znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 12/06-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť L. K., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., B., ktorou namieta porušenie jej základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 21 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru, a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. Pz 1010/2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra 2005 doručená sťažnosť L. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie jej základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 21 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru, a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Pz 1010/2005.

Okrem vyslovenia porušenia označených základných práv podľa ústavy požaduje sťažovateľka i zrušenie právoplatného rozhodnutia Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „vyššia vojenská prokuratúra“) sp. zn. VPt 91/05 z 23. mája 2005.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Dňa 30. 6. 2004 bolo uznesením Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Stred, ČVS: SJP-46/OVOZTČ-BB-2003 JUDr. M. K., (...), toho času bytom   B.   vznesené   obvinenie   za   spáchanie   trestného   činu   založenia,   zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona   a podvodu   podľa   § 250   ods.   1,   ods.   5   Trestného   zákona.   Toto   uznesenie   bolo menovanému   doručené   dňa   1. 7. 2004   pričom   bola   zároveň   vykonaná   domová prehliadka v rodinnom dome nachádzajúcom sa v obci R..... Príkaz na domovú prehliadku bol vydaný Okresným súdom v T. dňa 28. 6. 2004, pod sp. zn. 2 Tp-v-525/2004. Podľa tohto príkazu sa domová prehliadka mala vykonať v rodinnom dome v obci R. so súpisným číslom... Dôkazom o vykonaní domovej prehliadky v nesprávnej nehnuteľnosti je najmä zápisnica o tejto prehliadke, ako aj vykonaná fotodokumentácia nachádzajúca sa vo vyššie uvedenom vyšetrovacom spise. Nehnuteľnosti, rodinné domy so súpisným číslom... a... sú jednou stavbou, reálne rozdelenou na dve samostatné obytné jednotky každá s vlastným vchodom. V čase   vykonania   domovej   prehliadky   bol   rodinný   dom   so   súpisným   číslom  ... v spoluvlastníctve   JUDr. M.   K.   a p.   P.   Š.   a rodinný   dom   so   súpisným   číslom  ...   vo vlastníctve sťažovateľky.

Dňa 25. 10. 2004 bol na Ministerstvo vnútra SR, Útvar inšpekčnej služby podaný podnet na prešetrenie dôvodného podozrenia zo spáchania trestných činov porušovania domovej slobody podľa § 238 Trestného zákona a zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona, ktorých sa mali dopustiť príslušníci vykonávajúci domovú prehliadku   v rodinnom   dome   v obci   R.,   súpisné   číslo  ...   bez   súdneho   príkazu.   Úrad inšpekčnej služby PZ, Inšpekčný odbor Bratislava uznesením zn. UIS-452/IBA-PO-2004 zo dňa 2. 12. 2004 začal podľa § 160 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci trestného činu   zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa   §   158   ods.   1   písm.   a)   Trestného zákona spáchaného v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa   § 238   ods.   1   Trestného   zákona.   Dňa   8.   5.   2005   bolo   Vojenskou   obvodnou prokuratúrou   v Bratislave   vydané   uznesenie,   sp.   zn.   OPv   522/04,   ktorým   bolo   uvedené trestné stíhanie vedené na základe uznesenia Úradu inšpekčnej služby PZ podľa § 172 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené. (...)

Proti uvedenému uzneseniu vojenskej obvodnej prokuratúry podala sťažovateľka dňa 25. 4. 2005 sťažnosť (...). V odôvodnení sťažnosti bolo opätovne poukázané na nezákonný postup   príslušníkov   PZ   pri   vykonávaní   domovej   prehliadky   a taktiež   na   nezrovnalosti v konaní,   ktoré   predchádzalo   vydaniu   uznesenia   o zastavení   trestného   stíhania.   Táto sťažnosť bola v zmysle § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá uznesením Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne č. VPt 91/05-3, zo dňa 23. 5. 2005. (...)“

Ďalej sťažovateľka uviedla, že podala proti uzneseniu vyššej vojenskej prokuratúry podnet na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. „Predmetný podnet bol vybavený listom Generálnej prokuratúry SR, vojenskej súčasti v Bratislave až po urgencii právneho zástupcu   sťažovateľky,   listom   zo   dňa   23.   9.   2005,   na   základe   ktorého   riaditeľ   odboru prokurátorských   činností   Generálnej   prokuratúry   SR   –   vojenskej   súčasti   konštatoval v konaní prieťahy (list zo dňa 7.   10.   2005,   Pz 1010/05-5) Vedúci prokurátor vojenskej súčasti Generálnej prokuratúry SR vybavil podnet až listom zo dňa 26. 10. 2005, sp. zn. Pz 1010/2005–13,   v ktorom   sa   uvádza,   že   dôvody   podania   podnetu   sa   nezakladajú   na praktickom základe, tvrdenia v ňom uvádzané vychádzajú z právneho vyhodnotenia zákroku ex post a majú špekulatívny charakter (...)

Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd vyslovil, „že postupom Generálnej prokuratúry SR, ktorá listom zo dňa 26. 10. 2005, sp. zn. Pz 1010/2005–13 odložila podnet na preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia   Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne, zn. VPt 91/05–3 zo dňa 23. 5. 2005 boli porušené moje práva zaručené čl. 19 ods. 2, čl. 21 ods. 1, 2 a čl. 46 ods. 1 Ústava SR a toto rozhodnutie Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne zrušil (...)“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľky. Skúmal pritom, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Predmetom časti sťažnosti sťažovateľky (uvedenej v záhlaví sťažnosti) je tvrdené porušenie   jej   základných   práv   Ministerstvom   vnútra   Slovenskej   republiky,   Úradom inšpekčnej služby Policajného zboru.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka (zastúpená advokátom) vo svojej sťažnosti bližšie neuviedla   a   neodôvodnila,   v čom   vidí   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   19 ods. 2, čl. 21 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy označeným porušovateľom, neoznačila číslo namietaného konania a nekonkretizovala ani dôvody porušenia týchto základných práv v odôvodnení a v petite sťažnosti.

Keďže   sťažnosť   v tejto   časti   nemá   zákonom   predpísané   náležitosti   a   vo   vzťahu k tomuto porušovateľovi sťažovateľka nešpecifikovala svoj návrh na rozhodnutie (ktorým je ústavný súd viazaný pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd poznamenáva, že mohol sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietnuť i z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti,   pretože   ako   to   vyplýva   z jej   obsahu,   uznesením označeného   porušovateľa   bolo   na   základe   oznámenia   o trestnom   čine,   ktoré   podala sťažovateľka, 2. decembra 2004 začaté trestné stíhanie vo veci, to znamená, že podnetu sťažovateľky bolo vyhovené, a teda uvedený porušovateľ týmto konaním nemohol porušiť označené základné práva sťažovateľky.

2. Tú časť sťažnosti,   ktorou   sťažovateľka namieta porušenie jej základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 21 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Pz 1010/2005, ktorá v tomto konaní odložila 26. októbra 2005 jej podnet na preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia vyššej vojenskej prokuratúry   sp.   zn.   VPt   91/05   z 23.   mája   2005,   ústavný   súd   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

V zmysle   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   je   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti   pre   jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   vzájomnej   súvislosti   medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním, rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej moci do takého práva alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi v sťažnosti namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, alebo ak nezistí žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (I. ÚS 91/03, IV. ÚS 150/03).

Podľa   čl.   19   ods.   2   ústavy:   „Každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“

Podľa čl. 21 ods. 1 ústavy: „Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.“

Podľa   čl.   21   ods.   2   ústavy:   „Domová   prehliadka   je   prípustná   len   v súvislosti s trestným stíhaním, a to na písomný odôvodnený príkaz sudcu. (...)“

Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy:   „Každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).“

Z obsahu   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľky   smeruje   proti označenému oznámeniu generálnej prokuratúry, ktorá prípisom z 26. októbra 2005 odložila podnet   sťažovateľky   na   preskúmanie   zákonnosti   právoplatného   rozhodnutia   vyššej vojenskej prokuratúry z 23. mája 2005 sp. zn. VPt 91/05. Sťažovateľka namieta aj to, že na základe jej podnetu orgány činné v trestnom konaní nezačali trestné konanie.

Ústavný   súd   ďalej   zistil,   že   generálna prokuratúra   sa   podnetom   sťažovateľky   na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyššej vojenskej prokuratúry zaoberala, posúdila, či sú splnené zákonné podmienky na začatie trestného stíhania v konkrétnej veci, a podnecovateľ bol   o   vybavení   svojho   podnetu   vyrozumený.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   podnet sťažovateľky bol riadne vybavený v súlade so zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení   neskorších   predpisov,   čo   v okolnostiach   prípadu   vylučuje   akúkoľvek   príčinnú súvislosť   medzi   postupom   generálnej   prokuratúry   a namietaným   porušením   základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ústavný   súd   navyše   zdôrazňuje,   že   do   obsahu   základného   práva   na   súdnu   a inú právnu   ochranu   nepatrí   právo   sťažovateľa   na   to,   aby   orgány   prokuratúry   začali   voči konkrétnej osobe trestné stíhanie (m. m. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, II. ÚS 43/03, II. ÚS 222/03, III. ÚS 45/03, III. ÚS 198/03 a II. ÚS 218/04).

Čo sa týka sťažovateľkou namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 21 ods. 1 a 2 ústavy postupom generálnej prokuratúry v označenom konaní, ústavný súd konštatuje, že realizáciou ústavných a zákonných právomocí tejto prokuratúry, ktorá   v súlade   s   citovaným   zákonom   rozhodla   o podnete   sťažovateľky   na   preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyššej vojenskej prokuratúry z 23. mája 2005 sp. zn. VPt 91/05, nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a práva na nedotknuteľnosť obydlia a tento postup nie je a ani nemôže byť v žiadnej príčinnej súvislosti s možným porušením týchto základných práv sťažovateľky.

Z   toho   dôvodu   bolo   potrebné   sťažnosť   v tejto   časti   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o zrušení napadnutého rozhodnutia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   základného   práva   alebo   slobody sťažovateľky   (čl.   127   ods.   2   prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   touto   časťou   sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2006