SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 111/2024-15
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného AK Berčo s. r. o., J. Hanulu 19, Spišská Nová Ves, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/50/2022 z 18. septembra 2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. decembra 2023 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením najvyššieho súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ vystupoval v spore vedenom na Okresnom súde Poprad ako žalovaný proti žalobcovi – Okresnému stavebnému bytovému družstvu Poprad o zaplatenie sumy 8 797,69 eur s príslušenstvom z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia. Okresný súd rozsudkom č. k. 18Cb/85/2008-280 z 22. decembra 2020 vyhovel podanej žalobe. Okresný súd považoval za preukázané, že sťažovateľ ako advokát uzatvoril 28. apríla 2005 zmluvu o poskytovaní právnych služieb (ďalej len „zmluva“) so žalobcom konajúcim prostredníctvom dvoch osôb, ktoré neboli v tom čase zapísané v obchodnom registri Okresného súdu Prešov ako osoby oprávnené konať za žalobcu. Predmetom zmluvy malo byť poskytovanie právnych služieb, ako aj ďalších služieb súvisiacich s organizovaním zhromaždenia delegátov v apríli 2005. Zápis oprávnených osôb do obchodného registra má len deklaratórnu povahu, konštitutívnu povahu má prijatie samotného rozhodnutia zhromaždenia delegátov, k zmene zapísaných údajov došlo až 24. augusta 2005. V rozhodnom období sa uskutočnili dve zhromaždenia delegátov, vnútorné rozpory u žalobcu by podľa okresného súdu v zásade nemali byť na ujmu tretích osôb pri vstupovaní do právnych vzťahov so žalobcom. Sťažovateľ však vedel o tejto situácii, na jednom zo sporných zhromaždení delegátov sa zúčastnil a o druhom mal vedomosť. Uznesenie zhromaždenia delegátov, na ktorom sa zúčastnil aj sťažovateľ, bolo napadnuté na súde, ktorý právoplatne vyslovil jeho neplatnosť. Druhé zhromaždenie delegátov rozhodujúce o zmene v osobách členov predstavenstva bolo podkladom na zápis údajov do obchodného registra, platnosť rozhodnutia bola napadnutá na súde, z dôvodu späťvzatia žaloby bolo toto konanie zastavené. Okrem toho okresný súd konštatoval neplatnosť zmluvy aj pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, čo sa týka vymedzenia predmetu činnosti, ako aj dohodnutej odplaty.
3. Na odvolanie sťažovateľa Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok okresného súdu. Odvolací súd konštatoval správne zistenie skutkového stavu, ako aj správne právne závery z neho vyvodené. Odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať, resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviedol, že mu je známa skutočnosť, že uznesenie prijaté zhromaždením delegátov žalobcu 27. apríla 2005, ktorým boli zvolení noví predseda a členovia predstavenstva žalobcu, na základe ktorého sú tieto osoby od 27. augusta 2005 zapísané do obchodného registra, nebolo nikdy vyhlásené za neplatné.
4. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktorého prípustnosť odvádzal od § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Namietal nedostatočné odôvodnenie a arbitrárnosť rozsudku odvolacieho súdu, nesprávne zistený skutkový stav, ako aj záver o tom, kto bol v rozhodnom čase oprávnený konať za žalobcu, pričom poukázal na viacero súdnych sporov vedených o tejto otázke. Sťažovateľ vzniesol aj námietku premlčania a spochybňoval platnosť právneho zastúpenia žalobcu.
5. Najvyšší súd napadnutým uznesením podané dovolanie odmietol. Konštatoval, že rozsudok odvolacieho súdu je dostatočne odôvodnený, a to aj v kontexte záverov súdu prvej inštancie, ktoré boli potvrdené. Podstatou pre rozhodovanie súdov bola skutočnosť zvolenia nových členov predstavenstva žalobcu, a to na základe zhromaždenia delegátov žalobcu konaného 27. apríla 2005, a záver, že zmluva, ktorú žalobca uzavrel 28. apríla 2005, nebola podpísaná osobami, ktoré boli oprávnené za žalobcu konať v čase jej uzavretia. Uznesenie prijaté zhromaždením delegátov žalobcu konaným 27. apríla 2005, ktorým boli zvolení noví predseda a členovia predstavenstva žalobcu a tieto osoby boli od 27. augusta 2005 zapísané do obchodného registra, nebolo vyhlásené za neplatné v kontexte konaní vo veci určenia neplatnosti uznesení prijatých zhromaždením delegátov žalobcu, ktoré prechádzali uvedenému dátumu. Dovolací súd ďalej konštatoval, že vo vzťahu k právu sťažovateľa na spravodlivý súdny proces nemá jeho námietka o neplatnosti právneho zastúpenia žalobcu relevanciu, žalobca sám v konaní platnosť tohto zastupovania nespochybňoval.
6. K nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. nevyhoveniu návrhom sťažovateľa na výsluch svedkov dovolací súd uviedol, že podľa súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu bola podstatná skutočnosť, či osoby, ktoré zmluvu 28. apríla 2005 podpísali, boli oprávnené za žalobcu zmluvu podpísať a konať, a preto zápis v obchodnom registri osôb oprávnených za žalobcu konať k 28. aprílu 2005 bol pre posúdenie veci relevantný. Sťažovateľ pritom nepreukázal skutočnosti, ktoré mohli svedkovia svojím výsluchom objasniť a ktoré by ovplyvnili skutkové zistenia súdov, ako i vyhodnotenie právnych argumentov strán sporu. Námietka premlčania bola podaná až v dovolacom konaní, preto sa ňou súdy nižších inštancií ani nemohli zaoberať.
II.
Argumentácia sťažovateľa
7. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým bolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté, zasahuje do jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie z dôvodov, že osoby súdmi označené ako oprávnené konať za žalobcu sa nikdy nestali platnými štatutármi žalobcu, zhromaždenie delegátov bolo fingované a jeho výsledky sú ničotné, t. j. nie je potrebné ich napádať žalobou, k čomu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 290do/1060/2006. Na Okresnom súde Prešov je aktuálne podaný návrh na konanie o zrušenie zápisu údajov podľa § 299 Civilného mimosporového poriadku, pre zápis osôb, ktoré mali byť oprávnené konať za žalobcu do obchodného registra v roku 2004, resp. 2005, neboli splnené skutkové a právne predpoklady a dodnes je tento zápis v obchodnom registri nepravdivý a nesprávny.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
8. Podstatou podanej ústavnej sťažnosti je sťažovateľom tvrdené porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa, pretože ním namietaná vada zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP nebola zistená.
9. Sťažovateľom podaná ústavná sťažnosť sa nedotýka napadnutého uznesenia dovolacieho súdu o odmietnutí jeho dovolania, ale spochybňuje dôvod, pre ktorý bol sťažovateľ v konaní neúspešným, t. j. že zmluvu, na základe ktorej prijal peňažné plnenie, uzavrel s osobami, ktoré neboli oprávnené konať za žalobcu. Konajúce súdy pri posudzovaní otázky, kto v rozhodnom čase bol za žalobcu oprávnený konať, vychádzali zo skutočností predložených stranami konania, ako aj z údajov obchodného registra. V čase ich rozhodovania platil stav, na základe ktorého následne vyvodili, že za žalobcu boli oprávnené konať osoby odlišné od tých, s ktorými sťažovateľ uzatvoril zmluvu. Odkaz sťažovateľa na prebiehajúce konanie nie je relevantný pre posúdenie záverov dovolacieho súdu, ktorý skúmal závery odvolacieho súdu, navyše nie je zrejmé, kedy toto konanie bolo začaté a ako dlho prebieha.
10. Okrem úplnej absencie ústavnoprávnej argumentácie je zrejmé, že sťažovateľ poňal podanie ústavnej sťažnosti ako ďalší inštančný stupeň všeobecného súdnictva. Ústavný súd pripomína, že nie je ďalšou opravnou inštanciou v sústave všeobecného súdnictva a jeho zásah je žiaduci len v prípade, ak výklad a aplikácia podústavného práva všeobecnými súdmi sú zjavne excesívne a svojou intenzitou a následkami predstavujú zásah do označeného základného práva, resp. sú v extrémnom nesúlade so všeobecnou požiadavkou spravodlivosti (IV. ÚS 156/2021, IV. ÚS 150/2021, IV. ÚS 233/2020). Spochybňovanie zistenej skutočnosti, ktorá v čase rozhodovania okresného súdu, krajského súdu aj najvyššieho súdu vyplynula z obchodného registra, ako aj z právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré sa zaoberali neplatnosťou uznesení zhromaždenia delegátov, je len vyjadrením nesúhlasu s neúspechom v konaní o veci samej a ako také nie je spôsobilé vyvolať ústavnoprávny prieskum napadnutého uznesenia o odmietnutí dovolania.
11. Ústavný súd limitovaný dôvodmi podanej ústavnej sťažnosti tak dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom označených základných práv neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ďalších jeho návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. februára 2024
Libor Duľa
predseda senátu