znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 117/2012-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2012 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily Gajdošíkovej   a zo sudcov   Jána Lubyho a Ladislava Orosza   o sťažnosti   D. K.,   B., zastúpeného advokátkou   JUDr.   B. P.,   PhD.,   B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2010, za účasti Okresného súdu Bratislava II, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2010 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2010 konal ďalej bez zbytočných prieťahov.

3. D. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré   mu j e   Okresný   súd   Bratislava   II p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e   p o v i n n ý   D. K. uhradiť trovy konania v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. B. P., PhD., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára 2012 doručená sťažnosť D. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. B. P., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2010 o návrhu sťažovateľa na zvýšenie výživného.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že na okresnom súde podal 1. februára 2010 návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa, ktorý bol zaregistrovaný pod sp. zn. 8 C 16/2010. Od podania návrhu ani po uplynutí dvoch rokov nebol vo veci urobený žiadny procesný úkon, nebolo nariadené žiadne pojednávanie, čo sťažovateľ hodnotí ako nečinnosť okresného súdu.

Sťažovateľ podal 2. novembra 2011 okresnému súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní, na ktorú v čase podania sťažnosti ústavnému súdu však ešte nemal odpoveď. Sťažovateľ poukazuje na to, že doterajším postupom, resp. nečinnosťou okresného súdu, dochádza   k   negovaniu   a   odopieraniu   spravodlivosti.   Ako   študent   vysokej   školy   je sťažovateľ odkázaný na výživu svojich rodičov, a preto uvedená nečinnosť okresného súdu výrazne negatívne ovplyvňuje kvalitu jeho života.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:«„Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp.   zn. 8 C/16/2010 porušil základné   právo   D.   K.,   nar...,   bytom   B.,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov zaručené v čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky,   ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

„Okresnému   súdu   Bratislava   II   sa   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8/C16/2010 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“

„D. K., nar..., bytom B., priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5. 000,- EUR (slovom päťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

„Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť D. K., nar..., bytom B., trovy konania pred   Ústavným   súdom   vo   výške   806,58   EUR   na   účet   č.   2616006696/1100   právnej zástupkyne, advokátky JUDr. B. P., so sídlom B. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“»

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ju   uznesením   č.   k. IV. ÚS 117/2012-11 z 1. marca 2012 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Po   prijatí   sťažnosti   sťažovateľa   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   20.   marca   2012 predsedníčku okresného súdu vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň aj k otázke vhodnosti ústneho pojednávania.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 3. mája 2012 (sp. zn. Spr. 2051/12 doručenom ústavnému súdu 9. mája 2012) okrem iného uviedla:

„Návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa bol súdu doručený dňa 01. 02. 2010. Až dňa 09. 02. 2012 súd rozhodol a vydal rozkaz na plnenie.

Konštatujem, že sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená, nakoľko v konaní som zistila závažné prieťahy, ktoré boli zavinené nečinnosťou súdu.

K tvrdeniu sťažovateľa, že jeho sťažnosť, ktorú podal dňa 02. 11. 2011 na Okresný súd Bratislava II nebola vybavená uvádzam nasledovné.

Súd dňa 02. 11. 2011 prijal sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/16/2010. V dôsledku zmeny štatutárneho zástupcu Okresného súdu Bratislava II bola však táto vybavená oneskorene a bola vyhodnotená ako opodstatnená.“

Predsedníčka   okresného   súdu   súčasne   ústavnému   súdu   oznámila,   že   súhlasí s upustením od ústneho prerokovania sťažnosti.

Ústavný   súd   9.   mája   2012   vyzval   aj   sťažovateľa,   aby   sa   vyjadril   k   stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného ústneho pojednávania. Sťažovateľ vo svojom   podaní   doručenom   ústavnému   súdu   22.   mája   2012   uviedol,   že   súhlasí s prerokovaním   sťažnosti   bez   nariadenia   ústneho   pojednávania;   k stanovisku   okresného súdu sa nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ   sa   domáhal   aj   vyslovenia   porušenia   svojho   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho záležitosť prejednala v primeranej lehote.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy, ako aj práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   i   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na   určenie   výživného   na   plnoleté   dieťa.   Zo   skutočností   uvedených   sťažovateľom   ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o faktickej zložitosti alebo o právnej zložitosti veci. Ide o vec, ktorá tvorí   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov.   Z   hľadiska   povahy prerokúvanej veci ide o vec, ktorá si vyžaduje osobitnú rýchlosť konania.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania   v   procesnom   postavení   navrhovateľa.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   správanie sťažovateľa nemalo nijaký vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Sťažovateľ podal okresnému súdu   sťažnosť   na prieťahy v   konaní predsedníčke   okresného   súdu,   ktorá   jeho sťažnosť hodnotila ako opodstatnenú.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Sťažovateľ podal 1. februára 2010 návrh na určenie výživného podľa § 174b ods. 2 OSP, ktorý bol zaregistrovaný pod sp. zn. 8 C 16/2010. Od podania návrhu až do doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu 1. februára 2012 okresný súd vo veci neurobil nijaký procesný úkon.

Okresný súd až 9. februára 2012 vydal rozkaz na plnenie č. k. 8 C 16/2010-24, ktorým rozhodol, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 350 € vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozkazu na plnenie.

V   čase   od   16.   februára   2012   okresný   súd   viackrát   neúspešne   doručoval   rozkaz na plnenie   odporcovi;   označený   rozkaz   bol   odporcovi   doručený   na   adresu   pracoviska, a odporca proti nemu podal 21. mája 2012 odpor.

Ústavný   súd   uzavrel,   že   okresný   súd   počas   dvoch   rokov   bol   v   konaní   sp.   zn. 8 C 16/2010   nečinný   bez   ústavne   akceptovateľného   dôvodu   napriek   tomu,   že   rozkazné konanie je typom konania, ktoré predpokladá rýchly a operatívny postup súdu (o návrhu sťažovateľa dosiaľ nie je právoplatne rozhodnuté), čím porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   8   C 16/2010 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia „... vo výške 5.000,- €, nakoľko sťažovateľ sa dlhodobo nachádza v právnej neistote, čo sa s poukazom na § 48 ods. 2 prvej vety Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   považuje   v   konečnom   dôsledku   za   odmietanie   výkonu spravodlivosti“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn. 8 C 16/2010 o návrhu sťažovateľa z 1. februára 2010 viac ako dva roky, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľa nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. B. P., PhD. Sťažovateľ žiadal priznať úhradu trov konania v sume 806,58 € za dva úkony právnej pomoci vyčíslené z hodnoty sporu. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá bola 763 €.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“), a to za každý úkon po 127,16 €, t. j. spolu 254,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 269,58 €. Keďže advokátka je platiteľkou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ústavný súd uvedenú sumu trov konania zvýšil o príslušnú percentuálnu sadzbu platcu DPH 20 %, t. j. na sumu 323,50 €.

Priznanú   náhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2012