SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 118/2026-12
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Malovcovou, Mierová 25, Bratislava, proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 8T/46/2025 z 25. októbra 2025 v spojení s postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Tos/116/2025 zo 4. decembra 2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľ a, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľ a
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. februára 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením mestského súdu sp. zn. 8T/46/2025 z 25. októbra 2025 v spojení s postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 2Tos/116/2025 zo 4. decembra 2025. V petite podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby nálezom vyslovil porušenie označených práv, zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 2Tos/116/2025 zo 4. decembra 2025 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.
2. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti rozdeľuje svoju argumentáciu do dvoch rovín. V prvej rovine namieta prieťahový postup pri rozhodovaní o svojej žiadosti o prepustenie z väzby, o ktorej sa malo v sťažnostnom konaní rozhodovať 76 dní, k čomu konkrétne uviedol, že „Medzi dňom podania sťažnosti proti väzobnému uzneseniu a dňom rozhodnutia odvolacieho súdu uplynula doba 76 dní počas ktorej bol sťažovateľ nepretržite držaný vo väzbe výlučne na základe prvostupňového rozhodnutia, bez toho, aby o jeho riadne a včas uplatnenej sťažnosti rozhodol nezávislý súd v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru.“. Na spresnenie a zdôraznenie namietaného postupu zvýraznil, že „Zo spisových podkladov vyplýva, že po podaní žiadosti o prepustenie z väzby (08.08.2025; doručenie súdu 12.08.2025) bola táto žiadosť dňa 20.08. 2025 postúpená okresnej prokuratúre a ešte v ten istý deň mala byť so stanoviskom prokurátora predložená späť Mestskému súdu Bratislava I na rozhodnutie; napriek tomu k 03.10.2025 nebolo o žiadosti rozhodnuté ani nebol vytýčený termín jej prejednania, pričom obhajoba explicitne uviedla 53 dní nečinnosti súdu.“. Sťažovateľ zároveň poukázal na to, že krajský súd sa vo svojom uznesení sp. zn. 2Tos/116/2025 zo 4. decembra 2025 oproti konkrétnym námietkam sťažovateľa žiadnym spôsobom nevyjadruje k svojej dĺžke rozhodovania v trvaní 76 dní, ktorú sťažovateľ považuje za evidentne rozpornú so zákonnou požiadavkou rozhodovania o väzbe bez zbytočného odkladu s konsekvenciou v podobe jeho prepustenia na slobodu.
3. V druhej rovine svojej argumentácie sťažovateľ uzneseniam krajského súdu sp. zn. 2Tos/116/2025 zo 4. decembra 2025 a mestského súdu sp. zn. 8T/46/2025 z 25. októbra 2025 vytkol, že odôvodnenie jeho väzby a nemožnosť jej nahradenia postavili len na paušálnom konštatovaní „závažnosti trestného činu a abstraktnej hrozby vysokého trestu.“, keď „ V odôvodnení chýba konkrétne, individualizované zhodnotenie väzobných rizík vo vzťahu k osobe sťažovateľa, k jeho väzbám na územie Slovenskej republiky, k jeho doterajšiemu procesnému správaniu a k stavu dokazovania. “. V súhrne podľa sťažovateľa „ Takýto formalistický prístup k posúdeniu väzobných dôvodov je v rozpore s tým, čo Ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva požadujú v konaniach, ktoré sa dotýkajú osobnej slobody teda konkrétne, presvedčivé a individualizované odôvodnenie, prečo je väzba naďalej nevyhnutná a prečo nemožno použiť menej invazívne prostriedky. “.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru uznesením mestského súdu sp. zn. 8T/46/2025 z 25. októbra 2025 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 2Tos/116/2025 zo 4. decembra 2025 z dôvodu ich arbitrárnosti pri odôvodnení väzobných dôvodov a nemožnosti nahradenia väzby miernejšími prostriedkami a porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v súvislosti s dĺžkou rozhodovania krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2Tos/116/2025 o sťažnosti proti rozhodnutiu o vzatí do väzby, resp. o ponechaní sťažovateľa v nej v trvaní 76 dní.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Ústavný súd v súlade s § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť, pričom posudzoval, či jej prijatiu na ďalšie konanie nebránia dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
8. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.
9. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
10. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.
11. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 355/09, IV. ÚS 287/2011, II. ÚS 660/2016). Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom.
12. Ústavný súd hneď v úvode konštatuje nesplnenie zákonných podmienok na konanie o ústavnej sťažnosti vyplývajúcich z § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde, keď sťažovateľ nepriložil osobitné plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ale len opatrenie mestského súdu sp. zn. 8T/46/2025 zo 17. decembra 2025, z ktorého je zrejmé, že mu bola ustanovená ex offo obhajkyňa, ktorá zaňho aj podala ústavnú sťažnosť. Predmetné opatrenie však nie je osobitné plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ďalej platí, že sťažovateľ nepostupoval podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde a nepriložil žiadne z napádaných rozhodnutí, teda ani uznesenie mestského súdu sp. zn. 8T/46/2025 z 25. októbra 2025 a ani uznesenie krajského súdu sp. zn. 2Tos/116/2025 zo 4. decembra 2025. Okrem skutočnosti, že ide o povinné náležitosti konania pred ústavným súdom, je dôsledkom tohto postupu sťažovateľa nemožnosť odstránenia vecných nedostatkov v podanej ústavnej sťažnosti, keď ústavnému súdu po preskúmaní jej obsahu nie je zrejmé, (i) aký väzobný dôvod sťažovateľ namieta, keďže ho neuvádza (nekonštatuje, pre aký väzobný dôvod/dôvody sa nachádza vo väzbe), (ii) akého stavu konania sa namietané väzobné rozhodnutia týkajú (či ide o vzatie do väzby alebo sa týkajú žiadosti o preskúmanie dôvodov väzby na podklade podanej žiadosti o prepustenie z väzby, alebo iného štádia konania, keďže sám v úvode sťažnosti hovorí o žiadosti o prepustenie z väzby z 8. augusta 2025 a jej doručení 12. augusta 2025 a v petite podanej sťažnosti hovorí o svojom ponechaní vo väzbe), pričom (iii) prieťahový postup vyčíta krajskému súdu ako súdu sťažnostnému, keď namietaná doba prieťahov v trvaní 76 dní numericky na dátum uznesenia krajského súdu 4. decembra 2025 od sťažovateľom uvedeného dátumu rozhodnutia prvostupňového súdu uvedeného v petite ústavnej sťažnosti nedopadá a (iv) z obsahu podanej ústavnej sťažnosti taktiež ani nie je zrejmé, v akom štádiu konania sa trestná vec sťažovateľa nachádza (uvedené dopadá predovšetkým na preskúmanie dôvodnosti vzneseného obvinenia ako materiálneho dôvodu väzby). V sumári je tak ústavná sťažnosť sťažovateľa nesúrodá, argumentačne roztrieštená, obsahovo koncipovaná reduktívne a v konečnom sumári pre ústavný súd zmätočná, čo je nesplnenie ďalšej podmienky konania pred ústavným súdom podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde, pričom tento nedostatok zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku náležitostí ustanovených zákonom (podobne III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, I. ÚS 291/2017, IV. ÚS 91/2018, IV. ÚS 343/2020), keďže ústavný súd je podľa § 45 zákona o ústavnom súde viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak.
13. V súvislosti s uvedenými nedostatkami a ich rozsahom ústavný súd pripomína, že ich nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 77/08, III. ÚS 357/2010, I. ÚS 547/2016, I. ÚS 432/2016). Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa týka esenciálne primárnych (zastúpenie advokátom na základe osobitného plnomocenstva), ako aj obsahových (ústavnoprávna nedostatočnosť odôvodnenia) náležitostí ústavnej sťažnosti, ústavný súd sťažovateľa nevyzýval na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti (II. ÚS 58/2019, I. ÚS 346/2019, I. ÚS 351/2019, IV. ÚS 343/2020).
14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku náležitostí ustanovených zákonom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2026
L ibor Duľa
predseda senátu



