá preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná, komisia požiada, aby volič preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch   osôb   známych   komisii.   Ak   tak neurobí ani do   ukončenia hlasovania,   hlasovanie sa mu neumožní.

Podľa sťažovateľa „Ako osoba verejne známa bol zároveň opoznaný (identifikovaný) aj členmi okrskovej komisie. Skutočnosť náležitej identifikácie sťažovateľa je preukázaná aj tým,   že   okrsková   komisia   nepožiadala   sťažovateľa,   aby   svoju   totožnosť   preukázal svedectvom dvoch osôb známych komisii (§ 31 ods. 2 Zákona o voľbách), napriek tomu, že na   uvedený   postup   by   bola   povinná   v prípade,   ak   by   sťažovateľ   nepreukázal nepochybným spôsobom svoju totožnosť“. Z vyjadrení členov okrskovej komisie nemožno vyvodiť,   že   by   totožnosť   sťažovateľa   vzbudzovala   u nich   pochybnosti,   a preto   nebol potrebný   postup   podľa   druhej   vety   §   31   ods.   2   zákona   č.   346/1990   Zb.   (preukázanie totožnosti   svedectvom   dvoch   osôb   známych   komisii).   Naopak,   z   vyjadrenia   okrskovej komisie doručenej ústavnému súdu 23. augusta 2007 vyplýva, že „údaje v ním predloženom preukaze   totožnosti   -   občianskom   preukaze   (OP)   -   neboli   zhodné   s údajmi   uvedenými v oboch zoznamoch voličov (tak v OP, ako i v zoznamoch boli uvedené iné miesta trvalého bydliska)“, a teda dôvodom, pre ktorý okrsková komisia neumožnila sťažovateľovi uplatniť jeho   aktívne   volebné   právo,   bola   len   skutočnosť,   že   v nim   predloženom   občianskom preukaze nebolo uvedené miesto jeho trvalého pobytu zhodné s údajmi v zozname voličov. Práve   z tejto   skutočnosti   okrsková   komisia   odvodzuje „za   správne   svoje   rozhodnutie neumožniť voličovi Ing. P. Ď. odvoliť“.

Zo sťažnosti vyplýva, že zmenu svojho trvalého pobytu oproti údajom v občianskom preukaze   sťažovateľ   okrskovej   komisii   preukazoval   potvrdením   o pobyte   vystaveným Miestnym   úradom   mestskej   časti   B.   dňa   14.   augusta   2006   (ďalej   len „potvrdenie“), v ktorom bola uvedená nová adresa jeho trvalého pobytu – (...), B. Z tejto skutočnosti sa dá bez pochybností vyvodiť, že sťažovateľ ohlasovni Miestneho úradu mestskej časti B. ohlásil miesto svojho nového trvalého pobytu a ohlasovňa mu na tomto základe jednak vydala označené potvrdenie podľa § 10 písm. f) zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej   republiky   a o registri   obyvateľov   Slovenskej   republiky   v znení   neskorších predpisov a jednak ho zapísala do dotknutého zoznamu voličov, ktorí sú (boli) oprávnení voliť v územnom obvode tejto mestskej časti v prípade sťažovateľa vo volebnom okrsku určenom pre okrskovú komisiu.

Ústavný súd považoval za potrebné upozorniť, že podľa § 10 ods. 1 písm. e) zákona č. 224/2006   Z.   z.   o občianskych   preukazoch   a o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov v znení   zákona   č. 693/2006   Z. z.   (ďalej   len   „zákon   o   občianskych   preukazoch“) je občiansky   preukaz   neplatný,   ak   obsahuje   neplatné   alebo   nesprávne   údaje,   alebo neoprávnene   vykonané   zmeny.   Podľa   § 10   ods. 1   písm. g)   zákona   o občianskych preukazoch je občiansky preukaz neplatný tiež vtedy, ak sa zmenil niektorý údaj v ňom zapísaný okrem údajov zapísaných na žiadosť občana podľa § 3 ods. 3.

Podľa   §   5   ods.   9   zákona   o občianskych   preukazoch   občan,   ktorý   podá   žiadosť o vydanie občianskeho preukazu, nie je povinný mať do doby jeho prevzatia občiansky preukaz, najdlhšie však 90 dní od podania žiadosti.

Aj   keď   zo   sťažnosti   nemožno   vyvodiť,   či   si   sťažovateľ   v relevantnom   čase, t. j. v čase do   2.   decembra   2006,   už   podal   žiadosť   o   vydanie   nového   občianskeho preukazu, je   však   nepochybné,   že   2. decembra 2006   (v   deň   volieb)   už   nemal trvalý pobyt na (...),   B.,   ako   bolo   uvedené   v jeho   občianskom   preukaze predloženom okrskovej   komisie   za   účelom   overenia   totožnosti,   ale na (...),   B.,   čo   okrskovej   komisii preukázal predložením potvrdenia.

Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   stabilne   uplatňuje   zásadu   prednosti   ústavne konformného výkladu (napr. IV. ÚS 186/07, PL. ÚS 15/98, II. ÚS 148/06), z ktorej okrem iného vyplýva, že „v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do   úvahy   rôzne   výklady   súvisiacich   právnych   noriem,   bol   uprednostnený   ten,   ktorý zabezpečí   plnohodnotnú,   resp.   plnohodnotnejšiu   realizáciu   ústavou   garantovaných práv fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb.   Inak   povedané,   všetky   orgány   verejnej moci sú povinné   v   pochybnostiach   vykladať   právne   normy   v   prospech   realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými   zmluvami)   garantovaných   základných   práv   a   slobôd“ (II. ÚS 148/06, IV. ÚS 186/07).

Opierajúc sa   o citované   ústavný   súd   konštatoval,   že v danom   prípade,   vzhľadom na skutočnosť,   že   sťažovateľ   bol   zapísaný   v dotknutom   zozname   voličov,   pričom   jeho totožnosť   nevzbudzovala   u členov   okrskovej   komisie   pochybnosti,   ako   aj   skutočnosť, že predložením potvrdenia preukázal, že má nový trvalý pobyt, bolo povinnosťou okrskovej komisie   uplatniť   taký   výklad   príslušných   právnych   predpisov,   ktorý   by   umožnil sťažovateľovi realizovať jeho aktívne volebné právo chránené ústavou. Keďže okrsková komisia napriek tomu postupovala tak, že v konečnom dôsledku znemožnila sťažovateľovi realizovať jeho volebné právo, porušila podľa záveru ústavného súdu jeho základné právo podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 25 písm. b) paktu.

Sťažovateľ tiež žiadal, aby mu bola priznaná úhrada trov právneho zastúpenia v sume 11 238 Sk.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v   odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Z citovaného   § 36   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   je   na   zvážení ústavného súdu, či uloží niektorému účastníkovi konania povinnosť, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd zvážil všetky okolnosti prípadu, predovšetkým špecifické postavenie okrskovej komisie v štruktúre orgánov verejnej moci (PL. ÚS 19/98, tiež IV. ÚS 128/04, IV. ÚS 219/04), ako aj nie jednoznačné znenie príslušných právnych predpisov, ktoré bolo potrebné   vo   vzťahu   k danému   prípadu   zo   strany   okrskovej   komisie   uplatniť,   a   dospel k záveru, že v tomto prípade možnosť vyplývajúcu z § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde neuplatní. Preto v tejto časti sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2007