znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 111/03-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2003 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Mazáka   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a Jána   Lubyho   v konaní o sťažnosti L. K., bytom T., zastúpenej komerčnou právničkou JUDr. K. M., P., ktorou namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 304/00, za účasti Okresného súdu v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo L. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 304/00   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu v Trenčíne   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 304/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3. L. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom   Dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré jej je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd v Trenčíne   j e   p o v i n n ý   uhradiť L. K. do 15 dní od doručenia tohto nálezu trovy konania vo výške 8 000 Sk (slovom Osemtisíc slovenských korún) na účet komerčnej právničky JUDr. K. M., P.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. IV. ÚS 111/03 z 3. júla 2003 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L. K., bytom T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namieta   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu v Trenčíne (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 304/00.

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 10. apríla 2000 okresnému súdu žalobu o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

Sťažovateľka uviedla, že od začiatku súdneho konania ubehlo už viac ako dva a pol roka a ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu sa neuskutočnilo žiadne pojednávanie ani nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej napriek tomu, že sťažovateľka sa opakovane domáhala nariadenia pojednávaní.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výziev   ústavného   súdu   vyjadrila k sťažnosti podaniami sp. zn. Spr 462/2003 doručenými ústavnému súdu 22. apríla 2003 a 18. septembra 2003, v ktorých sa okrem iného uvádza:

„Návrh na určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu došiel súdu dňa 19. 4. 2000. Uznesením zo dňa 19. 5. 2000 súd zamietol návrh navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 6. 2000. V období od právoplatnosti uvedeného uznesenia do 1. 2. 2002, kedy navrhovateľka podala ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia, sa v právnej veci nekonalo pojednávanie, a ani úkony smerujúce k prejednaniu veci. Dňa   21. 2. 2002 splnila navrhovateľka a aj právna zástupkyňa navrhovateľky poplatkovú povinnosť z návrhu na predbežné opatrenie, každá vo   výške   500,-   Sk.   O návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   bolo   rozhodnuté uznesením zo dňa 7. 3. 2002. Proti uzneseniu podal odvolanie odporca. Úpravou zákonnej sudkyne zo dňa 10. 4. 2002 bola vec dňa 28. 5. 2002 predložená odvolaciemu Krajskému súdu   v Trenčíne   na   rozhodnutie.   Rozhodnutie   odvolacieho   súdu   bolo   dňa   23.   9.   2002 doručené tunajšiemu súdu a úpravou zákonnej sudkyne zo dňa 24. 10. 2002 doručované účastníkom konania.

Dňa   6.   2.   2003   bola   žalobkyňa   vyzvaná   k povinnosti   zaplatiť   súdny   poplatok z návrhu (nebol zaplatený s návrhom). Po tejto výzve požiadala žalobkyňa o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Potom, ako jej bolo uznesením vyhovené, došlo k vytýčeniu predtým uvedeného termínu pojednávania (21. 5. 2003).

Termín   pojednávania   na   deň   21.   05.   2003   bol   v právnej   veci   vytýčený   úpravou zákonnej sudkyne zo dňa 09. 04. 2003. L. K. prevzala uznesenie o oslobodení od súdneho poplatku   a predvolanie   na   pojednávanie   osobne   dňa   22.   04.   2003,   právna   zástupkyňa sťažovateľky   JUDr.   K.   M.   prevzala   predvolanie   na   pojednávanie   prostredníctvom splnomocnenia dňa 22. 04. 2003. Podaním, ktoré došlo súdu dňa 05. 05. 2003 sa k návrhu na začatie konania vyjadril odporca 2/ Mesto T. Toto vyjadrenie bolo doručené právnej zástupkyni navrhovateľky dňa 16. 05. 2003, a toho istého dňa bolo doručené odporcovi 1/ J. K. Návrhom, ktorý doručila právna zástupkyňa navrhovateľky osobne súdu dňa 19. 05. 2003 (dva dni pred vytýčeným pojednávaním), navrhla navrhovateľka pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane navrhovateľov, a to R. K. a A. K. Spolu s týmto návrhom bol   súdu   doručený   písomný   súhlas   A.   K.   so   vstupom   do   konania   a bolo   predložené plnomocenstvo tejto osoby udelené JUDr. K. M. na právne zastupovanie v konaní. Písomný súhlas R. K. so vstupom do konania a plnomocenstvo tejto osoby udelené JUDr. K. M. na právne zastupovanie v konaní bolo súdu predložené na pojednávaní dňa 21. 05. 2003. Zákonná sudkyňa po oboznámení podaného návrhu odročila pojednávanie na 25. 08. 2003 o 9:30 hod. za účelom vypracovania a doručenia uznesenia o pristúpení ďalších účastníkov do konania na strane navrhovateľky. Prítomní účastníci a ich právni zástupcovia zobrali termín pojednávania na vedomie. Žiadosťou, ktorá došla súdu dňa 22. 05. 2003 požiadala právna   zástupkyňa   navrhovateľky   o zmenu   termínu   pojednávania   z dôvodu,   že   v čase od 15. 08. 2003 do 31. 08. 2003 bude v zahraničí na dlhodobo plánovanej dovolenke. Zákonná sudkyňa úpravou zo dňa 26. 05. 2003 zmenila termín pojednávania v právnej veci zo dňa 25. 08. 2003 na 17. 09. 2003 o 10:30 hod. Zároveň vyžiadala od Katastrálneho úradu, Správy katastra T. spis sp. zn. V 5416/98. Dňa 30. 05. 2003 vydal Okresný súd Trenčín uznesenie č. k. 8 C 304/00-122, ktorým pripustil, aby do konania pristúpil R. K. na strane navrhovateľa 2/ a A. K. na strane navrhovateľky 3/.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu. Dňa 11. 07. 2003 bol súdu doručený spis Katastrálneho úradu, Správy katastra   T.   sp.   zn.   V 5416/98.   Úpravou   zákonnej   sudkyne   zo   dňa   14.   07.   2003   bolo uznesenie   č.   k.   8   C   304/00-122   opätovne   doručené   A.   K.   z dôvodu   vrátenia   závady v doručovaní, právnej zástupkyni navrhovateľky bolo písomne oznámené, že odporca podal proti   uzneseniu   odvolanie   a spis   mal   byť   predložený   Krajskému   súdu   v Trenčíne   na rozhodnutia o odvolaní odporcu proti vyššie uvedenému uzneseniu.

Na   prieťahoch   v konaní   a nemožnosti   vec   prejednať   na   vytýčenom   pojednávaní v dňoch 21. 05. 2003 a 25. 08. 2003 sa podieľali účastníci konania, a ak došlo k prieťahom zo strany súdu, stalo sa tak v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia, ktorý stav pretrváva dlhodobo, od r. 1997. Každý zo sudcov Okresného súdu Trenčín mal vo svojom oddelení   viac   ako   1.000   nerozhodnutých   vecí,   v ktorých   nebolo   možné   konať   plynulo a rýchle. Ani toho času nie je súd personálne dobudovaný. Štyri sudcovské miesta, na ktoré bol vypísaný konkurz, nie sú obsadené. Napriek tomu došlo k preloženiu ďalších dvoch sudcov na Krajský súd v Trenčíne.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyjadrenia okresného súdu a zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania v prejednávanej veci od podania žaloby okresnému súdu do 22. septembra 2003, keď bol ústavnému súdu doručený spis okresného súdu sp. zn. 8 C 304/00.

Žaloba sťažovateľky na konanie o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu bola okresnému súdu doručená 19. apríla 2000. Okrem tejto žaloby sú v spise okresného súdu zdokumentované z hľadiska posudzovania, či došlo k sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva, tieto podstatné úkony:

Dňa 19. apríla 2000 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý priamo súvisel s podanou žalobou.

Dňa   15.   mája   2000   predseda   okresného   súdu   upozornil   zákonnú   sudkyňu na sťažnosť vo veci rýchlosti konania ohľadom vydania predbežného opatrenia.

Uznesenie okresného súdu z 19. mája 2000, ktorým bolo vydanie predbežného opatrenia   zamietnuté,   bolo   účastníkom   doručené   29.   a 30.   mája   2000   a nadobudlo právoplatnosť 14. júna 2000.

Dňa 1. februára 2002 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na vydanie predbežného   opatrenia,   v ktorom   okresný   súd   žiada,   aby   žalovanému   zakázal   nakladať s bytom, ktorý je predmetom konania.

Výzva okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie predbežného   opatrenia   doručená   právnej   zástupkyni   sťažovateľky   18.   februára   2002 a samotnej sťažovateľke 21. februára 2002.

Dňa 25.   februára   2002 bolo okresnému   súdu   doručené podanie   sťažovateľky, v ktorom žiadala o nariadenie pojednávania a poukazovala na to, že jej žaloba bola podaná okresnému súdu v apríli 2000.

Uznesenie o vydaní predbežného opatrenia zo 7. marca 2002, ktorým okresný súd zakázal previesť vlastnícke právo k bytu, ktorý je predmetom konania. Toto uznesenie bolo podľa doručenky doručené žalovanému 18. marca 2002.

Dňa 8. apríla 2002 žalovaný doručil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo vydané predbežné opatrenie, ktorého obsahom bol zákaz previesť vlastníctvo k bytu.

Dňa   22.   apríla   2002   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   vyjadrenie k odvolaniu.

Dňa   29.   mája   2002   okresný   súd   predložil   odvolaním   napadnuté   uznesenie so   spisom   na   rozhodnutie   krajskému   súdu   s poznámkou,   že   odvolanie   bolo   podané oneskorene.

Dňa 6. júna 2002 bola okresnému súdu doručená „žiadosť o urýchlené konanie vo veci“, ktorá bola následne 7. júna 2002 predložená krajskému súdu v súvislosti s jeho rozhodovaním o odvolaní žalovaného.

Dňa 23.   septembra   2002   bolo okresnému   súdu   doručené   uznesenie   krajského súdu, ktorým odmietol odvolanie žalovaného ako zjavne oneskorené.

Dňa   14.   októbra   2002   bol   okresnému   súdu   doručený   prípis   sťažovateľky, v ktorom žiada okresný súd o nariadenie pojednávania opäť s   poukazom na to, že návrh vo veci bol podaný v mesiaci apríl 2000.

Výzvou   zo   6.   februára   2003   doručenou   6.   marca   2003   okresný   súd   žiadal sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok z návrhu vo výške 500 Sk.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   13.   marca   2003   sťažovateľka   súdu oznámila, že ako invalidná dôchodkyňa je od platenia súdnych poplatkov plne oslobodená (priložená fotokópia rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku).

Zákonná sudkyňa 9. apríla 2003 nariadila pojednávanie vo veci na 21. máj 2003. Doručenie bolo vykázané u všetkých účastníkov.

Dňa 19. mája 2003 bol okresnému súdu doručený zo strany sťažovateľky „Návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalobcu“ (detí účastníkov konania).

Dňa 21. mája 2003 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, ktoré bolo odročené na 25. august 2003 za účelom vypracovania a doručenia uznesenia o pristúpení ďalších účastníkov na strane sťažovateľky.

Žiadosťou   doručenou   okresnému   súdu   22.   mája   2003   právna   zástupkyňa sťažovateľky požadovala zmenu termínu odročeného pojednávania z dôvodu zahraničnej dovolenky.

Pokynom kancelárii z 26. mája 2003 zákonná sudkyňa nariadila zmenu termínu pojednávania na 17. september 2003 a vyžiadala spis od Správy katastra T. sp. zn. 5416/98.Uznesenie okresného súdu z 30. mája 2003 o pripustení vstupu detí účastníkov do konania bolo doručené právnym zástupcom účastníkov, mestu T. a žalovanému.Proti   uzneseniu   okresného   súdu   o pripustení   pristúpenia   detí   účastníkov do konania podal žalovaný odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené 9. júna 2003.Dňa   11.   júla 2003   bol   okresnému   súdu   doručený   vyžiadaný   spis   vkladového konania   sp.   zn.   V 5416/98   od   Správy   katastra   T.   Z predloženého   spisu   vyplýva,   že k 23. marcu 1999 bol povolený vklad vlastníctva k bytu na žalovaného. Sťažovateľka dala podnet na obnovu konania vo veci povolenia vkladu prvostupňovému správnemu orgánu (Okresnému úradu T., katastrálnemu odboru), ktorý obnovu vkladového konania svojím rozhodnutím zo 4. novembra 1999 nepovolil, a Krajský úrad v T., katastrálny odbor, ako odvolacia   inštancia   toto   prvostupňové   rozhodnutie   potvrdil   a odvolanie   sťažovateľky zamietol.

Podaním   z 11.   júla   2003   sťažovateľka   požiadala   okresný   súd   o vyznačenie právoplatnosti na uznesení o pripustení pristúpenia ďalších účastníkov a okresný súd jej prípisom   z 29.   júla   2003   oznámil,   že   vo   veci   žalovaný   podal   odvolanie   a spis   bude predložený na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“.   V tých   istých   súvislostiach   sťažovateľka poukazovala aj na porušenie práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   67/03),   pričom   „tento   účel   možno   dosiahnuť zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (napr. III. ÚS 142/03, IV. ÚS 38/03). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 7/03).Preto   je   základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   v súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 3/00, I. ÚS 20/02) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

1.   Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   žaloba   sťažovateľky,   ktorou sa   domáhala   vyslovenia   absolútnej   neplatnosti   zmluvy   o prevode   vlastníctva   bytu.   Ide o konanie, ktoré nie je ani po právnej, ani po vecnej stránke zložité. Vecná zložitosť nie je podmienená počtom účastníkov ani množstvom skutočností, v ktorých by bolo potrebné vykonať   dokazovanie.   Právne   ide   o problematiku,   ktorá   je   upravená   príslušnými ustaveniami   Občianskeho   zákonníka   a zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorých   aplikácia   je   ustálená   aj   v pomerne   rozsiahlej   judikatúre   všeobecných   súdov. Okresný   súd   vo   svojom   stanovisku   k sťažnosti   nenamietol,   že   by   malo   ísť   o skutkovo a právne zložitý alebo inak problematický spor, čo by objektívne mohlo vplývať na celkovú dĺžku konania.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov   v napadnutom   konaní,   bolo   správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   súdneho konania. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení poukazuje na podiel účastníkov konania   na   vzniknutých   prieťahoch   v konaní   v súvislosti   s pojednávaniami   v dňoch 21. mája 2003 a 25. augusta 2003. S týmto názorom ústavný súd nesúhlasí. Pojednávanie z 21. mája 2003 bolo odročené na 25. august 2003 za účelom „vypracovania a doručenia uznesenia   o pristúpení   ďalších   účastníkov“.   Ihneď   na   druhý   deň   po   pojednávaní,   t.   j. 22.   mája   2003,   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila   okresnému   súdu   žiadosť o nariadenie   iného   termínu   pojednávania   z dôvodu   pobytu   v zahraničí   „na   dlhodobo plánovanej dovolenke“. Okresný súd na toto oznámenie reagoval 26. mája 2003 nariadením zmeny termínu pojednávania na 17. september 2003.

Z doterajšieho   priebehu   konania   taktiež   nevyplýva,   že   by   skutočnosť,   že sťažovateľka nezaplatila súdny poplatok pri podaní žaloby, ale až po výzve okresného súdu zo 6. februára 2003 požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, mala vplyv na zbytočné prieťahy v posudzovanom konaní. V súvislosti s tým ústavný súd poukazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej aj prípadné „Prieťahy v konaní, ktoré možno pripísať správaniu účastníka konania, nevylučujú zodpovednosť štátu za to, že o právach účastníka   konania   sa   rozhoduje   dlhšie,   než   je   primerané   podľa   povahy   veci,   ak   ide o zbytočný prieťah zapríčinený nečinnosťou súdu (II. ÚS 65/03).

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, prihliadal ústavný súd na ustanovenie § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.Ústavný súd z predloženého spisu zistil, že v rámci konania z podnetu sťažovateľky bolo nutné rozhodovať o dvoch   návrhoch   na vydanie   predbežných   opatrení a o návrhu na pristúpenie ďalších účastníkov do konania. Také procesné návrhy sú procesným právom účastníkov konania, ale nemôžu byť dôvodom pre nekonanie v merite veci. Skutočnosť, že   napriek   uvedenému   okresný   súd   od   apríla   2000   doposiaľ   nevypočul   ani   samotných účastníkov   konania,   ústavný   súd   hodnotí   ako   nečinnosť   v zákonom   predpokladanom postupe. Ako zbytočný prieťah v konaní možno kvalifikovať obdobie od 14. júna 2000 do 1. februára 2002, keď sa neuskutočnilo žiadne pojednávanie ani iné úkony smerujúce k prejednaniu veci. Túto skutočnosť potvrdila aj predsedníčka okresného súdu v informácii o stave konania zo 14. apríla 2003.

Argumentáciu o nedostatočnom personálnom obsadení okresného súdu ústavný súd neakceptoval,   pretože   v súlade   so   svojou   stabilizovanou   judikatúrou   (I.   ÚS   19/00, III. ÚS 14/00) táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu účastníkov konania.

Postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 OSP tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Z ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa   ods.   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ktoré   je   peňažnou   protihodnotou   utrpenej nemajetkovej ujmy (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 27/03).

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo   zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi.

Vzhľadom na celkovú doterajšiu dobu nečinnosti a neefektívneho postupu okresného súdu vo veci sp. zn. 8 C 304/00 vo väzbe na rozhodovanie o výške primeraného finančného zadosťučinenia a zohľadňujúc aj konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľky, jej pocitu neistoty a v neposlednom rade tiež naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval   priznanie   sumy   20   000   Sk   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení s § 56 ods. 4 tohto zákona.

Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania vo výške 8 000 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia. Úhradu trov priznal za dva úkony právnej pomoci každý v hodnote 3 900 Sk a 2 x 100 Sk režijný paušál podľa § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 19 ods. 3 a § 24 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 591/2002 Z. z. o odmenách komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 9. októbra 2003