znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 12/2011-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   F.,   t.   č.   vo   väzbe,   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom bližšie neoznačených orgánov Policajného zboru a prokuratúry, ako aj postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 160/2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. F. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. decembra 2010 doručené podanie P. F., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Vec: Žiadosť   o   prešetrenie   zákonnosti   postupu   orgánov   činných   v   tr.   konaní   –   (policajta, prokurátora)   a súdu   v tr.   veci   vedenej   voči   mojej   osobe   sp.   zn.   OSSNV   4   T   160/09“. Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich   základných   práv   podľa   čl.   17   ods.   2   a   čl.   12   ods.   4   ústavy   postupom   bližšie neoznačených orgánov Policajného zboru (ďalej len „policajný orgán“) a prokuratúry, ako aj   postupom   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   T 160/2009.   Vo   vzťahu   k   postupu   policajného   orgánu   a postupu   prokuratúry   sťažovateľ nekonkretizoval spisové značky konaní, v ktorých malo dôjsť k porušeniu ním označených práv, avšak z obsahu sťažnosti, ako aj povahy veci vyplýva, že ide o postup týchto orgánov v trestnej veci, ktorá bola po podaní obžaloby okresným súdom vedená pod sp. zn. 4 T 160/2009.

Sťažovateľ predovšetkým namieta, že policajný orgán pri jeho výsluchu konanom 6. júna 2009 konal v rozpore so zákonom, keďže

a) ho vypočúval napriek tomu, že bol pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho si neuvedomoval závažnosť a dôsledky svojej výpovede,

b)   ho   vypočúval   bez   prítomnosti   zákonného   zástupcu,   aj   keď   v tom   čase   ešte nedovŕšil 18. rok veku, a teda ho bolo treba považovať za mladistvého.

Vo vzťahu k postupu prokuratúry sťažovateľ namieta, že odobrila postup policajného orgánu, keďže príslušný prokurátor „takúto nezákonnú výpoveď prijal“.

K porušeniu práv sťažovateľa malo dôjsť aj tým, že nebol vyrozumený o termíne a možnosti záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu, aby sa mohol „k vysledkom vyšetrovania vyjadriť, popripade niektore skutočnosti opraviť...

Vzhľadom   na   to   že   sa   súd   vo   svojom   rozhodovaní   opieral   o   dôkazi   získané z Tr. poriadkom,   získané   nezakonne,   nemôže   byť   jeho,   vynesený   rozsudok   uznaný   ako zákonný. Vzhľadom nato že mám pochibnosti o zakonnosti takéhoto rozsudku obraciam sa na Ústavný súd aby vo veci rozhodol a zjednal nápravu a zrušil takýto rozsudok. Vec aby vrátil na nové dokazovanie, alebo rozhodol v rámci svojej právomoci, na základe zistených skutočnosti.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd zistil, že v trestnej veci sťažovateľa vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 4 T 160/2009 bol vydaný 25. septembra 2009 trestný rozkaz, na základe ktorého bol sťažovateľ odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov s minimálnym stupňom stráženia. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 5. novembra 2009. Sťažovateľ nastúpil do výkonu trestu 13. novembra 2009.

Z uvedených zistení vyplýva, že sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, keďže jeho trestná vec bola právoplatne skončená 5. novembra 2009 a ústavnému súdu bola sťažnosť doručená až 16. decembra 2010,   čo zakladá dôvod   na jej odmietnutie z dôvodu,   že bola podaná oneskorene. Navyše, sťažovateľ, ako to vyplynulo zo zistení ústavného súdu, nepodal proti označenému trestnému rozkazu okresného súdu odpor, a teda nevyužil právne prostriedky ochrany   svojich   práv,   ktoré   mal   k dispozícii,   čo   zakladá   dôvod   na   odmietnutie   jeho sťažnosti   z dôvodu   nedostatku   právomoci   ústavného   súdu,   keďže   o podanom   opravnom prostriedku bol oprávnený a aj povinný rozhodovať príslušný všeobecný súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene, ako aj z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2011