znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 110/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť P. M..., G., zastúpeného advokátom Mgr. R. K., Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 169/2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. M... o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2010 doručená sťažnosť P. M... (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 169/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ   uviedol,   že   20.   mája   2009   podal   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie platobného rozkazu proti odporkyni z dôvodu nezaplatenej kúpnej ceny za dodaný tovar.

Sťažovateľ opísal ďalší priebeh konania takto:„Okresný   súd   Galanta   na   základe   Návrhu   sťažovateľa   na   vydanie   platobného rozkazu zo dňa 19. 05. 2009 vydal dňa 15. 06. 2009 platobný rozkaz, č. k. 21 Rob/695/2009, ktorým   uložil   odporkyni   zaplatiť   sťažovateľovi   istinu   vo   výške   256.338,87,- Eur s príslušenstvom a trovy konania.

Odporkyňa   podala   v   zákonnej   lehote   proti   platobnému   rozkazu   odpor   zo   dňa 03. 07. 2009, v ktorom neuznáva a odmieta dôvod ako aj výšku navrhovateľom uplatnenej pohľadávky.

Dňa 09. 08. 2010 bolo z Okresného súdu Galanta právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený Návrh odporkyne na prerušenie konania vedeného pod sp. zn. 12 Cb/169/2009 a konania   sp. zn.   24 Cb/158/2009   až   do   skončenia   konania   vedeného   pod   sp. zn. 8 C/90/2009   tohto   času   12 Cb/109/2009   spolu   s   výzvou   na   vyjadrenie   sa   k   návrhu odporkyne.

Odporkyňa vo svojom návrhu na prerušenie konania zo dňa 30. 10. 2009 poukázala na to, že na Okresnom súde Galanta prebieha konanie vedené pod sp. zn. 8 C/90/2009 tohto času 12 Cb/109/2009, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Dňa   13. 08. 2010   podal   právny   zástupca   sťažovateľa   na   Okresný   súd   Galanta sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 10. 08. 2010 z dôvodu, že hoci sťažovateľ podal návrh na začatie konania dňa 20. 05. 2009 od tohto dňa nebolo vo veci rozhodnuté a súd ani nevytýčil termín pojednávania, čím bolo porušené právo účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Právnemu zástupcovi sťažovateľa bolo dňa 17. 09. 2010 z Okresného súdu Galanta doručené Vybavenie sťažnosti zo dňa 09. 09. 2010, v ktorej podpredsedníčka Okresného súdu Galanta označila predmetnú sťažnosť na prieťahy v konaní za čiastočne dôvodnú. Výzvou zo dňa 13. 12. 2009 bola odporkyňa vyzvaná na opakované predloženie tlačiva na účely   jej   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov,   pričom   tlačivo   mala   súdu   zaslať do 10 dní od doručenia výzvy. Odporkyňa súdu požadované tlačivo nezaslala.

Dňa   14. 10. 2010   bolo   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   doručené   Uznesenie Okresného   súdu   Galanta   zo   dňa   22. 09. 2010,   ktorým   zamietol   Návrh   odporkyne na prerušenie konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12 Cb/169/2009 do právoplatného   skončenia   veci   sp. zn.   8 C 90/2009   z   dôvodu,   že   nie   je   dôvod na prerušenie konania, nakoľko v tomto prípade neprebieha iné konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.“

Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol, že   postupom   okresného   súdu   v napadnutom   konaní bolo   porušené   jeho   základné   právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a súčasne navrhol, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu „v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   12 Cb/169/2009   konať   v súlade   s ustanoveniami Občianskeho   súdneho   poriadku“,   a tiež,   aby   mu   priznal   finančné   zadosťučinenie v sume 3 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti,   z jej   príloh   a informácie   poskytnutej   okresným   súdom zistil, že po podaní návrhu sťažovateľa na vydanie platobného rozkazu (20. máj 2009) okresný súd 15. júna 2009 vydal platobný rozkaz sp. zn. 21 Rob/695/2009, proti ktorému odporkyňa 3. júla 2009 podala odpor a následne podaním z 30. októbra 2009 navrhla, aby okresný súd konanie prerušil „až do skončenia konania vedeného pod sp. zn. 8 C 90/2009“. V nasledujúcom   období   okresný   súd   vykonával   iba   jednoduché   procesné   úkony   (výzva sťažovateľovi   na   vyjadrenie   k návrhu   na   prerušenie   konania,   výzva   a následne   aj opakovaná výzva odporkyni na predloženie potvrdeného tlačiva na oslobodenie od súdnych poplatkov)   až   do   22.   septembra   2010,   keď   uznesením   zamietol   návrh   odporkyne na prerušenie   konania.   Po   podaní   odvolania   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z 22. septembra 2010 a predložení súdneho spisu na rozhodnutie Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský   súd“) uznesením   sp. zn.   21 Cob 456/2010   z 30.   novembra   2010   odvolanie odmietol, pričom súdny spis bol spolu s uznesením krajského súdu vrátený okresnému súdu 7.   januára   2011   a zákonná   sudkyňa   následne   16.   marca   2011   nariadila   termín pojednávania vo veci na 19. apríl 2011.

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, IV. ÚS 311/09) vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.

Z tohto   právneho   názoru   vychádzal   ústavný   súd   aj   pri   predbežnom   prerokovaní predmetnej   sťažnosti,   keďže   konanie   na   okresnom   súde   prebieha   od   20.   mája   2009 a sťažnosť   pre   namietané   porušenie   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   bola ústavnému súdu doručená 8. decembra 2010. Ústavný súd je toho názoru, že aj keď postup okresného   súdu   v danej   veci   nebol   optimálny   (nízkou   efektivitou   je   zjavne   poznačené obdobie   od   30.   októbra   2009   do   14.   októbra   2010,   počas   ktorého   okresný   súd   bez významnejšieho posunu v merite veci vykonával iba jednoduché procesné úkony) a spôsobil určité predĺženie konania, na druhej strane ho však nemožno jednoznačne kvalifikovať ako taký, ktorý by musel viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania nemožno v jeho súčasnom štádiu konštatovať, že prieťahy v postupe okresného súdu dosahujú intenzitu zbytočných prieťahov, ktoré už nemožno odstrániť, a do úvahy by prichádzala náprava len v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pred ústavným súdom.

Zo sťažnosti a z jej príloh ďalej vyplýva, že na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní z 10. augusta 2010 podpredsedníčka okresného súdu v podaní z 9. septembra 2010 označenom ako „Vyhovenie sťažnosti“ okrem iného sťažovateľovi oznámila, že „vykonala so sudcom, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie pohovor, uvedené nedostatky   vzal   na   vedomie   a v ďalšom   vec   prejedná   a rozhodne   bez   prieťahov pripísateľných v konaní štátu“. Po uplatnení tejto sťažnosti na prieťahy v konaní a prijatí príslušných   opatrení   tak,   ako   už   bolo   uvedené,   okresný   súd   realizoval   procesné   úkony vo veci,   pričom   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   (8.   decembra   2010)   sa   spis nachádzal na krajskom súde.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa   § 62   ods. 1   zákona   č. 757/2004   Z. z.   o súdoch   a   o   zmene a   doplnení   niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Po upozornení podpredsedníčky okresného súdu na   prieťahy   možno   z   ďalšieho   postupu   okresného   súdu   vyvodiť,   že   podpredsedníčka okresného súdu   na jeho upozornenie   adekvátne reagovala a   prijala v   primeranej lehote potrebné   opatrenia   proti   nečinnosti   v   predmetnom   konaní.   V súčasnosti   je   vo   veci nariadený   termín   pojednávania   na 19. apríl   2011. Stav   namietaného   konania   v čase predbežného   prerokovania   sťažnosti   umožňuje   vysloviť   názor,   že   opatrenia   prijaté podpredsedníčkou   okresného   súdu   po   podaní   sťažnosti   prispeli   aj k odstráneniu nežiaduceho   stavu   zapríčineného dovtedajšou   nečinnosťou,   resp   neefektívnou   činnosťou okresného   súdu,   čo podľa   názoru   ústavného   súdu   v   okolnostiach   prípadu   znamená,   že sťažnosť nie je aj z toho dôvodu opodstatnená.

Ústavný   súd   preto   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   po   predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011