znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 114/2012-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2013 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza   o sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   S.,   s.   r.   o.,   Ž.,   zastúpenej   Advokátskou kanceláriou   s.   r.   o.,   Ž.,   konajúcou   prostredníctvom   konateľa   a advokáta   JUDr.   M.   C., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. Er 4339/2002 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti obchodnej spoločnosti S., s. r. o., n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra 2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou s. r. o., Ž., konajúcou prostredníctvom   konateľa   a advokáta   JUDr.   M.   C.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 4339/2002.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   exekučné   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   Er   4339/2002, EX 655/02 začalo 25. septembra 2002 ešte na návrh obchodnej spoločnosti C., s. r. o., N., ako pôvodne oprávnenej v tomto konaní, zastúpenej advokátom JUDr. M. C. Exekučným titulom bol rozhodcovský nález č. R 01/2002 z 5. júna 2002 vydaný rozhodcom advokátom JUDr. M. C., ktorý zaviazal odporcu zaplatiť oprávnenej, t. j. obchodnej spoločnosti C., s. r. o., sumu 400 318,60 Sk a príslušný úrok z omeškania. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo   udelené   exekútorke   JUDr.   M.   R.   (ďalej   len   „exekútorka“)   7.   novembra   2002. Sťažovateľka sa stala oprávnenou v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 4339/2002, EX 655/02 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej je postúpenie pohľadávky   v sume   400 318,60   Sk,   pričom   kúpna   cena   postúpenej   pohľadávky   bola dojednaná v sume 750 000 Sk, uzatvorenej medzi sťažovateľkou a obchodnou spoločnosťou C.,   s.   r.   o.,   N.,   13.   mája   2008.   Advokát   JUDr.   M.   C.   sa   stal   právnym   zástupcom sťažovateľky aj v konaní pred okresným súdom.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uvádza: „1. Pred Okresným súdom Nitra beží pod č. k. Er 4339/2002 exekučné konanie o vymoženie 13 288,143 € (400 318,60.- Sk) s príslušenstvom.

2.   Napriek   odstupu   času,   ktorý   ubehol   od   podania   návrhu   t.   j.   od   25.   9.   2002 do dnešného dňa nebolo konanie riadne skončené.

3.   Ja,   sťažovateľ,   v priebehu   konania   som   opakovane   osobne   i cestou   právneho zástupcu žiadal o odstránenie prieťahov v konaní jednak podaniami adresovanými priamo do   spisu   ako   aj   podaniami   adresovanými   predsedovi   príslušného   okresnému   súdu, predsedovi príslušného krajského súdu, Ministerstvu spravodlivosti SR.

Napriek týmto podaniam k odstráneniu prieťahov nedošlo.“

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   NITRA v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 4339/2002 porušené bolo.

2.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   10 000   €,   ktoré   je Okresný súd povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Okresný   súd   NITRA   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   konania   v sume 314,18 € na účet právneho zástupcu - Advokátska kancelária s. r. o., Ž. č. ú.:... U. a. s. Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Podpredsedníčka   okresného   súdu   ešte   pred   predbežným   prerokovaním   sťažnosti k sťažnosti uviedla:

„Dňa 24. 10. 2002 bola na tunajší súd podaná žiadosť súdnej exekútorky JUDr. M. R. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému M. L., pre sumu 400.318,60 Sk s prísl. a trovy konania. Súd dňa 7. 11. 2002, poverenie vydal a súdna exekútorka začala vo veci konať. Počas prebiehajúcej exekúcie súd na žiadosť súdnej exekútorky doručenej súdu dňa 10. 1. 2008, uznesením č. k. Er 4339/2002-18 zo dňa 2. 4. 2008 udelil súhlas k zníženiu ceny v dražbe nehnuteľnosti a po podaní návrhu na schválenie príklepu dňa 1. 8. 2008 a predložení exekučného spisu sp. zn. Ex 655/02 dňa 4. 8. 2008, súd uznesením č. k. Er   4339/02-25   zo   dňa   1.   10.   2008   schválil   príklep   udelený   pri   dražbe   nehnuteľnosti, konanej dňa 18. 7. 2008. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9. 10. 2008. Súdna exekútorka podaním doručeným súdu dňa 20. 3. 2009 navrhla schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti, pričom voči rozvrhu boli dňa 26. 3. 2009 podané námietky zo strany vydražiteľa, o ktorých bolo rozhodnuté uznesením č. k. Er 4339/2002-48 zo dňa 29. 12. 2009.   O   námietkach   oprávneného   voči   výške   trov   súdneho   exekútora   bolo   rozhodnuté uznesením č. k. Er 4339/2002-72 zo dňa 12. 8. 2010 a nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 11. 2010.   Uznesenie   č.   k.   Er   4339/2002-48   zo   dňa   29. 12.   2009,   ktorým   súd   námietky vydražiteľa zamietol, nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 5. 2010 a následne súd dňa 24. 5. 2010 uznesením č. k. Er 4339/2002-53 schválil rozvrh výťažku. Oprávnený voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie a súčasne podal i návrh na zmenu exekútora. Spis sp. zn. Er 4339/02 bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní dňa 13. 1. 2011. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25 CoE 5/2011-95 zo dňa 28. 1. 2011 rozhodnutie o schválení rozvrhu výťažku potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9. 11. 2011, čím došlo k zrealizovaniu exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd dňa 16. 12. 2011 vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby súdu oznámil, či i naďalej trvá na svojom procesnom návrhu o zmenu súdneho exekútora.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že súd konal vo veci plynulo a napriek značnému zaťaženiu oddelenia Er /evidujeme 66 994 prebiehajúcich exekúcií/, rozhodol o vydaní   poverenia   i   o   schválení   príklepu   v   zákonom   stanovenej   lehote.   K   narušeniu plynulosti   konania   došlo   pri   rozhodovaní   o   rozvrhu   výťažku   z   dražby,   o   ktorom   súd rozhodol   až   dňa   24.   5.   2010,   pretože   najskôr   rozhodoval   o   námietkach   proti   rozvrhu, podaných zo strany vydražiteľa a oprávneného. K sťažnosti týkajúcej sa plynulosti úkonov súdnej exekútorky sa nevyjadrujeme, nakoľko nám nie je známy obsah exekútorského spisu sp. zn. Ex 655/02.“

Z vyžiadaného   spisu   vyplýva,   že   v čase,   keď   už   bola   sťažovateľka   účastníčkou namietaného exekučného konania, okresný súd uznesením č. k. Er 4339/02-25 z 1. októbra 2008   rozhodol   o schválení   príklepu   udeleného   pri   dražbe   v uznesení   identifikovanej nehnuteľnosti.

Proti tomuto príklepu podal vydražiteľ námietky, o ktorých rozhodol okresný súd uznesením č. k. Er 4339/02-48 z 29. decembra 2009 (právoplatným 5. mája 2010) tak, že ich zamietol.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   Er   4339/02-53   z 24.   mája   2010   (právoplatným 9. novembra 2011) schválil rozvrh výťažku z verejnej dražby nehnuteľností zapísaných na príslušnom liste vlastníctva. O námietkach sťažovateľky zo 14. júna 2010 proti rozvrhu výťažku z dražby rozhodol okresný súd uznesením č. k. Er 4339/02-72 z 12. augusta 2010 (právoplatným 10. novembra 2010) tak, že ich zamietol ako podané po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty.

Z vyžiadaného spisu a aj zo zistenia ústavného súdu ďalej vyplynulo, že Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 25 CoE 5/2011-95 z 28. januára 2011 potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. Er 4339/02-53 z 24. mája 2010, ktorým okresný súd schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9.   novembra   2011   (sťažovateľke   bolo   doručené   13.   októbra   2011)   a podľa   vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu tým došlo k realizácii exekúcie. Spis sa od 12. mája 2011 nachádza na okresnom súde.

Sťažovateľka sa podaním označeným ako „určenie neúčinnosti právneho úkonu“ doručeným   okresnému   súdu   29.   októbra   2009   dožadovala   urýchleneho   prerokovania a rozhodnutia   vo   veci   v namietanom   konaní,   pretože   podľa   jej   vyjadrenia   doteraz nezaregistrovala   rozhodnutie okresného   súdu,   a súčasne poukázala na to,   že exekútorka nepostupovala v súlade so zákonom ani v súlade s dobrými mravmi.

Druhú   sťažnosť   s rovnakým   označením   a v zásade   s   rovnakým   obsahom   podala sťažovateľka okresnému   súdu   20.   apríla 2010,   v ktorej   zopakovala skutočnosti   uvedené v predchádzajúcej sťažnosti. Na túto sťažnosť odpovedal okresný súd prípisom z 21. mája 2010 takto:

„V   uvedenom   exekučnom   konaní   súdna   exekútorka   JUDr.   M.   R.,   so sídlom   Č., spísala zápisnicu o rozvrhu výťažku nehnuteľnosti dňa 27. 02. 2009. Podaním doručeným na   OS   Nitra   dňa   20.   03.   2009   navrhla   súdu   schválenie   rozvrhu   výťažku   z   dražby nehnuteľnosti. Voči rozvrhu z výťažku boli podané námietky oprávneným proti výške trov súdneho exekútora. 0 námietkach bolo rozhodnuté uznesením OS Nitra dňa 29. 12. 2009 č. k. Er 4339/2002-48, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2010. Návrh na schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti bol konajúcemu súdnemu úradníkovi predložený na ďalší postup, o ktorom v primeranej lehote rozhodne.“

V poradí tretiu sťažnosť, ktorú sťažovateľka označila ako rozvrh výťažku z dražby a súčasne   ako   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   podala   7.   februára   2011,   adresovala   ju ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky (ktorá ju postúpila na vybavenie okresnému súdu),   ako   aj   predsedovi   okresného   súdu,   a opäť   sa   týkala   prieťahov   v konaní,   ako   aj nespokojnosti sťažovateľky s postupom exekútorky. Na túto sťažnosť zareagoval predseda okresného súdu tak, že sťažovateľke oznámil, že zistil, že spis sp. zn. Er 4339/2002 sa od 13.   januára   2011   nachádzal   na   krajskom   súde   na   rozhodnutie   o podanom   odvolaní sťažovateľky.

Sťažovateľka 2. augusta 2010 opakovane predložila okresnému súdu návrh na zmenu exekútora, pričom na jeho výzvu zo 17. augusta 2010 reagovala 11. októbra 2010 tak, že „na výslovnú žiadosť opravneného na zmene súdneho exekútora trváme“.

Na ďalšiu výzvu okresného súdu zo 16. decembra 2011 (po rozhodnutí krajského súdu   č.   k.   25   CoE   5/2011-95   z 28.   januára   2011)   mu   sťažovateľka   oznámila   podaním z 9. januára 2012, že netrvá na návrhu na zmenu súdneho exekútora z 19. júla 2010.

Ústavný súd na okresnom súde v nadväznosti na to zistil, že po vyúčtovaní trov exekúcie exekútorkou, okresný súd 15. marca 2012 vyzval exekútorku, aby sa vyjadrila k návrhu sťažovateľky na zmenu exekútora. Exekútorka do dnešného dňa na túto výzvu neodpovedala. V nadväznosti na uvedené okresný súd na výzvu ústavného súdu oznámil, že vec nie je právoplatne skončená.

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   3   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie 1. marca 2012.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sa k sťažnosti a k jej prijatiu vyjadrila prípisom z 5.   apríla   2012   podpredsedníčka   okresného   súdu,   ktorá   oznámila,   že   okresný   súd   sa pridržiava   svojho   písomného   vyjadrenia   ku   skutkovej   stránke   veci   z 5.   januára   2012, a súčasne   oznámila,   že   okresný   súd   súhlasí   s tým,   aby   ústavný   súd   upustil   od   ústneho pojednávania, pretože od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Sťažovateľka podaním z 27. apríla 2012 taktiež oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   v nadväznosti   na   tieto   vyjadrenia   upustil   od   ústneho   pojednávania, pretože, tak ako uviedol vo svojom vyjadrení okresný súd, dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto ďalej v konaní postupoval bez nariadenia ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   tento   nie   je   súčasťou   systému všeobecných   súdov,   ale podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.   Pri   uplatňovaní tejto   právomoci   ústavný   súd   nie   je   oprávnený   preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou   ústavného   súdu   totiž   nie   je   zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.

Ďalej ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou uvádza, že podstatou, účelom   a cieľom   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie   stavu   právnej   neistoty.   Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   nemôže   dochádzať   k namietanému porušovaniu označeného práva, konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený   právny   názor   ústavného   súdu   je   akceptovaný   aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

V prípade   namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy v takom   konaní pred   všeobecným   súdom,   v ktorom   už   o sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1 ústavy   označený   všeobecný   súd   meritórne   rozhodol   pred   jej   podaním   (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06), ústavný súd takú sťažnosť odmietne z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 4339/2002.

Ústavný súd z vyjadrenia okresného súdu zistil, že spis bol predložený krajskému súdu   na   rozhodnutie   o odvolaní   13.   januára   2011   a že   krajský   súd   uznesením   č.   k. 25 CoE 5/2011-95 z 28. januára 2011 (sťažovateľka rozhodnutie prevzala 13. októbra 2011) rozhodnutie o schválení rozvrhu výťažku dražby potvrdil. Vec bola vrátená okresnému súdu 12. mája 2011 a označené rozhodnutie okresného súdu v spojení s označeným rozhodnutím krajského súdu nadobudli právoplatnosť 9. novembra 2011, čím došlo podľa vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu k vykonaniu exekúcie. Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 14. októbra 2011.

Podstatou   sťažnosti   sťažovateľky   je   predovšetkým   jej   nesúhlas   s postupom exekútorky.   V súvislosti   s podanou   sťažnosťou   síce   poukazuje   na   prieťahy   v konaní, vyjadruje   v nej   však   nespokojnosť   s postupom   exekútorky   a tvrdí,   že   okresný   súd   stále nerozhodol o jej zmene.

Pokiaľ ústavný súd posudzuje namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu, v prvom rade poukazuje na to, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bolo rozhodnuté už aj o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu č. k. Er 4339/2002-53 z 24. mája 2010, a to uznesením krajského   súdu   č.   k.   25   CoE   5/2011-95   z 28.   januára   2011,   ktoré   bolo   základom   pre realizáciu   exekúcie   (výkon   exekúcie),   čím   bola   odstránená   namietaná   právna   neistota sťažovateľky.

V súvislosti   s námietkami   sťažovateľky   proti   exekútorke,   sťažovateľka   tým,   že v januári 2012 okresnému súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa rozhodlo o jej návrhu na „zmenu   súdneho   exekútora“,   sa   právne   relevantným   spôsobom   „vzdala“   rozhodovania o tomto návrhu a týmto svojím vyjadrením sama odstránila svoju právnu neistotu týkajúcu sa rozhodovania o tomto návrhu. Podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sa vzhľadom na uvedené javí ústavnému súdu ako účelové.

Opakovanú   žiadosť   sťažovateľky   o   „zmenu   súdneho   exekútora“,   ústavný   súd   po obsahovej   stránke   vyhodnotil   ako   uplatnenie   námietky   zaujatosti   sťažovateľky   proti exekútorke   v označenom   konaní.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   uzavrel,   že   pokiaľ sťažovateľka chcela namietať porušenie svojich práv postupom okresného súdu z dôvodu, že   do   času   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   nerozhodol   o jej   návrhu   na   zmenu exekútorky,   ktorú   opakovane   uplatňovala   v konaní   pred   všeobecnými   súdmi,   a z tohto dôvodu sa obrátila na ústavný súd so svojou sťažnosťou, mala namietať porušenie svojho základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy.   Vzhľadom   na   jej   kvalifikované   právne zastúpenie   v konaní   pred   ústavným   súdom   ak   sťažovateľka   nesúhlasila   s uznesením krajského súdu č. k. 25 CoE 5/2011-95 z 28. januára 2011, mala sťažnosťou podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   namietať porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy uznesením krajského súdu, čo však napriek svojmu kvalifikovanému právnemu zastúpeniu neurobila.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažnosti sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V nadväznosti   na   nevyhovenie   sťažnosti   ústavný   súd   o ďalších   návrhoch sťažovateľky už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2013