znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 111/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. P., bytom N., zastúpenej advokátom JUDr. P. M., N., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 126/95 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 15. februára 2005 doručená sťažnosť Ing. J. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie jej záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Nitra   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 126/95.

Z obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľka   20. júla 1995   podala okresnému súdu návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po tom, ako jej manželstvo bolo 9. januára 1995 právoplatne rozvedené rozsudkom okresného súdu sp.   zn.   18 C 164/94   z   8. decembra 1994.   Dňa   15. decembra 2004   uzavrela   sťažovateľka s odporcom (bývalým manželom) „dohodu o urovnaní“, ktorú predložili okresnému súdu za   účelom   schválenia   súdneho   zmieru,   ktorý   bol   schválený   uznesením   okresného   súdu zo 16. decembra 2004.

Sťažovateľka   ďalej v   sťažnosti   okrem   iného uviedla: „Počas   10-tich rokov   bolo uskutočnených množstvo pojednávaní, z ktorých najmä prvotné v rokoch 1995 - 1999 boli z hľadiska dokazovania zrejme potrebné na ustálenie vecí a hodnôt, ktoré patria do BSM, avšak mnohé boli (najmä od r. 2001) takmer bezpredmetné. (...)

Do   dňa   podania   tejto   sťažnosti   konajúci   súd – porušovateľ   základného   práva sťažovateľky – nedoručil stranám písomne vyhotovené uznesenie o schválení zmieru!“

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   rozhodol   týmto nálezom:

„Okresný súd v Nitre v konaní sp. zn. 12 C 126/95 porušil právo sťažovateľky na prejednanie   jej   veci   -   vysporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov v primeranej   lehote,   zaručené   Ústavou   Slovenskej   republiky   a Európskym   dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z   toho   dôvodu   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   v   zmysle   § 50   ods. 3 zák. č. 38/1993   Zb.   sťažovateľke   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   383.682,- Sk.“

Priznanie primeraného zadosťučinenia   sťažovateľka   zdôvodnila   tým,   že   z dôvodu zdĺhavosti   konania   na   okresnom   súde   bola   pri   konečnom   vyporiadaní   bezpodielového spoluvlastníctva manželov finančne znevýhodnená.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde”) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   skúmal,   či   sťažnosť   spĺňa všeobecné, ako aj osobitné náležitosti upravené najmä v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo   sťažnosti   sťažovateľky   vyplýva,   že   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   12 C 126/95 okresný   súd   (na   základe   dohody   účastníkov   z   15. decembra 2004)   uznesením zo 16. decembra 2004 schválil medzi účastníkmi konania súdny zmier. Toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené 10. marca 2005.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 61/03).

Ak   v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   nedochádza   k   porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov toto porušovanie skončilo.

Sťažovateľka   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 126/95 sťažnosťou   doručenou   ústavnému   súdu   15. februára 2005.   Vychádzajúc   z   uvedeného skutkového stavu ústavný súd konštatuje, že aj keď napadnuté konanie vo veci sťažovateľky nebolo   bez   prieťahov,   právna   neistota   sťažovateľky   v   tomto   konaní   bola   odstránená z iniciatívy samotných účastníkov konania (aj sťažovateľky) súdom schváleným súdnym zmierom zo 16. decembra 2004, z čoho je zjavné, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu tvrdené porušovanie práv sťažovateľky už netrvalo (m. m. IV. ÚS 102/05).

Pokiaľ   sťažovateľka   vyvodzuje   porušenie   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom z toho, že súdom schválený súdny zmier jej bol doručený po uplynutí lehoty podľa § 158 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku,   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   doterajšiu   judikatúru,   podľa   ktorej   pojem „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem   autonómny,   ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva   porušenie   uvedeného   základného   práva,   pretože   aj   v   týchto   prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (m. m. IV. ÚS 87/05). Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v zmysle citovaného článku dohovoru nemožno   preto   vyvodzovať   len   zo   skutočnosti,   že   štátny   orgán   nepostupoval   dôsledne v zákonom ustanovených lehotách (I. ÚS 86/02, I. ÚS 208/03, IV. ÚS 87/05).

Tento skutkový   stav bol   so   zreteľom   na obsah   sťažnosti,   ako   aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru základom pre rozhodnutie ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   je   viazané   na   vyslovenie   porušenia   práva   alebo   slobody sťažovateľky   (čl.   127   ods.   2   prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   touto   časťou   sťažnosti na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľka domáha jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2005