znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 120/08-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   septembra   2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána   Lubyho   o sťažnosti   J.   D.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   D.   K.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 13/98 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 13/98 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 27 C 13/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. D. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava   III   j e   p o v i n n ý   uhradiť J.   D. trovy   právneho zastúpenia   v sume   8   011,08 Sk   (slovom   osemtisícjedenásť   slovenských   korún   a osem halierov)   na účet   jeho   právneho   zástupcu JUDr.   D.   K.,   B., do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2008 doručená sťažnosť J. D., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. D. K., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 13/98 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 285/06.  

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 26. februára 1998 Okresnému súdu Bratislava II žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy proti v súčasnosti už bývalému vydavateľovi denníka ÚJ SZÓ spoločnosti VOX NOVA, a. s., Prievozská 14/A, Bratislava,   ktorou   sa   domáhal   ospravedlnenia   za   to,   že   bez   jeho   súhlasu   vyhotovil a 27. novembra 1997 uverejnil jeho fotografiu   v denníku ÚJ SZÓ v spojení s článkom nazvaným (v preklade do slovenského jazyka) „Nezamestnaný, ktorý zarába štyridsať až päťdesiattisíc mesačne, a domáha sa náhrady nemajetkovej ujmy 100 000 Sk. Žaloba bola v marci 1998 postúpená okresnému súdu.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd postupoval v jeho veci pomaly a neefektívne, a to v období od 23. marca 1999 do 3. marca 2000, keď vo veci nepojednával, pretože čakal na preklad novinového článku z jazyka maďarského, ďalej v období od 17. novembra 2000 do 31. januára 2001, keď bolo dvakrát odročené pojednávanie bez prerokovania veci za účelom záverečného zhrnutia dôkazov, pričom pojednávanie z 13. decembra 2000 okresný súd odročil s tým, že je potrebný súhlas sťažovateľa na jeho zastupovanie advokátskou koncipientkou, ktorý sťažovateľ vyslovil už na predošlom pojednávaní. Sťažovateľ namieta aj nečinnosť okresného súdu v období od 10. apríla 2002 do 26. augusta 2002, od 6. marca 2003 do 22. septembra 2004 a od vyhlásenia rozsudku 6. apríla 2005 do doručenia jeho písomného vyhotovenia 15. mája 2006.

Podľa   názoru   sťažovateľa   postupom   okresného   súdu   dochádza   k zbytočným prieťahomm a tým k porušeniu jeho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil:„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27   C   13/98   a postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 285/06 porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 13/98 konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie skončená.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk, ktoré   sú   Okresný   súd   Bratislava   III   a Krajský   súd   v Bratislave   povinní   spoločne a nerozdielne vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný   súd   Bratislava   III   a Krajský   súd   v Bratislave   sú   povinní   sťažovateľovi spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania vo výške 8.011,- Sk na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 120/08-13 z 10. apríla 2008 ju prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie.   Predsedu   okresného   súdu   ústavný   súd   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľa a podpredsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd preto v súlade   s   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Podpredsedníčka okresného súdu prípisom sp. zn. Spr 3254/08 zo 14. mája 2008 oznámila,   že   vyjadrenie   k sťažnosti   a súdny   spis   bude   ústavnému   súdu   zaslaný po uskutočnení   pojednávania   v tejto   veci,   ktorého   termín   je   určený   na   30.   máj   2008. Vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr 3254/08 zo 17. júla 2008 podpredsedníčka okresného súdu uviedla:

„Zo   spisu   Okresného   súdu   Bratislava   III   sp.   zn.   27   C   13/98   ako   i z vyjadrenia zákonného sudcu vyplýva, že došlo k porušeniu práva účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   a to   jednak   nečinnosťou   súdu   a nevypracovaním   rozhodnutia v zákonnej ani predĺženej lehote.“

V priloženom vyjadrení zákonného sudcu z 15. júla 2008 sa uvádza: „Je pravdou, že konanie trvá desať rokov, ale vo veci už bol prvostupňovým súdom vyhlásený rozsudok, a to dňa 6. 4. 2005, žalobca bol úspešný, bola mu priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 100 000 Sk, odvolacím súdom bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený dňa 10.10. 2007 / spis veci bol na odvolacom súde od 16. 6. 2006, vrátený bol dňa 9. 1. 2008/ a žalobca až následne podal ústavnú sťažnosť na prieťahy v konaní.

Po vrátení veci odvolacím súdom sa uskutočnilo pojednávanie v dňoch 20. 2. 2008, na ktorom predložila zástupkyňa žalobcu návrh na súhlas so zmenou petitu žaloby, ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 16. 4. 2008, na ktorom súd súhlasil so zmenou žaloby a zástupkyňa žalobcu oznámila súdu, že v lehote desiatich dní označí súdu svedkov, ktorých navrhuje vypočuť, na ďalšom pojednávaní dňa 30. 5. 2008 boli vypočutí dvaja svedkovia zo štyroch, ktorí boli písomne označení zástupkyňou žalobcu a na ďalšom pojednávaní dňa 20. 6. 2008 boli vypočutí zvyšní dvaja svedkovia, toto pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým,   že   spis   veci   bude   zaslaný   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   z   dôvodu   ním prejednávanej sťažnosti žalobcu.

Je   pravdou,   že   rozsudok   bol   prvostupňovým   súdom   vyhlásený   dňa   6.   4.   2005, posledná predĺžená lehota na jeho vypracovanie uplynula dňa 10. 8. 2005, pričom rozsudok som odovzdal na opis až 10. 4. 2006, avšak bolo to spôsobené tým, že som pracoval ešte na skôr vyhlásených skutkovo a právne náročných rozsudkoch vo veciach ochrán osobnosti, ďalej   tým,   že   rozsudok   v   tejto   veci   bol   veľmi   náročný   /   95   bodov   analýzy/,   išlo   o spracovanie témy ilustračnej fotografie, ktorá u nás doposiaľ spracovaná nebola s tým, že som ju rozvinul v rozsudku ešte o spracovanie jej zásahu do osobnostných práv žalobcu, pokiaľ ho zachytávala pri výkone svojej práce, v tomto prípade živnosti. Určitý podiel na tomto zdržaní mala aj skutočnosť, že som vykonával funkciu podpredsedu tunajšieho súdu pre občianskoprávny úsek v období od 1. 1. 1998 do 31. 3. 2006, čo bolo spojené najmä s vybavovaním veľmi vysokého počtu sťažností na prieťahy v konaniach /niekoľko sto ročne/ po tom ako tunajší súd prevzal dňa 1. 1. 1997 všetky nevybavené vecí bývalého Okresného súdu Bratislava-vidiek, ako aj   to, že som vybavoval od   1. 1. 1998   do októbra 2003 Špecializovanú   agendu   vecí   ochrán   osobnosti   a vyporiadania   bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Tejto mojej pracovnej zaťaženosti by som pripísal aj určité zdržania v konaní v období pred vyhlásením rozsudku.

Poukazujem i na to, že žalobca niekoľkokrát menil petit žaloby v časti morálnej satisfakcie.

Na záver si dovolím vysloviť domnienku, že určitým impulzom pre žalobcu podať ústavnú sťažnosť je tá skutočnosť, že žalovaný pred šiestimi rokmi schválil návrh na jeho zrušenie a vstup do likvidácie, ktorá trvá doposiaľ.

Predpokladám, že vo veci by mal byť v dohľadnej dobe opätovne vyhlásený rozsudok. K vyjadreniu pripájam spis veci sp. zn. 27C 13/98.“

Na vyjadrenie okresného súdu reagoval právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom 20. augusta 2008, v ktorom uviedol:

„Zákonný sudca vo svojom vyjadrení poukázal na to, že žalobca niekoľkokrát menil petit   žaloby   v   časti   morálnej   satisfakcie.   Prvýkrát   bol   návrh   na   zmenu   petitu   menený podaním zo dňa 9. 4. 2002 v súvislosti s prechodom vydavateľského oprávnenia k denníku ÚJ SZO zo žalovaného 1/ na nový subjekt a s pripustením tohto subjektu ako ďalšieho účastníka na strane žalovaného, uvedené som považoval za potrebné, keďže v tom čase mi nebolo známe v akom rozsahu prešli práva a povinnosti vo vzťahu k denníku ÚJ SZO na nový subjekt. Druhý krát bol petit návrhu upravený podaním zo dňa 19. 1. 2005 vo vzťahu k žalovanému   2/,   potom   čo   bolo   zrejmé,   že   zo   žalovaného   1/   na   žalovaného   2/   prešli   v súvislosti s denníkom ÚJ SZO len práva k ochrannej známke a tiež, že žalovaný 1/ vstúpil do likvidácie.

Zákonný sudca tiež vo svojom vyjadrení uvádza, že dňa 20. 2. 2008 môj právny zástupca predložil návrh na zmenu petitu. K tomuto chcem uviesť, že tento návrh na zmenu petitu bol predložený potom,   čo mi bolo dňa 4.   2.   2008 doručené zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 285/06-299, kde odvolací súd vyslovil právny názor, že prvostupňový súd nerozhodol o uplatnenom návrhu zo dňa 11. 2. 1998 voči žalovanému 1/. Vzhľadom na tento právny názor a vzhľadom na to, že petit návrhu zo dňa 11. 2. 1998 je v dnešnej dobe nevykonateľný bolo potrebné ho zmeniť.

Poukazujem na to, že ak by zákonný sudca vo veci konal bez prieťahovo, rýchlo a účinne ako to má na mysli ust. § 6 O. s. p. nemusel by som meniť petit mojej žaloby vôbec, keďže právne skutočnosti na základe ktorých som bol nútený meniť petit žaloby nastali až niekoľko rokov po podaní mojej žaloby.“

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 27 C 13/98 ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 2.   marca   1998   Okresnému   súdu   Bratislava   II   žalobu   o   ochranu   osobnosti   a   náhradu nemajetkovej ujmy proti vydavateľovi denníka UJ SZÓ, spoločnosti VOX NOVA, a. s., Prievozská 14/A, Bratislava. Prípisom zo 16. marca 1998 bola vec postúpená okresnému súdu z dôvodu miestnej príslušnosti. Okresný súd 21. mája 1998 vyzval sťažovateľa na zaplatenie   súdneho   poplatku.   Prvé   pojednávanie   nariadené   na   4.   december   1998   sa neuskutočnilo z dôvodu na strane odporcu.

Pojednávanie z 5.   februára 1999   sa   neuskutočnilo   z dôvodu   neúčasti   sťažovateľa, ktorý bol práceneschopný. Na pojednávaní 19. marca 1999 okresný súd vykonal výsluch sťažovateľa a uložil mu predložiť živnostenské oprávnenie a výtlačok denníka ÚJ SZÓ z 27.   novembra   1997,   v ktorom   bol   uverejnený   predmetný   článok   a fotografia.   Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 7. mája 1999 a bolo odročené za účelom predvolania svedka a zabezpečenia   prekladu   predmetného   novinového   článku   z jazyka   maďarského.   Termín nasledujúceho   pojednávania   určený   na   25.   jún   1999   bol   zrušený   s tým,   že   ďalšie pojednávanie   bude   nariadené   po   vyhotovení   prekladu.   Okresný   súd   uznesením   z 23. septembra 1999 ustanovil do konania tlmočníčku, ktorá požadovaný preklad predložila 26. októbra 1999.

Uznesením z 3. marca 2000 okresný súd opravil výrok uznesenia z 23. septembra 1999 tak, že doplnil lehotu, v ktorej uložil vykonať preklad. Prípisom z 12. apríla 2000 okresný súd vyzval tlmočníčku, aby predložila dve vyhotovenia prekladu a uznesením zo   17.   mája   20000   priznal   tlmočníčke   odmenu.   Dňa   30.   júna   2000   sa   uskutočnilo pojednávanie,   na   ktorom   okresný   súd   vykonal   výsluch   dvoch   svedkov   (autorky   článku a autora fotografie),   pojednávanie odročil a vyzval zástupcov účastníkov, aby predložili návrhy na doplnenie dokazovania. Podaním zo 4. júna 2000 sťažovateľ navrhol vykonať výsluch dvoch svedkýň. Tieto okresný súd vypočul na pojednávaní 29. septembra 2000. Ďalšie pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 17. novembra 2000, okresný súd odročil s tým, že na nasledujúcom pojednávaní bude účastníkom poskytnutý priestor na záverečné zhrnutie dôkazov. Pojednávanie z 13. decembra 2000 bolo odročené z dôvodu neúčasti sťažovateľa, ktorý musí dať súhlas na zastupovanie advokátskou koncipientkou.  

Na pojednávaní 12. januára 2001 sťažovateľ oznámil, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, a pojednávanie bolo odročené s tým, že na nasledujúcom pojednávaní budú môcť   účastníci   predniesť   záverečné   zhrnutie   dôkazov.   Na   pojednávanie   nariadené   na

17.   január   2001   sa   nedostavil   sťažovateľ   ani   jeho   právny   zástupca.   Na   pojednávaní 31. januára 2001 právna zástupkyňa odporcu oznámila, že odporca už nie je vydavateľom denníka ÚJ SZÓ a vydavateľské práva prešli na inú spoločnosť. Zástupkyňa sťažovateľa navrhla   odročiť   pojednávanie   za   účelom   preverenia   tejto   skutočnosti.   Sťažovateľ   podal 13.   februára   2001   návrh   na   pripustenie   vstupu   ďalšieho   účastníka   na   strane   odporcu. Uznesením zo 16. februára 2001 okresný súd priznal tlmočníčke odmenu za preklad článku. Proti uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré podaním doručeným 4. júna 2001 vzal späť.   Okresný   súd   prípisom   z 24.   augusta   2001   predložil   spis   s odvolaním   sťažovateľa a jeho   späťvzatím   krajskému   súdu,   ktorý   uznesením   z 28.   septembra   2001   odvolacie konanie zastavil. Spis bol okresnému súdu vrátený 15. októbra 2001.

Okresný   súd   12.   februára   2002   predvolal   právneho   zástupcu   sťažovateľa   na informatívny výsluch, ktorý sa uskutočnil 5. marca 2002. Zástupca sťažovateľa predložil okresnému súdu 11. apríla 2002 podanie, v ktorom vzhľadom na ďalšiu zmenu vydavateľa denníka ÚJ SZÓ navrhol, aby okresný súd pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu   a upravil   petit   žaloby.   Uznesením   z   26.   augusta   2002   okresný   súd   pripustil pristúpenie spoločnosti Petit Press, a. s., do konania ako odporcu v 2. rade a pripustil zmenu žaloby. Spoločnosť Petit Press, a. s., podala 18. septembra 2002 odvolanie proti uzneseniu, ktoré bolo 15. októbra 2002 zaslané na vyjadrenie ostatným účastníkom, a 3. decembra 2002   bol   spis   predložený   krajskému   súdu.   Krajský   súd   uznesením   z 31.   januára   2003 odvolanie odmietol. Spis bol okresnému súdu doručený 6. marca 2003.

Dňa 31. mája 2004 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 22. september 2004, na ktoré sa nedostavila právna zástupkyňa sťažovateľa zo zdravotných dôvodov a právny zástupca odporcu v 2. rade oznámil, že ako likvidátor bude v ďalšom konaní zastupovať aj odporcu   v 1.   rade.   Pojednávanie   bolo   bez   meritórneho   prerokovania   veci   odročené. Nasledujúce   pojednávanie   z 29.   októbra   2004   sa   neuskutočnilo   z dôvodu   neprítomnosti účastníkov.

Na pojednávaní 21. januára 2005 sťažovateľ vzal späť žalobu proti odporcovi v 2. rade   v časti   o zaplatenie   náhrady   nemajetkovej   ujmy   a predložil   upravený   petit   žaloby. Okresný súd na pojednávaní 23. februára 2005 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby s tým, že ak nebudú mať účastníci návrhy na doplnenie dokazovania, na ďalšom pojednávaní im bude poskytnutý priestor na záverečné prednesy. Na pojednávaní 30. marca 2005 okresný súd vyhlásil uznesenie, ktorým zastavil konanie proti odporcovi v 2. rade v časti   uplatnenej náhrady   nemajetkovej   ujmy, a po   záverečných   vyjadreniach   právnych zástupcov   bolo pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku. Na pojednávaní 6.   apríla   2005   okresný   súd   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   zamietol   žalobu   v časti   uloženia povinnosti   odporcovi   v 2.   rade   uverejniť   na   náklady   odporcu   v 1.   rade   ospravedlnenie v denníku ÚJ SZÓ, uložil odporcovi v 1. rade zaplatiť sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy   100   000   Sk   a zaplatiť   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   náhradu   trov   konania. Opatrením predsedu okresného súdu bola na žiadosť sudcu predĺžená lehota na písomné vyhotovenie rozsudku do 10. augusta 2005. Zákonný sudca predložil písomné vyhotovenie rozsudku   súdnej   kancelárii   10.   apríla   2006   a 9.   mája   2006   bol   rozsudok   odoslaný účastníkom. Odporca v 1. rade podal proti rozsudku odvolanie a 14. júna 2006 bol spis predložený krajskému súdu.

Krajský súd uznesením z 10. októbra 2007 rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu doručený 9. januára 2008.

Dňa 20. februára 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa sťažovateľa predložila návrh na zmenu petitu a navrhla opäť vykonať výsluch sťažovateľa a jeho manželky. Na pojednávaní 16. apríla 2008 okresný súd vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby. Podaním doručeným 24. apríla 2008 právna zástupkyňa sťažovateľa navrhla vypočuť štyroch svedkov. Na pojednávaní 30. mája 2008 okresný súd vykonal výsluch dvoch svedkov a na pojednávaní 20. júna 2008 vypočul ďalších dvoch svedkov. Pojednávanie z 20. júna 2008 bolo odročené na neurčito z dôvodu   predloženia súdneho spisu ústavnému súdu. II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným   zákonom.   Ústavný   súd si pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   v rámci   prvého   kritéria prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a jeho   význam pre sťažovateľa   (I. ÚS 19/00,   II. ÚS 32/02,   IV. ÚS 187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom konania je rozhodovanie o žalobe o ochranu osobnosti. Ústavný súd z predloženého spisu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na skutkovú zložitosť tejto veci. Zákonný sudca vo svojom vyjadrení poukázal na právnu náročnosť veci vzhľadom na to, že téma ilustračnej   fotografie   v spojitosti   so   zásahom   do   osobnostných   práv   žalobcu,   pokiaľ ho zachytáva pri výkone práce, nebola dosiaľ spracovaná. Podľa názoru ústavného súdu však nejde o mimoriadne právne zložitú vec, a preto konštatuje, že dĺžka konania okresného súdu nie je primeraná právnej a faktickej zložitosti veci. Povaha prerokovávanej veci si pritom vyžaduje osobitnú rýchlosť konania (I. ÚS 158/04).

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom,   ktoré   sa   uplatňuje   pri rozhodovaní, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd   pri   preskúmaní   predloženého   spisu   vedeného   pod   sp.   zn.   27   C   13/98   zistil,   že sťažovateľ   prispel   k určitému   predĺženiu   konania   neúčasťou   na   pojednávaniach 13. decembra 2000 a 29. októbra 2004 (neospravedlnená neúčasť), ako aj na pojednávaniach 5.   februára   1999   a   17.   januára   2001   (ospravedlnená   neúčasť).   Tieto   skutočnosti,   ktoré spôsobili predĺženie konania, nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu (III. ÚS 97/05, IV. ÚS 142/07).

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 27 C 13/98 ústavný súd zistil, že okresný súd spôsobil zbytočné prieťahy v konaní svojou síce krátkodobou, ale opakovanou   nečinnosťou   (pri   vyhotovení   uznesenia   o ustanovení   tlmočníčky,   absenciou akéhokoľvek procesného úkonu počas viac ako 14-tich mesiacov, pri písomnom vyhotovení rozsudku po ôsmich mesiacoch od uplynutia predĺženej lehoty na jeho vyhotovenie).

Ústavný súd posudzoval postup okresného súdu aj z hľadiska efektívnosti,   pričom vychádzal   zo   svojej   judikatúry,   podľa   ktorej   zbytočné   prieťahy   v konaní   môžu   byť zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou   príslušného   súdu,   ale   aj   jeho   neefektívnou činnosťou,   teda   takým konaním,   ktoré   nevedie   k odstráneniu   právnej   neistoty   účastníka konania   (II.   ÚS   32/03,   IV.   ÚS   267/04).   Z tohto   pohľadu   ústavný   súd   konštatuje,   že o sústredenom postupe okresného súdu nesvedčí skutočnosť, že odvolací súd zrušil jeho rozsudok pre procesné pochybenia a jeho nepreskúmateľnosť.

Vzhľadom na zistené obdobia nečinnosti okresného súdu, konštatovanú neefektívnu činnosť a s prihliadnutím aj na celkovú dĺžku konania (viac ako 10 rokov), ktorá je v danom type konania ústavne neprijateľná, ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 13/98 spôsobil zbytočné prieťahy, a tým porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 13/98 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

V nadväznosti na rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa ústavný súd zaoberal aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné   zadosťučinenie   200   000   Sk,   ktoré   mu   budú   povinní   vyplatiť spoločne a nerozdielne okresný súd a krajský súd. Uplatnenú sumu žiadal s poukazom na dôležitosť predmetu   konania,   v súvislosti   s čím   konštatoval,   že „v   dnešnej   dobe   už   akékoľvek rozhodnutie   súdu   mi   nebude   poskytovať   účinnú   právnu   ochranu,   a preto   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie mojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru už nie je možné nijako napraviť“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   celkovú   dĺžku   konania,   zistené   obdobia   zbytočných   prieťahov, charakter   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu,   ktorá   viedla   k zbytočným   prieťahom   v konaní, správanie sťažovateľa ako účastníka konania a povahu prerokovávanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie   finančného   zadosťučinenia   pre sťažovateľa   v sume   100   000   Sk   primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ bol v konaní pred ústavným súdom úspešný, a preto ústavný súd rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením advokátom JUDr. D. K. B..

Ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods.   2,   §   14   ods.   1   písm.   a)   a   c),   §   16   ods.   3   a   §   18   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Náhrada za jeden úkon vykonaný v roku 2008 je 3 176 Sk a 190 Sk režijný paušál. Po zvýšení o 19 % DPH, ktorej platiteľom je právny zástupca, predstavuje priznaná náhrada trov právneho zastúpenia sumu 8 011,08 Sk.

Okresný   súd   je   povinný   uhradiť   trovy   konania   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008