znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 112/2011-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. F., t. č. vo výkone väzby, vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bardejov   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 2 T 129/2007 a jeho uznesením z 22. decembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. F. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára 2011 doručená sťažnosť J. F., ktorou namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   2 T 129/2007   a jeho   uznesením   z 22. decembra   2010   (ďalej   len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti, ako aj z pripojeného napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd ním rozhodol podľa § 76 ods. 8 Trestného poriadku tak, že zmenil dôvody väzby   sťažovateľa   a rozšíril   ich   aj   o dôvod   uvedený   v   § 71   ods. 2   písm. e)   Trestného poriadku. Proti napadnutému uzneseniu sťažovateľ podal na hlavnom pojednávaní konanom 22. decembra 2010 sťažnosť, ktorú následne aj písomne zdôvodnil a zaslal ju Krajskému súdu   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“).   Krajský   súd   uznesením   sp. zn.   1 Tos 69/10 zo 4. januára   2011   rozhodol   o sťažovateľom   podanej   sťažnosti   proti   uzneseniu prvostupňového súdu tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „dňa 27. 12. teda na 3. deň po vyzdvihnutí mojim advokátom z pošty   podal   alebo   chcel   podať   môj   advokát   JUDr.   R.   H.   sťažnosť   proti   uzneseniu 2 T 129/07-708 sťažnosť v zákonnej lehote avšak trestný spis sa už nachádzal na Kraj. súde v Prešove pretože sudca pravdepodobne tlačil termín skončenia lehoty väzby pri prečine kde je maximálna dĺžka lehoty 1 rok“.

Sťažovateľ v nadväznosti na uvedené vyslovil názor, že „Krajský súd sa nemohol vysporiadať s rozhodnutiami pre ďalšie trvanie väzby, nakoľko ako sťažnostný senát podľa § 192 ods. 1 tr. poriadku mal preskúmať všetky výroky a konania, ktoré mali predchádzať konaniu.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby nálezom rozhodol, že „bol   porušený   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd právo na spravodlivé súdne konanie (právo na obhajobu) postupom Okr. súdu v Bardejove sp. zn. 2 T129/07 zo dňa 22. 12. 2010 a aby nariadil porušovateľovi práva moje okamžité prepustenie   z väzby   na   slobodu,   pretože   už   nie   je   možné   obnoviť   stav   pred   porušením základného práva alebo slobody!“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Pri prerokovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity zakotveného v   čl. 127   ods. 1   ústavy.   Toto   ustanovenie   limituje   hranice   právomoci   ústavného   súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým   spôsobom,   že   ochrany   základného   práva   a   slobody   sa   na   ústavnom   súde   možno domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu, ktorým boli zmenené dôvody väzby sťažovateľa, a to tak, že došlo k ich rozšíreniu aj o dôvod uvedený v § 71 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, sťažovateľ využil zákonnú možnosť a ihneď po jeho vyhlásení a poučení   o opravnom   prostriedku   podal   proti   nemu   priamo   do   zápisnice   o hlavnom pojednávaní sťažnosť (§ 83 ods. 1 Trestného poriadku). O jeho sťažnosti rozhodol krajský uznesením č. k. 1 Tos 69/10-724 tak, že ju zamietol.

Bolo teda v právomoci krajského súdu ako sťažnostného súdu poskytnúť ochranu označenému právu sťažovateľa. Právomoc krajského súdu poskytnúť sťažovateľovi ochranu pred zásahom do jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v danej veci preto vylučuje právomoc ústavného súdu na meritórne prerokovanie sťažnosti podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   smerujúcej   proti   postupu   okresného   súdu   a napadnutému uzneseniu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť smerujúcu proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odmietol pri jej predbežnom prerokovaní   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   pre   nedostatok   právomoci na jej prerokovanie   (obdobne   napr.   IV. ÚS 405/04,   III. ÚS 133/05,   III. ÚS 208/08, III. ÚS 386/09, IV. ÚS 471/2010).

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V danom   prípade   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   práva   rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 2 T 129/2007 z 22. decembra 2010 a tiež postupom predchádzajúcim jeho vydaniu.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že rešpektuje prax Európskeho súdu pre   ľudské   práva,   podľa   ktorej   osobnú   slobodu   chráni   v   zásade   čl. 5   dohovoru   (napr. rozsudok De Wilde et al v. Belgicko z 18. júna 1971, AČ. 12, § 65, § 67, § 71, § 72, § 73, § 75, § 76, § 77 atď.), respektíve čl. 17 ústavy, pretože predstavujú prísnejšiu a špeciálnu úpravu dodržania zásad spravodlivého procesu u osoby pozbavenej osobnej slobody, než aký má na mysli čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ustanovenia čl. 5 dohovoru a čl. 17 ústavy zahŕňajú hmotné a tiež procesné atribúty práva na osobnú slobodu vrátane práva na spravodlivé súdne konanie, a preto na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe sú aplikovateľné tieto špeciálne ustanovenia o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 6 ods. 1 dohovoru o práve na spravodlivé súdne konanie [resp. čl. 46 ods. 1 ústavy garantujúce základné právo na súdnu ochranu (obdobne napr. III. ÚS 155/09, III. ÚS 287/2010)].

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť bolo potrebné odmietnuť aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,   a preto   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti vrátane jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011