znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 110/07-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   V.   H.,   M.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práva   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 112/98 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ro 6316/97) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. H.   o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. januára 2007 doručená sťažnosť JUDr. V. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   112/98   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   Ro 6316/97).

Sťažovateľ v sťažnosti odôvodňuje porušenie označeného základného práva tým, že mu okresný súd odmietol vyznačiť doložku právoplatnosti na platobnom rozkaze sp. zn. Ro 6316/97 z 1. decembra 1997 a na rozsudku č. k. 18 C 112/98-102 z 17. decembra 2002, ktorými rozhodol o trovách právneho zastúpenia v jeho prospech.

Sťažovateľ doložil k sťažnosti odpoveď predsedu okresného súdu z 26. januára 2007 na ním   podanú   sťažnosť   na prieťahy v konaní,   podľa   ktorej   bola   sťažnosť   sťažovateľa posúdená   ako   nedôvodná.   Listom   z 1.   apríla   2007   nová   predsedníčka   okresného   súdu oznámila   sťažovateľovi,   že   sa   plne   stotožňuje   so   spôsobom   vybavenia   jeho   sťažnosti bývalým predsedom okresného súdu.

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby o jeho sťažnosti rozhodol takto:„1.   Okresný súd   Bratislava I   porušil   základné   práva JUDr.   V.   H.   podľa ústavy a dohovoru,   aby   sa jeho vec prerokoval bez   zbytočných   prieťahov podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy SR a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd ohľadne domáhania sa svojej odmeny za prácu, ktorá odmena mu svojím konaním priamo spôsobuje škodu.

2. JUDr. V. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000,- Sk..., ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený a tiež návrh, ktorý podala zjavne neoprávnená osoba.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany základných   práv   na   ústavnom   súde   môže   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06).

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (II. ÚS 3/05).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 18 C 112/98 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ro 6316/97).

Z príloh k sťažnosti vyplýva, že účastníkmi konania sp. zn. Ro 6316/97 a sp. zn. 18 C 112/98 boli J. T. ako žalobca a Sociálna poisťovňa, ústredie, ako žalovaný. Žalobca bol v tomto konaní zastúpený sťažovateľom.

Keďže   sťažovateľ   nemá   v   predmetnom   súdnom   konaní   procesné   postavenie účastníka konania (nie je žalobcom ani žalovaným, je len právnym zástupcom žalobcu), nemohol   v tomto   konaní   uplatňovať   svoje   procesné   práva   a plniť   procesné   povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo v posudzovanom konaní dochádzať k porušovaniu jeho základných práv alebo slobôd (II. ÚS 205/04).

Ústavný súd poukazuje na to, že nárok na náhradu trov súdneho konania je nárokom účastníka konania a nie nárokom právneho zástupcu účastníka konania s čím korešponduje aj   výroková   časť   sťažovateľom   predloženého   rozsudku   okresného   súdu.   Rozhodnutím o trovách konania môžu byť dotknuté jedine práva a povinnosti účastníka konania a nie jeho právneho zástupcu.

Pretože   sťažnosť   ústavnému   súdu   podal   sťažovateľ,   ktorý   nie   je   aktívne   vecne legitimovaný na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú neoprávnenou   osobou,   a preto   ju   pri   predbežnom   prerokovaní   z tohto   dôvodu   odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2007