znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 119/04-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. apríla 2004 predbežne prerokoval sťažnosť V. R., toho času v Ústave na výkon väzby v Bratislave, ktorou namietal porušenie jeho základného práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súd Bratislava I sp. zn. 3 Nt 651/03 zo 6. novembra 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. R. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2004 doručená   sťažnosť   V.   R.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   jeho základného práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 Nt 651/03 zo 6. novembra 2003.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   porušovanie   svojho   základného   práva podľa   z čl. 5 ods.   1 dohovoru   vidí   v postupe okresného súdu,   ktorý «rozhodol o mojej väzbe, napriek, že neexistujú zákonom stanovené „konkrétne skutočnosti“ ako podklady na stanovenie mojej väzby».

Ďalej   sťažovateľ   poukázal   na   to,   že „bol   ako   občan   Slovinskej   republiky dňa 31. 05. 2003   zadržaný   a dňa   4. 6. 2003   vzatý   do   väzby   bezdôvodne.   Do   dnešného dňa vyšetrovateľ nevykonal s mojou osobou žiadny úkon tr. konania čím sa nepochybne dopúšťa nezákonných prieťahov. Do dnešného dňa vyšetrovateľ nevyprodukoval voči mne žiadny priamy alebo nepriamy dôkaz“.

Sťažovateľ   sa   domáha,   aby   ústavný   súd   vydal   rozhodnutie,   ktorým   vysloví, že „Okresný súd Bratislava I uznesením 3 Nt 651/03 zo dňa 6. 11. 2003 porušil moje právo čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Bližšie podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1 a 2 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Nesplnenie   niektorej   zo   všeobecných   alebo   osobitných   podmienok   konania o sťažnostiach   ustanovených   v citovaných   ustanoveniach   zákona   o ústavnom   súde je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd   preto   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a skúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa   o   porušení   jeho   základného   práva na slobodu   a   bezpečnosť   podľa   čl.   5   ods.   1   dohovoru   uznesením   okresného   súdu sp. zn. 3 Nt 651/03 zo 6. novembra 2003.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje   zákon   o ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože to kogentné   ustanovenie   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   neumožňuje (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).

Ústavný súd z obsahu podania doručeného ústavnému súdu, ako aj z obsahu spisu okresného   súdu   zistil,   že   sťažovateľom   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu sp. zn. 3 Nt 651/03 zo 6. novembra 2003 nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa.

Ústavný súd konštatuje, že od 6. novembra 2003 do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 26. marca 2004, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I. ÚS 33/02,   II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02).

Pretože ústavný súd lehotu na podanie sťažnosti ustanovenú v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu v označenom konaní nepovažoval za zachovanú, odmietol sťažnosť sťažovateľa ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2004