znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 113/05-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. F., bytom M., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., B.,   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   50   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   rozhodnutím   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v   Dunajskej   Strede   č. p. ORP-19-74/PP-2004 z 28. decembra 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. T. F. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2005 doručená sťažnosť Ing. T. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6   ods.   1   a   2   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej strede č. p. ORP-19-74/PP-2004 z 28. decembra 2004 (ďalej len „okresné riaditeľstvo“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol, že: «podal dňa 15. 11. 2004 žiadosť o vydanie zbrojného   preukazu   v rozsahu oprávnenia   skupiny D (držanie zbrane a streliva   na   poľovnícke   účely)   v   zmysle   § 16   písm. a)   na   vecne   a   miestne   príslušnom správnom orgáne, ktorým je Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dunajskej Strede. Dňa 3. 1. 2005 bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie porušovateľa, Č. p.: ORP- 19-74/PP-2004,   zo   dňa   28. 12. 2004,   ktorým   sa   prerušuje   konanie   vo   veci   žiadosti sťažovateľa o vydanie zbrojného preukazu z dôvodu nemožnosti ukončenia šetrenia vo veci vydania zbrojného preukazu, keďže „účastník konania je toho času stíhaný Úradom boja proti   organizovanej   kriminalite   Prezídia   Policajného   zboru,   odborom   boja   proti organizovanej   kriminalite   B.   za   trestný   čin   založenia,   zosnovania   a   podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny i skrátenia dane a poistného podľa § 185a ods. 1, § 148 ods. 1, 5 Trestného zákona.

Porušovateľ   ďalej   svoje   rozhodnutie   odôvodnil   tým,   že   nakoľko   trestné   stíhanie sťažovateľa nie je doposiaľ zastavené, „bolo potrebné konanie vo veci žiadosti o vydanie zbrojného preukazu na oprávnenie „D“ prerušiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Správny orgán vzhľadom na túto zákonnú prekážku nemôže vo veci ďalej konať.»

Sťažovateľ   ďalej   žiada,   aby „ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   podanej sťažnosti túto neodmietol ako neprípustnú, z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty, ale aby sťažnosť   prerokoval   po   právoplatnom   rozhodnutí   Krajského   súdu   v   Trnave,   na   ktorom bola vec sťažovateľa žalobou na preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu a na preskúmanie   nečinnosti   správneho   orgánu   podaná,   dňa   3. 3. 2005,   a   ktorým sa nevyhovelo žalobe sťažovateľa“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Ústavný súd Slovenskej republiky zisťuje, že v konaní Okresného riaditeľstva Policajného   zboru   v   Dunajskej   strede   bolo   právoplatným   rozhodnutím,   Č. p.: ORP-19- 74/PP-2004, zo dňa 28. 12. 2004 porušené základné právo Ing. T. F. podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR na prezumpciu neviny, podľa článku 6 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje právoplatné rozhodnutie, Č. p.: ORP- 19-74/PP-2004, zo dňa 28. 12. 2004.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru   vo   veci   znova   konať   tak,   aby   nedošlo   k   porušeniu   základného   práva   Ing. T.   F. na prezumpciu neviny.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“),   pričom   nesplnenie   niektorej   z   nich   má   za   následok   odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   sťažnosť   predbežne prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa   a   podľa   § 25   ods. 2 citovaného   zákona   skúmal,   či   nie   sú   dôvody   na   jej   odmietnutie.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Rovnako   môže   ústavný   súd   odmietnuť   sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 50 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru z dôvodu, že okresné riaditeľstvo rozhodnutím č. p.: ORP-19-74/PP-2004 z 28. decembra 2004 konanie vo veci jeho žiadosti o vydanie zbrojného preukazu v rozsahu oprávnenia skupiny D prerušilo, pretože «účastník konania   je   toho   času   stíhaný   Úradom   boja   proti   organizovanej   kriminalite   Prezídia Policajného   zboru,   odborom   boja   proti   organizovanej   kriminalite   B.   za trestný   čin založenia,   zosnovania   a   podporovania   zločineckej   skupiny   a   teroristickej   skupiny   (...). Nakoľko prípad ešte nie je ukončený a nebolo v predmetnej veci rozhodnuté, bolo potrebné konanie vo veci žiadosti o vydanie zbrojného preukazu na oprávnenie „D“ prerušiť tak, ako je   to   uvedené   vo   výrokovej   časti   tohto   rozhodnutia.   Správny   orgán   vzhľadom   pre   túto zákonnú prekážku nemôže vo veci ďalej konať».

Proti citovanému rozhodnutiu okresného riaditeľstva sťažovateľ podal 3. marca 2005 „Žalobu   na   preskúmanie   rozhodnutia   a   postupu   správneho   orgánu   a   na   preskúmanie nečinnosti správneho orgánu“ na Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) podľa ustanovení § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Ústava   rozdeľuje   súdnu   moc   medzi   ústavný   súd   a všeobecné   súdy.   Ústavný   súd je podľa   čl. 124   ústavy   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti,   zatiaľ čo všeobecné   súdy   sú   nezávislé   súdne   orgány   ochrany   zákonnosti,   ich   právomoc je vymedzená v čl. 142 ods. 1 ústavy.

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že nejde o právny prostriedok nápravy, ktorý   by   bolo   možné   využiť   simultánne   popri   iných   prostriedkoch   nápravy,   ktoré   má sťažovateľ k dispozícii, ale sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých prípustných právnych možností nápravy dôjde k porušeniu základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 4. marca 2005, t. j. v čase, keď už začalo konanie pred všeobecným súdom vo veci jeho žaloby o preskúmanie rozhodnutia okresného riaditeľstva a nečinnosti správneho orgánu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho práv. Podľa piatej časti prvej hlavy OSP sťažovateľ mohol využiť (a aj využil) iné právne prostriedky nápravy, ktorých použitie je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, resp. podľa § 53 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   podmienkou   právomoci   ústavného   súdu   na   konanie   vo   veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pokiaľ je možná a dostupná účinná právna   ochrana   základných   práv   a   slobôd   sťažovateľa   v   správnom   súdnictve   inými právnymi prostriedkami nápravy, je vylúčená právomoc ústavného súdu na konanie v danej veci. Keďže v súčasnosti prebieha konanie aj na všeobecnom súde, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Napokon ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa v časti označujúcej porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je riadne odôvodnená, čo podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   je   podstatnou   náležitosťou   sťažnosti   (návrhu),   z tohto   dôvodu   ju   bolo možné odmietnuť aj pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2005