znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 110/2021-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2021 prerokoval vyhlásenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Roberta Šorla o jeho zaujatosti vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 295/2021 a takto

r o z h o d o l :

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Robert Šorl j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 295/2021.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a námietka zaujatosti

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vedie pod sp. zn. Rvp 295/2021 konanie o ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 98/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Vec napadla sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému, ktorý je členom III. senátu ústavného súdu.

2. Sudca ústavného súdu a zároveň predseda tretieho senátu ústavného súdu Robert Šorl listom zo 16. februára 2021 adresovaným predsedovi ústavného súdu vyhlásil podľa § 50 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) svoju zaujatosť vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky, a to pre jeho pomer k danej veci. V konkrétnostiach sudca ústavného súdu uviedol, že v napadnutom konaní na okresnom súde bol činný ako predseda okresného súdu, a to pri pravidelnej kontrole reštančných nerozhodnutých vecí, v rámci ktorej nahliadal do súdneho spisu. Vyjadroval sa k príčinám prieťahov, a to tak, že ich uviedol sudkyni, ktorej bola vec pridelená, pričom záznam o tejto činnosti je súčasťou spisov okresného súdu pod agendou „Spr“. Uvedené skutočnosti podľa jeho názoru zakladajú dôvod jeho vylúčenia podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže „som bol vo veci sťažovateľky činný ako predseda Okresného súdu Prievidza, prípadne podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde vzhľadom na môj pomer k tejto veci“.

3. Pokynom predsedu ústavného súdu zo 17. februára 2021 bolo vyhlásenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. d) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde do štvrtého senátu ústavného súdu oprávneného na rozhodnutie, ak ide o sudcov tretieho senátu.

3.1 V súlade s čl. II ods. 3 rozvrhu práce tak o vyhlásení zaujatosti sudcu ústavného súdu Roberta Šorla rozhodoval štvrtý senát ústavného súdu v zložení Libor Duľa – predseda senátu a sudcovia Ladislav Duditš a Miroslav Duriš (ďalej len „námietkový senát“).

II.

Relevantná právna úprava

4. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.

4.1 Podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.

5. Podľa § 50 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu môže sám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej dôvody.

6. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu určený rozvrhom práce.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

7. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), na ktorú nadväzuje aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje nestrannosť subjektívna a nestrannosť objektívna. Subjektívne chápanie nestrannosti je posudzovaním správania súdu (sudcu). Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je dokázaný opak, čo však je zriedkavý prípad. Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorom svedčí správanie sudcu. Objektívna nestrannosť sa naproti tomu neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Podľa názoru ESĽP objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prerokúvanej veci a účastníkom konania. Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania (jeho právneho zástupcu) je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že naznačujú nedostatok nestrannosti súdu (rozsudok ESĽP vo veci Pullar v. Spojené kráľovstvo).

8. Sudca ústavného súdu Robert Šorl vo svojom vyhlásení zo 16. februára 2021 uvádza, že vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 98/2014 konal ako predseda okresného súdu v pozícii orgánu riadenia okresného súdu kompetentného na pravidelnú kontrolu reštančných nerozhodnutých vecí, v rámci ktorej sa vyjadroval k príčinám prieťahov, ktoré potom následne uviedol sudkyni.

9. Námietkový (štvrtý) senát ústavného súdu po preskúmaní dôvodov uvedených vo vyhlásení sudcu tretieho senátu ústavného súdu Roberta Šorla vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 295/2021 dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde na vylúčenie sudcu Roberta Šorla z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľky. Sudca ústavného súdu síce v napadnutom konaní na okresnom súde nebol činný ako zákonný sudca, avšak konal a vyjadroval sa ako predseda súdu pri dohľade nad nerozhodnutými reštančnými vecami, do ktorého spadá aj vec sťažovateľky, pričom práve postup okresného súdu je predmetom ústavnosúdneho prieskumu na základe ústavnej sťažnosti sťažovateľky. V rozsahu oprávnení, ktoré mu z funkcie predsedu okresného súdu vyplývali, teda v tej istej veci sťažovateľky nepochybne činný bol, a preto námietkový senát ústavného súdu rozhodol o jeho vylúčení z konania a rozhodovania v danej veci tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2021

Libor DUĽA

predseda senátu