znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 120/2019-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra 2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci porušenia bližšie neoznačených základných práv a slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tpo 102/2014 a jeho uznesením z 30. decembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), označená ako „Žiadosť o priznanie a zaplatenie nemajetkovej ujmy“, ktorou ústavnému súdu navrhol začať konanie vo veci „priznania náhrady nemajetkovej ujmy a rozhodnutia o jej zaplatení“ na podklade nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 276/2015-30 z 12. augusta 2015, ktorým ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Tpo 102/2014 z 30. decembra 2014.

2. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce bola predbežne prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu) a Ladislav Duditš a Libor Duľa (sudcovia).

II.

3. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

6.1 Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

6.2 Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 55 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je neprípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhoduje len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu alebo

d) to ustanovuje zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

8.1 Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd svojím nálezom č. k. II. ÚS 276/2015-30 z 12. augusta 2015 (právoplatným 21. septembra 2015) vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Tpo 102/2014 z 30. decembra 2014, zrušil toto uznesenie a sťažovateľovi priznal úhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,73 €. Vo zvyšnej časti podanej sťažnosti nevyhovel a sťažovateľ v tomto konaní nepožiadal o priznanie finančného zadosťučinenia.

8.2 Taktiež zo zistení ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd svojím nálezom č. k. III. ÚS 505/2014-71 z 9. decembra 2014 (právoplatným 16. decembra 2014) vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tost 21/2014 zo 4. júna 2014, zrušil toto uznesenie a vec vrátil na nové konanie a sťažovateľovi aj priznal úhradu trov právneho zastúpenia v sume 540,29 €. Vo zvyšnej časti podanej sťažnosti nevyhovel. Sťažovateľ ani v tomto konaní ústavného súdu nepožiadal o priznanie finančného zadosťučinenia.

9. Sťažovateľ žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo veci, o ktorej ústavný súd už raz rozhodol, a to svojím nálezom č. k. II. ÚS 276/2015-30 z 12. augusta 2015 (bod 8.1). Primerané finančné zadosťučinenie, ako to vyplýva z čl. 127 ods. 3 ústavy, mohlo byť priznané len dotknutým rozhodnutím, teda súčasne s vyhovením sťažnosti. Aktuálny návrh sa teda týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol, čím návrh na začatie konania pred ústavným súdom spĺňa podmienky neprípustnosti podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2019

Miroslav Duriš

predseda senátu