znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 111/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., ktorou namieta porušenie

- svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,

- svojich práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,   porušenie   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd,

-   čl.   1   ods.   1   a   ods.   2   Protokolu   č.   12   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd,

- svojich práv podľa čl. 3, čl. 5, čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19, čl. 21 ods. 2, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28 v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 29 ods. 2 a 3 a čl. 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

- Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z r. 1966, Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu   o   hospodárskych,   sociálnych   a   kultúrnych   právach   z   r.   1966, „medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie na akomkoľvek základe, schváleného v r. 1979“, Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu   alebo   trestaniu   z   r.   1984, „medzinárodného   dohovoru   o   právach   osôb so zdravotným postihnutím a opčný protokol k nemu“

postupom   Okresného   súdu   Žilina v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C/163/2001 a jeho uzneseniami zo 14. augusta 2006, z 2. marca 2007, zo 7. apríla 2008, v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C/445/2007 a jeho uzneseniami z 11. júna 2010, 3. decembra 2010, 24. mája 2011, 18. októbra 2011, 25. januára 2012, 20. septembra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/230/2011 a jeho uznesením zo 7. decembra 2011, ako aj

postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co/457/2006 a jeho uznesením z 31. októbra 2006, v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/120/2007 a jeho uznesením z 28. mája 2007, v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co/234/2007 a jeho uznesením z   29.   januára   2008,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   Co/134/2008   a   jeho   uznesením z 30. mája   2008,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   Co/252/2010   a   jeho   uznesením z 30. augusta   2010   a   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   Co/88/2012   a   jeho   uznesením z 29. februára 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra 2012 doručená sťažnosť J. Ď., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

- svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),

- svojich práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   porušenie   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový protokol“),

-   čl.   1   ods.   1   a   ods.   2   Protokolu   č.   12   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „protokol č. 12“),

- svojich práv podľa čl. 3, čl. 5, čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19, čl. 21 ods. 2, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28 v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 29 ods. 2 a 3 a čl. 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (ďalej len „Deklarácia“),

- Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z r. 1966, Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu   o   hospodárskych,   sociálnych   a   kultúrnych   právach   z   r.   1966, „medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie na akomkoľvek základe, schváleného v r. 1979“, Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu   alebo   trestaniu   z   r.   1984, „medzinárodného   dohovoru   o   právach   osôb so zdravotným postihnutím a opčný protokol k nemu“ (ďalej len „namietané medzinárodné dohovory“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C/163/2001 a jeho uzneseniami zo 14. augusta 2006, z 2. marca 2007, zo 7. apríla 2008, v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C/445/2007 a jeho uzneseniami z 11. júna 2010, 3. decembra 2010, 24. mája 2011, 18. októbra 2011, 25. januára 2012, 20. septembra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/230/2011 a jeho uznesením zo 7. decembra 2011, ako aj postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co/457/2006 a jeho uznesením z 31. októbra 2006, v konaní vedenom pod sp. zn. 10   Co/120/2007   a   jeho   uznesením   z   28.   mája   2007,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 Co/234/2007   a   jeho   uznesením   z   29.   januára   2008,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Co/134/2008   a   jeho   uznesením   z   30.   mája   2008,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 Co/252/2010   a   jeho uznesením   z   30.   augusta   2010   a v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Co/88/2012 a jeho uznesením z 29. februára 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 22. januára 2001 návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Konanie o tomto návrhu bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. 17 C/163/2001. V predmetnom konaní okresný súd rozhodol uznesením č. k. 17 C/163/2001-45 zo 14. augusta 2006 tak, že podanie odmietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. decembra 2006 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 8 Co/457/2006-70 z 31. októbra 2006, ktorým krajský súd uznesenie okresného súdu potvrdil.

V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti uvádza:«Súd však „po piatich rokoch a necelých siedmich mesiacoch“ protiprávne žalobu odmietol,   jednoznačne zo zaujatosti,   pretože   sa jednalo o   tetu P.   Š.,   ktorého   manželka Zuzana pracuje na Okresnom súdu vo funkcii asistentky v oddelení 4C a má medzi sudcami a ostatnými pracovníkmi súdu priateľov a známych a zrejme tak postupoval vedome aj v odmietaní oslobodenia od súdnych poplatkov preto, lebo vedel, že sťažovateľ s manželkou sú   zdravotne   ťažko   postihnutý   dôchodcovia   a   nebudú   mať   prostriedky   na   zaplatenie vyžadovaných poplatkov, čo bude ďalším podkladom na odmietnutie požadovanej súdnej ochrany.»

Následne   sťažovateľ   podal   12.   novembra   2007   okresnému   súdu   opäť   návrh   na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Konanie o tomto návrhu je vedené okresným súdom pod sp. zn. 25 C/445/2007.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:«O   diskriminácii,   šikanovaní   a   prieťahoch   v   konaní   s   poškodzovaním   zdravia a ohrozením života infarktom sťažovateľa, hovorí aj priebeh tohto konania v ktorom súd odmieta sťažovateľovi akékoľvek oslobodenie od poplatkov a pridelenie mu bezplatného právneho zástupcu na ktoré má právo, lebo aj sám konajúci sudca ho konaní 25C 88/2006 od súdnych poplatkov oslobodil a pridelil mu bezplatného právneho zástupcu a oslobodený s pridelením bezplatného právneho zástupcu bol aj v iných konaniach, keby tomu tak nebolo ani Ústavný súd by mu neustanovil právneho zástupcu. Preto to považuje sťažovateľ za nerovnaké zaobchádzanie, šikanovanie a diskrimináciu, ktoré je neprípustné, pretože aj v predchádzajúcom   konaní   17C   163   zaplatil   súdny   poplatok   prakticky   zbytočne,   čo navodzuje dojem, že je to robené úmyselne, tak, aby sa sťažovateľovi zbytočne vyháňali finančné prostriedky z vačku a znemožnilo sa mu spory o svoje vlastníctvo, doviesť do úspešného konca....

Proti takémuto protiústavnému, protiprávnemu konaniu súdov, podával sťažovateľ ďalšie   námietky   zaujatosti,   sťažnosti   a   návrhy   na   preloženie   konania   na   iný   súd,   ale bezúspešne....

Oprávnenosť námietok, sťažností a žiadostí sťažovateľa o preloženie konania na iný súd   z   dôvodu   šikanovania,   diskriminácie   -   „nerovnakého   zaobchádzania“   a   prieťahov v konaní   s   poškodzovaním   zdravia   sťažovateľa   a   ohrozením   života,   potvrdzuje   aj rozhodnutie súdu uznesením 25C 445/ /2007-350 zo dňa 20. 9. 2012, ktorým súd na návrh odporkyne v rade 1 zo dňa 10. 10. 2011, rozhodol o prerušení konania do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 13C 230/2011 v ktorom tiež   rozhoduje   vylúčená   a   zaujatá   sudkyňa...,   ktoré   malo   byť   v   zmysle   §   83   O.   s.   p., odmietnuté a v ktorom chce konajúca sudkyňa rozhodovať na základe znaleckého posudku vypracovaného   Ing.   I.   S.,   pre   konanie   16C   136/2002,   ktorý   vypracovala   v rozpore   so skutočnosťami   a   úlohami   zadanými   súdom   v   uznesení   16C   136/02-242   zo   dňa   26.   5. 2010.... Taktiež obsah žaloby 13C 230/2011 zo dňa 10. 10. 11, je nepravdivý a zavádzajúci s   účelom   privlastniť   si   cudzí   majetok,   čo   je   neprípustné,   to   však   konajúcej   sudkyni neprekáža v konaní a rozhodovaní. Klamanie a zavádzanie súdu odporkyňou v rade 1 v konaní 25C 445/2007, resp. navrhovateľky v konaní 13C 230/ /2011, (čo je vlastne trestné), je zrejmé aj z listu Katastrálneho úradu v Žiline č. OK-3214/ /2008 zo dňa 5. 12. 2008... v ktorom sa jasne píše, že pozemok E-KN parc. č. 152 v k. ú. S., nebol predmetom darovacej zmluvy č. 1/68 RI 712/67, ale machinácii vtedajším strediskom geodézie v Ž. a manipulácia s týmto pozemkom vyplýva z THM v r. 1978, zrejme na popud samotnej navrhovateľky.... Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   postupom   Krajského   súdu   v   Žiline,   ale   hlavne Okresného súdu Žilina,   odmietnutím oslobodenia od súdnych poplatkov,   neustanovením právneho zástupcu z radov advokátov, odmietnutím podania po piatich rokoch a siedmych mesiacoch   v   konaní   17C   163/2001   a   prerušením   konania   25C   445/2007   v   prospech navrhovateľky konania 13C 230/2011, ktoré malo byť v zmysle § 83 O. s. p. odmietnuté, mu súdy porušili jeho ústavné práva a základné ľudské práva s hrubým zasahovaním do jeho zdravotného stavu s ohrozením života infarktami...»

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„... Základné práva J. Ď... v zmysle čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1, písm. a, ods. 3, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 20 ods. 1, ods. 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1, ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48, ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 1 čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, ods. 2, čl.   10   ods.   1,   čl.   13,   čl.   14,   čl.   17   Európskeho   dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 ods. 1, ods. 2, Protokolu č. 12 k Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1, čl. 2 ods. 1, ods. 2, čl. 3, čl. 5, čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 17 ods. 1, ods. 2, čl. 19, čl. 21 ods. 2, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28, čl. 29 ods. 2, ods. 3 a čl. 30, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, schválenej Organizáciou spojených národov v New Yorku 10. decembra 1948, medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a   opčného   protokolu   k   nemu,   medzinárodného   dohovoru   o ekonomických,   sociálnych   a kultúrnych právach, medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie na   akomkoľvek   základe,   medzinárodného   dohovoru   proti   mučeniu   a   inému   krutému, neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, či trestaniu a medzinárodnému dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a opčného protokolu k nemu...

...   potvrdením   odmietnutia   oslobodenia od súdnych poplatkov,   neustanovenia   mu bezplatného   právneho   zástupcu   z   radov   advokátov   a   rozhodnutia   o   zastavení   konania Okresným súdom v Žiline... postupom Krajského súdu v Žiline vo veciach vedených pod sp. zn. 8Co 457/2006-70 zo dňa 31. 10. 2006, sp. zn. 10 Co 120/2007-127 zo dňa 28. 5. 2007, sp. zn. 8Co 234/2007-136 zo dňa 29. 1. 2008, sp. zn. 6Co 134/2008-150 zo dňa 30. 5. 2008, sp. zn. 9Co 252/2010 zo dňa 30. 8. 2010 a sp. zn. 6Co 88/ /2012 zo dňa 29. 2. 2012, porušené boli.

... odmietnutím oslobodenia od súdnych poplatkov, neustanovenia mu bezplatného právneho   zástupcu   z   radov   advokátov,   rozhodnutím   o   zastavení   konania   a   prerušením konania...   postupom   Okresného   súdu   v   Žiline   vo   veciach   vedených   pod   sp.   zn. 17C 163/2001-45 zo dňa 14. 8. 2006, sp. zn. 17C 163/2001-85 zo dňa 2. 3. 2007, sp. zn. 17 C 163/2001-88 zo dňa 2. 3. 2007, sp. zn. 17 C 163/2001-143 zo dňa 7. 4. 2008, sp. zn. 25C 445/2007 zo dňa 3. 12. 2010, sp. zn. 25C 445/2007-73 zo dňa 11. 6. 2010, sp. zn. 25C 445/2007-233 zo dňa 24. 5. 2011, sp. zn. 25C 445/2007-280 zo dňa 18. 10. 2011 sp. zn. 25C   445/2007-319 zo   dňa 25.   1.   2012,   sp.   zn.   25C 445/2007-350 zo dňa   20.   9.   2012 a sp. zn. 13C 230/2011-26 zo dňa 7. 12. 2011, porušené boli.

... Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 8. 2010 sp. zn. 9Co 252/2010 a zo dňa 20. 9. 2012, sp. zn. 6 Co 88/2012 a veci mu vracia na nové konania a rozhodnutia.

... Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenia Okresného súdu v Žiline zo dňa 3. 12. 010 sp. zn. 25C 445/2007, zo dňa 11. 6. 2010 sp. zn. 25C 445/2007-173, zo dňa 24. 5. 2011 sp. zn. 25C 445/2007-233, zo dňa 18. 10. 2011 sp. zn. 25C 445/2007-280, zo dňa 25. 1.   2012   sp.   zn.   25C   445/2007-319,   zo   dňa   20.   9.   2012   sp.   zn.   25C   445/2007-350 a zo dňa   7.   12.   2011   sp.   zn.   13C   230/2011-26   a   veci   mu   vracia   na   nové   konania a rozhodnutia.

... Ústavný súd Slovenskej republiky ruší konanie Okresného súdu v Žiline vedené pod sp. zn. 13C 230/2011.

Sťažovateľovi J. Ď., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 eur..., ktoré je Okresný   súd   v   Žiline   povinný   mu   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje takto:„Finančné zadosťučinenie zdôvodňuje tým, že počas riešenia jeho civilnej veci, bol vystavený   pocitom   právnej   neistoty,   krivdy,   nespravodlivosti,   beznádeji,   bezmocnosti, zúfalstvu, psychickým traumám z toho vyplývajúcim zdravotným problémom, predovšetkým infarktovým   stavom   z   konania   Krajského   a   Okresného   súdu   v   Žiline   pri   rozhodovaní o návrhu   sťažovateľa   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   pridelenie   bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov a konania Okresného súdu v Žiline pri rozhodovaní o určení vlastníckych práv k zdedenému majetku.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1, písm. a) a ods. 3, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4 a čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy, čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl.   6   ods.   1,   čl.   8   ods.   1   a   2,   čl.   10   ods.   1,   čl.   13,   čl.   14   a   čl.   17   dohovoru,   čl.   1 dodatkového protokolu, čl. 1 ods. 1 a 2 protokolu č. 12, čl. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3, čl. 5, čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19, čl. 21 ods. 2, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28, čl. 29 ods. 2 a 3 a čl. 30 Deklarácie a k porušeniu namietaných medzinárodných dohovorov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C/163/2001 a jeho uzneseniami zo 14. augusta 2006, z 2. marca 2007 a zo 7. apríla 2008 v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C/445/2007 a jeho uzneseniami z 11. júna 2010, 24. mája 2011,

18. októbra 2011, 25. januára 2012 a 20. septembra 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/230/2011 a jeho uznesením zo 7. decembra 2011

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Zo sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ v tejto časti namieta porušenie označených práv postupom okresného súdu a jeho uzneseniami. Proti namietaným uzneseniam je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku prípustné odvolanie. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach proti namietaným uzneseniam okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, vylučuje právomoc ústavného súdu. Vo vzťahu k záveru o nedostatku právomoci ústavného súdu nie je relevantné, či sťažovateľ svoje právo podať odvolanie v jednotlivých prípadoch aj reálne využil.

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1, písm. a) a ods. 3, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4 a čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy, čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl.   6   ods.   1,   čl.   8   ods.   1   a   2,   čl.   10   ods.   1,   čl.   13,   čl.   14   a   čl.   17   dohovoru,   čl.   1 dodatkového protokolu, čl. 1 ods. 1 a 2 protokolu č. 12, čl. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3, čl. 5, čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19, čl. 21 ods. 2, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28, čl. 29 ods. 2 a 3 a čl. 30 Deklarácie a k porušeniu namietaných medzinárodných dohovorov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C/445/2007 a jeho   uznesením   z   3.   decembra   2010,   ako   aj   postupom   krajského   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co/457/2006 a jeho uznesením z 31. októbra 2006, v konaní vedenom   pod sp. zn. 10 Co/120/2007 a jeho uznesením   z 28. mája 2007, v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co/234/2007 a jeho uznesením z 29. januára 2008, v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6   Co/134/2008   a   jeho   uznesením   z   30.   mája   2008,   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co/252/2010 a jeho uznesením z 30. augusta 2010 a v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co/88/2012 a jeho uznesením z 29. februára 2012

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   označených   základných   práv,   práv,   článkov a namietaných medzinárodných dohovorov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C/445/2007 a jeho uznesením z 3. decembra 2010.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesením z 3. decembra 2010 okresný súd v namietanom konaní uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za vznesené námietky zaujatosti.

Sťažovateľ   ako   prílohu   k   sťažnosti   priložil   aj   uznesenie   okresného   súdu   č.   k. 25 C/445/2007-224   zo   4.   februára   2011,   ktorým   okresný   súd   zrušil   uznesenie   č.   k. 25 C/445/2007-215   z   3.   decembra   2010,   ktorým   bola   uložená   povinnosť   sťažovateľovi zaplatiť   súdny   poplatok   66   €   za   vznesené   námietky   zaujatosti.   Predmetné   uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 1. marca 2011.

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   uznesenie   krajského   súdu   č.   k. 8   Co/457/2006-70   z   31.   októbra   2006   nadobudlo   právoplatnosť   8.   decembra   2006, uznesenie č. k. 8 Co/234/2007-136 z 29. januára 2008 nadobudlo právoplatnosť 14. marca 2008,   uznesenie   č.   k.   10   Co/120/2007-127   z   28.   mája   2007   nadobudlo   právoplatnosť 18. júna 2007, uznesenie č. k. 6 Co/134/2008-150 z 30. mája 2008 nadobudlo právoplatnosť 18.   septembra   2008,   uznesenie   sp.   zn.   9   Co/252/2010   z   30.   augusta   2010   nadobudlo právoplatnosť 20.   októbra   2010   a   uznesenie sp.   zn. 6 Co/88/2012   z   29.   februára 2012 nadobudlo právoplatnosť 11. apríla 2012.

Sťažovateľ podal sťažnosť na poštovú prepravu 18. októbra 2012, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

II.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C/163/2001 a postupom krajského súdu v namietaných konaniach

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak napadnutým rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré   označil   sťažovateľ,   ak   neexistuje   vzájomná   príčinná   súvislosť   medzi   napadnutým rozhodnutím alebo napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konaní   pred   orgánom   verejnej   moci   vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   je odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   pričom   k   vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo iného štátneho orgánu   (I.   ÚS   10/98, I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02) alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).

Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade okresným súdom a krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je totiž to,   že musí smerovať proti   aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci   do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva   významnú   preventívnu   funkciu   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo dôjsť v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 17 C/163/2001 a v konaniach krajského súdu ako odvolacieho súdu vedených pod sp. zn. 8 Co/457/2006, sp. zn. 10 Co/120/2007, sp. zn. 8 Co/234/2007, sp. zn. 6 Co/134/2008, sp. zn. 9 Co/252/2010 a sp. zn. 6 Co/88/2012.

V   konaní   sp.   zn.   17   C/163/2001   okresný   súd   rozhodol   uznesením   č.   k. 17 C/163/2001-45 zo 14. augusta 2006 tak, že podanie odmietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. decembra 2006.

V namietaných konaniach krajského súdu ako odvolacieho súdu bolo rozhodnuté uzneseniami, ktoré nadobudli právoplatnosť pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

V   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (22.   októbra   2012)   okresný   súd v napadnutom   konaní   a   krajský   súd   v   označených   konaniach   už   nemohli   porušovať základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože namietané konania boli právoplatne skončené, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

II.4 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C/445/2007 a v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/230/2011

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.   Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Predmetom   sťažnosti   v   tejto   časti   je   sťažovateľom   namietané   porušenie   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C/445/2007 a v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/230/2011.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v namietaných konaniach okresného súdu podal sťažovateľ podaním zo 6. októbra 2012 adresovaným predsedovi okresného súdu sťažnosť na postup okresného súdu v napadnutých konaniach podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Sudca   poverený   výkonom   funkcie   predsedu   okresného   súdu   sťažnosť   vybavil prípisom z 29. októbra 2012, ktorý bol sťažovateľovi doručený 8. novembra 2012, pričom konštatoval, že sťažnosť nie je dôvodná z dôvodu, že po prešetrení veci v namietaných konaniach nezistil zbytočné prieťahy.

Sťažovateľ   podal   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   na   poštovú   prepravu 18. októbra 2012, t. j. bezprostredne po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch a v čase pred doručením prípisu sudcu povereného výkonom funkcie predsedu okresného   súdu,   v   ktorom   uviedol   svoje   stanovisko   k   namietanému   porušeniu   jeho základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   označených konaniach.

Na   základe   tejto   skutočnosti   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   takéto   využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti okresnému súdu, aby zaujal stanovisko k   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   a   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   jeho prípadnou nečinnosťou.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   uvedeného,   ako   aj   zo   svojej   rozhodovacej   činnosti zastáva názor, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na zaujatie stanoviska a prípadne na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Nad   rámec   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   považuje   za   potrebné poznamenať,   že   ak   by   v   ďalšom   priebehu   označených   konaní   dochádzalo   k   prípadnej nečinnosti okresného súdu (alebo neefektívnej činnosti), ktorá by mohla mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže v takomto prípade opätovne podať sťažnosť ústavnému súdu.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   rozhodovať   o   ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013