znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 119/03-39

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Lubyho na neverejnom zasadnutí konanom 30. januára 2004 o   sťažnosti   Mgr.   D.   K.,   bytom   K.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   M.   Sz.,   K.,   ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 28/96, takto

r o z h o d o l :

Základné právo Mgr. D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 15 C   28/96 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra 2002 doručená sťažnosť Mgr. D. K., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 28/96.

Podľa sťažovateľa okresný súd porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že okresný súd „v čase od 4. 4. 2000 do 21. 2. 2002 vo veci nekonal vôbec a nepostupoval a nekonal efektívne ani v čase od 25. 3. 2002 dodnes, keďže v uvedených časových úsekoch navrhovateľ obdržal od odporcu iba   list   odporcu   zo   4.   7.   2000   a   uznesenie   z   21.   2.   2002,   ktoré   navrhovateľ   napadol odvolaním doručeným odporcovi 25. 3. 2002. (...) Pretože navrhovateľ od 23. 2. 2002 cca 7 mesiacov   nepostupoval   efektívne   a predtým   od   4.   7.   2000   taktiež   podal   navrhovateľ u odporcu   vzhľadom   na   7   rok   trvajúci   súdny   spor   opakovanú   sťažnosť   na   konanie porušujúce jeho práva zaručené mu čl. 48/2 ÚSTAVY SR a čl. 6/1 DOHOVORU, pretože navrhovateľ sa ani za 7 rokov trvania sporu konečného rozhodnutia nedočkal“.

Sťažovateľ navrhuje vydať tento nález:„Odporca vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 28/96 porušil právo navrhovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo navrhovateľa   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1 DOHOVORU o ĽP a ZS.

Odporcovi sa v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 28/96 prikazuje konať tak, aby vec navrhovateľa bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Navrhovateľovi priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   150.000,- Sk, ktoré je odporca povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Uplatnenie finančného zadosťučinenia navrhovateľ odôvodňuje tým, že už siedmy rok   sa   nachádza   v stave   právnej   neistoty, „nakoľko   už   v 5   roku   sporu   bol   na   v spore žalovaného vyhlásený konkurz, čo znížilo šance navrhovateľa na vysúdenie si nemajetkovej ujmy (...)“.

Dňa   15.   novembra   bolo   ústavnému   súdu   doručené   podanie,   v prílohe   ktorého sťažovateľ zaslal odpoveď predsedu okresného súdu z 28. októbra 2002 na jeho sťažnosť na zbytočné   prieťahy   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   28/96,   v ktorej   sa   uvádza: „Predmetná   vec   sa   od   17.   9.   2002   nachádza   na   Krajskom   súde   v Prešove,   preto   som dôvodnosť Vašej sťažnosti nemohol prešetriť. O prešetrenie preto môžete požiadať Krajský súd v Prešove.“

Prílohu ďalšieho podania doručeného ústavnému súdu sťažovateľom 1. apríla 2003 tvoril list Krajského súdu v Prešove sp. zn. Spr 10001/03 z 24. januára 2003, v ktorom jeho podpredseda oznamuje sťažovateľovi nasledovné: „Predmetná vec napadla na Krajský súd v Prešove na odvolacie konanie dňa 9. 10. 2002 a je vedená pod sp. zn. 4 Co 571/02. Vo veci   zatiaľ   nebolo   rozhodnuté.   Stalo   sa   tak   v dôsledku   vysokej   zaťaženosti   sudcov občianskoprávneho   úseku   Krajského   súdu   v Prešove,   ktorá   neumožňuje   vo   veciach rozhodnúť bezprostredne alebo v krátkej lehote po ich nápade na odvolacie konanie, a to v súvislosti s potrebou vybavovania vecí predchádzajúceho nápadu, ktorý je veľmi vysoký. Časové možnosti senátov a príslušných sudcov odvolacieho senátu sú priamoúmerné vo vzťahu k spomínanej zaťaženosti danej neúmerne vysokým nápadom vecí, čo v konečnom dôsledku znamená potrebu vyčkania poradia, v ktorom sú veci vybavované. K subjektívnym prieťahom vo vybavovaní predmetnej veci nedošlo. Napriek tomu bude Vaše podanie dané do   pozornosti   vybavujúcemu   sudcovi   so   žiadosťou   o čo   najrýchlejšie   ukončenie   veci v odvolacom konaní.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa   podaním   doručeným   ústavnému súdu   13.   októbra 2003   doplnila   petit   sťažnosti,   v ktorom   navrhuje   priznať   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia v sume 8 800 Sk do troch dní od právoplatnosti nálezu.

II.

Ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 119/03 z 8. júla 2003 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   sťažovateľa   pre namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 28/96.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa čl. 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie objasnenie veci.   V dôsledku   toho senát ústavného súdu   sťažnosť prerokoval   na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne predložených vyjadrení účastníkov a obsahu dotknutého spisu.

Predmetom   konania   bolo   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v konaní vedenom   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   15   C   28/96   v právnej   veci   sťažovateľa   proti žalovanému MEDES, spol. s r. o., Košice (ďalej len „MEDES“), o ochranu osobnosti.Z dôvodov   pretrvávajúcich   a neodôvodnených   prieťahov   v predmetnej   veci   na okresnom   súde   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 28/96 porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázal okresnému súdu pokračovať v konaní tak, aby jeho vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Sťažovateľ z dôvodu, že sa nachádza v stave právnej neistoty a zníženia šance na vysúdenie si nemajetkovej ujmy, v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk.

III.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci sťažovateľa:

Ústavný   súd   nálezom   sp.   zn.   I.   ÚS   11/00   z 28.   júna   2000   nevyhovel   podnetu sťažovateľa týkajúceho sa porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   15   C   28/96-233   z 21.   februára   2002   nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, sťažovateľ prevzal uznesenie 13. marca 2002.

Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie doručené okresnému súdu 25. marca 2002, v ktorom okrem iného uvádza „listom zo dňa 4. 7. 2000 mi súd oznámil, že vzhľadom   na   účinky   konkurzu   na   majetok   žalovanej   uznesením   Kr.   súdu   v Košiciach sp. zn. 2 K 244/98 zo dňa 9. 6. 2000 je predmetné konanie prerušené“.

Predmetná vec bola doručená Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní 9. októbra 2002, je vedená pod sp. zn. 4 Co 571/02 a do podania sťažnosti ústavnému súdu nie je právoplatne skončená.

Uznesením   Krajského   súdu   v Košiciach   sp.   zn.   2   K 244/98   z 9.   júna   2000   bol vyhlásený   konkurz   na   majetok   MEDES   (žalovaný   v namietanom   konaní   vedenom   pod sp. zn. 15 C 28/96).

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 K 244/98-16 z 10. decembra 2002 bol zrušený konkurz na MEDES. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. januára 2003.

Podľa výpisu z obchodného registra okresného súdu na základe citovaného uznesenia Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka bol MEDES vymazaný z obchodného registra 10. novembra 2003.

IV.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku všetkým vykonávaným dôkazom“.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   z dôvodu   prieťahov   v súdnom   konaní, v ktorom vystupoval ako žalobca. Okresný súd do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu vo veci právoplatne nerozhodol.

Ústavný súd konštatuje, že v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 28/96 je žalovaným MEDES, na majetok ktorého uznesením sp. zn. 2 K 244/98 z 9. júna 2000 bol Krajským súdom v Košiciach vyhlásený konkurz.

Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o konkurze   a vyrovnaní“) „Účinky   vyhlásenia   konkurzu nastanú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto dňom sa dlžník stáva úpadcom“.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní „súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú   majetku   patriaceho   do   podstaty   alebo   ak   sa   týkajú   nárokov,   ktoré   majú   byť z podstaty   uspokojené“, a to   bez   ohľadu   na   to,   či   sa   o tom   dotknuté   osoby   a orgány dozvedeli alebo nie, či uznesenie je právoplatné alebo nie, okrem zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konaniach začatých od 1. augusta 2000, ktoré sa zrušujú až právoplatnosťou uznesenia o vyhlásení konkurzu.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že súdne konanie, v ktorom podľa   sťažovateľa malo   dôjsť   k porušeniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a porušeniu   práva   na   prejednanie   jeho   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je prerušené v dôsledku skutočnosti, že uznesením Krajského súdu v Košiciach z 9. júna 2000 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu MEDES, t. j. účastníka napadnutého konania pred okresným súdom v procesnom postavení   žalovaného.   Podľa   §   14   ods.   1   písm.   d)   zákona   o konkurze   a   vyrovnaní   je sťažovateľom namietané konanie prerušené, podľa § 111 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa   tohto   zákona   a   z   tohto   dôvodu   ak   nedôjde   k odpadnutiu   prekážky   prerušeného konania postupom predvídaným v zákone o konkurze a vyrovnaní, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty jeho účastníkov, a tým k naplneniu účelu označených práv. Sťažovateľ netvrdil ani neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že v danej veci neexistoval zákonný dôvod na prerušenie   konania,   resp.   že   prekážka   prerušenia   konania   odpadla.   Podľa   konštantnej judikatúry ústavného súdu nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, sa neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. II. ÚS 3/00, I. ÚS 65/03, III. ÚS 42/02 ) a ako porušenie práv na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote.   K uvedenému   je   potrebné   dodať,   že   sťažovateľ   svojou sťažnosťou nenamietal porušenie označených práv postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní po vyhlásení konkurzu, ktoré počas trvania konkurzu a za podmienok uvedených v zákone   o konkurze   a vyrovnaní   vyvoláva   uvedenú   zákonnú   prekážku   namietaného postupu   okresného   súdu,   resp.   ktorého   výsledkom   môže   byť   ukončenie   stavu   právnej neistoty   sťažovateľa   v súvislosti   s tými   právami   a povinnosťami,   ktoré   sú   predmetom prerušeného konania pred okresným súdom.

Pokiaľ   sťažovateľ   namietal   porušenie   základného   práva   podľa   článku   48   ods.   2 ústavy postupom okresného súdu v čase pred prerušením konania v dôsledku vyhláseného konkurzu, ústavný súd jeho námietku preskúmavať nemohol, pretože o jej opodstatnenosti už   ústavný   súd   rozhodol   nálezom   sp.   zn.   I.   ÚS   11/00   z 28.   júna   2000   tak,   že   návrhu sťažovateľa (podnet) nevyhovel.

Pokiaľ sa prieťahy v čase pred uvedeným prerušením konania (v dôsledku vyhlásenia konkurzu) týkajú namietaného porušenia práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý nebol výslovne predmetom návrhu sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 11/00 a ústavný súd o porušení tohto článku uvedeným nálezom teda nerozhodoval, ústavný súd ani tieto námietky na základe predmetnej sťažnosti osobitne preskúmavať nemohol. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným   súdom  ...“. Medzi   obsahom   práv   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru   neexistuje relevantný významový   rozdiel.   Skutkové okolnosti,   za ktorých bolo v náleze sp. zn. I. ÚS 11/00 z 28. júna 2000 zistené, že nedošlo k porušeniu práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, potom znamenajú, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené nebolo. Z toho dôvodu už potom neprichádzalo do úvahy rozhodovať o primeranom finančnom zadosťučinení.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2004