znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 119/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   Ľ.   A.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 169/98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ľ. A. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2008 doručená sťažnosť JUDr. Ľ. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 169/98.

Zo   sťažnosti   a z jej príloh   vyplýva, že v konaní vedenom   okresným súdom   pod sp. zn. 8 C 169/98 sa sťažovateľ domáhal zaplatenia 13 295 Sk s príslušenstvom z titulu odmeny   za   právne   zastupovanie odporkýň.   Okresný   súd   rozsudkom   z 25.   marca   2003 čiastočne   vyhovel   návrhu   sťažovateľa, priznal   mu   nárok   na   zaplatenie   7 617 Sk s príslušenstvom a vo zvyšku návrh zamietol. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol tak, že zrušil rozsudky krajského súdu aj okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd opäť rozhodol o veci rozsudkom z 5. júna 2006, priznal sťažovateľovi sumu 5 832 Sk s príslušenstvom a vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol. Proti rozsudku podal   sťažovateľ,   ako   aj   odporkyne   odvolanie.   Odvolací   súd   rozhodol   rozsudkom č. k. 8 Co 218/2006-232 z 12. júla 2007 napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že ho zamietol, v časti návrhu nad sumu 5 832 Sk do 7 617 Sk rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a vo zvyšnej časti nad sumu 6 192 Sk do 13 809 Sk rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Sťažovateľ napadol rozsudok krajského súdu dovolaním, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Cdo 225/2007 zo 17. decembra 2007 odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 243b ods. 4 OSP, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Podľa názoru sťažovateľa je konanie v jeho veci poznačené zbytočnými prieťahmi. V sťažnosti   uvádza: „Nečinnosť,   neefektívnosť   a nesústredenosť   na   potrebné   dôkazy, vzhľadom na veľké časové odstupy medzi jednotlivými úkonmi súdov ako aj súčasný stav takmer   po 10   rokov vec   nie   je skončená,   nemožno podľa   názoru   sťažovateľa v takejto jednoduchej veci ničím ospravedlniť.“

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti namieta, že sa okresný súd ani krajský súd neriadili právne záväzným názorom najvyššieho súdu, znovu o veci rozhodli jednostranne v jeho neprospech a ich konanie je poznačené tými istými nedostatkami, ktoré im vytkol najvyšší súd v rozsudku   sp.   zn. 3 Cdo   179/2004 z 27. októbra   2005. Podľa   názoru   sťažovateľa je rozsudok krajského súdu sp. zn. 8 Co 218/06 z 12. júla 2007 poznačený inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP a dovolanie proti tomuto rozsudku bolo prípustné podľa § 238 ods.   1 OSP. Uznesenie dovolacieho súdu zo 17. decembra 2007 je preto podľa jeho názoru nesprávne a v rozpore so zákonom.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v jeho veci takto rozhodol:„1, Základné právo sťažovateľa JUDr. Ľ. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl.   48 ods.   2 Ústavy SR ako i v čl.   127 Ústavy SR   bolo postupom Okresného súdu v Komárne porušené.

2,   Zrušuje   sa   rozsudok   Okresného   súdu   v Komárne   zo   dňa   5.   6.   2006   sp.   zn. 8 C 169/98, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 12. 7. 2007 sp. zn. 8 Co 218/2006, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 12. 2007 sp. zn. 2 Cdo 225/2007.

3,   Okresnému   súdu   v Komárne   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 169/98 konal bez ďalších prieťahov a v súlade so zákonom.

4, JUDr. Ľ. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom stotisíc korún), ktoré mu je Okresný súd v Komárne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie svojich   základných   práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   je   podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný   návrhom na začatie konania, a preto môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

Petit   sťažnosti   formuloval   sťažovateľ,   ktorý   nie   je   právne   zastúpený,   má   však právnické vzdelanie a je advokátom, a preto ústavný súd nemal dôvod spochybňovať jeho kvalifikovanosť na formulovanie návrhu a pri predbežnom prerokovaní vychádzajúc z jeho obsahu sa   zaoberal len namietaným porušením   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, za ktorý ústavný súd považuje aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto   lehoty   odpustiť   (napr.   IV. ÚS 14/03).   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej   lehoty   je   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Konanie o veci sťažovateľa vedené okresným súdom pod sp. zn. 8 C 169/98 bolo právoplatne skončené doručením rozsudku odvolacieho súdu z 12. júla 2007 (ústavný súd zistil,   že   rozsudok   nadobudol   právoplatnosť   27. augusta   2007).   Vzhľadom   na   to, že sťažovateľ   podal   sťažnosť   ústavnému   súdu   po   uplynutí   lehoty   dvoch   mesiacov ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   podanú   oneskorene   (obdobne napr. IV. ÚS 323/07). Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku okresného súdu došlo navyše k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v jeho veci.

Skutočnosť, že sťažovateľ podal dovolanie, ktoré najvyšší súd odmietol uznesením zo 17. decembra 2007, nemala vplyv na rozhodnutie ústavného súdu.

Ústavný   súd   nevyzýval   sťažovateľa   na   doplnenie   sťažnosti   o splnomocnenie pre právneho zástupcu, neznamená to však, že upustil od požiadavky povinného zastúpenia sťažovateľa   advokátom   v konaní   pred   ústavným   súdom   podľa   §   20   ods.   2   zákona o ústavnom   súde,   ale   vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   podaná   oneskorene,   nebolo už potrebné žiadať od sťažovateľa odstránenie tohto nedostatku.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008