znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 117/2022-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a zo sudcov Libora Duľu (sudca spravodajca) a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti postupu všeobecných súdov v bližšie neoznačenom konaní takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

2. Žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. júna 2021 domáha preskúmania postupu všeobecných súdov v trestnej veci (bez uvedenia spisovej značky konania a rozhodnutí všeobecných súdov), v ktorej bol odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom v čase skutku (ďalej len „Trestný zákon“). Sťažovateľ poukazuje na to, že 15. mája 2018 bol podmienečne odsúdený pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona. Ďalej sťažovateľ tvrdí, že sa mal 8. septembra 2018 dopustiť ďalšieho skutku kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, a to vo vzťahu k tomu istému poškodenému príslušníkovi Policajného zboru (ďalej len „poškodený“). Sťažovateľ proti postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnej veci, v ktorej bol stíhaný pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, namietol viaceré „podozrivé okolnosti“, a to (i) že vo veci nebol nikdy zadržaný, predvolaný a ani len vypočutý, (ii) poškodený mal vo veci výslovne nepravdivo vypovedať z dôvodu, že pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona dostal len podmienečný trest odňatia slobody, čo mal poškodený považovať za neprimeraný trest, (iii) poškodený nebol na hlavnom pojednávaní riadne a vôbec vypočutý,

2 v dôsledku čoho tak nemal možnosť sa s ním konfrontovať, (iv) pre skutok právne kvalifikovaný ako útok na verejného činiteľa mal byť stíhaný väzobne, k čomu však nedošlo, (v) v čase skutku sa mal nachádzať v Českej republike, čo súd nepreveril aj napriek tomu, že to potvrdilo množstvo svedkov, (vi) vo veci mu nebol ustanovený obhajca napriek splneniu zákonných podmienok, a ďalšie pochybenia v postupe orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov. Sťažovateľ v závere svojho podania požaduje „spravodlivé, zákonné a objektívne riešenie veci“. Sťažovateľ vo svojom podaní aj požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nemajetnosti.

2. Ústavný súd výzvou zo 16. februára 2022 vyzval sťažovateľa na doplnenie podanej ústavnej sťažnosti s ohľadom na podmienky konania vyplývajúce z § 123 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uvedením označenia všeobecného súdu, ktorý v trestnej veci prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona konal, a označenia rozhodnutia všeobecného súdu, ktorý vo veci meritórne rozhodol, a zároveň bol sťažovateľ podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyzvaný o predloženie rozhodnutí vydaných v jeho trestnej veci. Taktiež bol sťažovateľ vyzvaný na doplnenie podanej ústavnej sťažnosti aj s ohľadom na podmienky vyplývajúce z § 123 ods. 1 písm. c) a d) zákona o ústavnom súde a § 124 zákona o ústavnom súde, aby bolo možné aspoň v základných parametroch posúdiť zákonné podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní o ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ predmetnú výzvu prevzal 21. februára 2022 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ani v predpísanej lehote a ani do času predbežného prejedania veci na ňu neodpovedal.

II.

Právomoc ústavného súdu a náležitosti konania pred ním

3. Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Podľa § 39 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde v každom podaní určenom ústavnému súdu sa musí uviesť, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a musí byť podpísané.

7. Podľa § 42 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie, ktorým sa začína konanie pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.

8. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu,

3 identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 43 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí byť datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.

9. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

10. Ústavná sťažnosť musí podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde okrem už uvedených všeobecných náležitostí obsahovať aj a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým boli porušené jeho základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí a d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

11. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi, ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi.

12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

4 g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

15. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa nespĺňala všetky náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 123 ods. 1 písm. a) až d) zákona o ústavnom súde a § 124 zákona o ústavnom súde, ústavný súd listom zo 16. februára 2022 upozornil sťažovateľa na zákonom o ústavnom súde predpísané náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom a vyzval ho, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy ním podanú ústavnú sťažnosť doplnil. Účelom postupu bolo zistiť dotknuté okolnosti aspoň v rozsahu potrebnom na posúdenie, či nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a podľa toho rozhodnúť (pozitívne alebo negatívne) o ustanovení právneho zástupcu podľa § 37 zákona o ústavnom súde.

16. Sťažovateľ predmetnú výzvu prevzal 21. februára 2022 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ani v predpísanej lehote a ani do času predbežného prejedania veci na ňu neodpovedal.

17. Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie ústavnej sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať, keďže v opačnom prípade ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí (I. ÚS 135/02, III. ÚS 199/03, III. ÚS 120/05, II. ÚS 225/08, I. ÚS 441/2011, IV. ÚS 437/2018, IV. ÚS 18/2021). Uvedené platí o to viac, ak má byť doplnenie vecne orientované na rozhodnutie o ustanovení právneho zástupcu sťažovateľovi.

18. Sťažovateľ na písomnú výzvu ústavného súdu zo 16. februára 2022, ktorú prevzal 21. februára 2022, do dňa predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti nijako neodpovedal. Ústavný súd teda konštatuje, že sťažovateľom podaná ústavná sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitosti ustanovenej zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní [§ 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde] s konzekvenciou aj (a primárne) podľa nasledujúcej časti tohto odôvodnenia.  

IV.

Žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu

19. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené

5 plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.

20. Podľa § 37 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

21. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu teda ústavný súd uvádza, že takýmto žiadostiam vyhovie v prípade súčasného (kumulatívneho) splnenia podmienok vyplývajúcich z § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde a jeho ustálenej doterajšej judikatúry v tejto oblasti, t. j. 1) ak ustanovenie právneho zástupcu odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa (ak vzhľadom na svoje majetkové pomery nedisponuje dostatočnými zdrojmi na úhradu trov právneho zastúpenia) a 2) ak zároveň nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

22. Z dôvodu pasivity sťažovateľa pri reakcii na výzvu ústavného súdu na oznámenie potrebných údajov a okolností (body 15 a 16 tohto odôvodnenia) nebolo v možnostiach ústavného súdu posúdiť, či je splnená druhá podmienka na postup ústavného súdu podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a to že v právnej veci sťažovateľa nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. V dôsledku uvedeného ústavný súd ani nepristúpil k preverovaniu majetkových pomerov sťažovateľa (na finálnom rozhodnutí by to nič nemohlo zmeniť) a sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel. Tým je zároveň daný vo vzťahu k výroku I uznesenia aj dôvod na odmietnutie sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2022

Ladislav Duditš

predseda senátu