znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 11/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a. s.,   B.,   vedené   pod   sp. zn. Rvp 31183/08   až sp. zn.   Rvp 32229/08,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   F.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava vo veciach jej podaní z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s.,   vedené pod sp. zn. Rvp 31183/08 až sp. zn. Rvp 32229/08   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 31183/08.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a. s.,   o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. októbra 2008   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a. s.,   B   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   vo   veciach   jej   podaní   z 24.   júla   2006   urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Z obsahu   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   návrhy na vydanie platobných rozkazov, ktorými sa domáhala zaplatenia pohľadávok proti rôznym odporcom   (fyzickým   osobám   a právnickým   osobám).   Návrhy   na   vydanie   platobných rozkazov boli podané podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Sťažovateľka   v sťažnostiach   poukázala   aj   na   nález   ústavného   súdu   sp. zn. II. ÚS 68/08 zo 14. októbra 2008, v ktorom ústavný súd rozhodol o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.

Sťažovateľka   ďalej   uviedla,   že   ku   dňu   podania   sťažností   ústavnému   súdu (15. októbra   2008)   neboli   konania   o jej   veciach   doručených   okresnému   súdu prostredníctvom   kuriéra   24.   júla   2006   právoplatne   skončené.   Okresný   súd   nevykonal vo veciach   žiaden   relevantný   procesný   úkon   (výzva   na   zaplatenie   súdneho   poplatku, prípadne vydanie   platobného   rozkazu   a pod.).   V zásade   je   v konaniach   nečinný.   Doba konania v jej veciach je neprimeraná vzhľadom na predmet, povahu a stav konaní.

Predmet   konaní   je   po   skutkovej   aj   právnej   stránke   jednoduchá   vec   (uplatnenie „relatívne   nízkej“ peňažnej   pohľadávky   osvedčenej   listinami   prostredníctvom   návrhu na vydanie   platobného   rozkazu).   Sťažovateľka   podľa   svojho   tvrdenia „spolupracuje so súdom“ a je aktívna.

V sťažnostiach   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu v označených veciach bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru.   Súčasne žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (663,88 €) v každej z uvedených vecí, t. j. spolu v sume 20 940 000 Sk (695 080,66 €), ako aj úhradu trov konania.

K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu zo 17. decembra 2008 vyjadril predseda okresného súdu podaním sp. zn. 1SprV/588/2008 z 29. decembra 2008, v ktorom uviedol:

„Dňa 31. 3. 2006, 26. 7. 2006 a 19. 10. 2006 boli podané na Okresný súd Trnava v elektronickej podobe návrhy splnomocneným zástupcom spoločnosti B a. s. JUDr. M. P. Tieto návrhy boli tunajším súdom vrátené späť PZ navrhovateľa s tým, že súd nemá splnené podmienky na prijímanie podaní elektronickou formou, a to v zmysle pokynu MS SR zo dňa 31. 3. 2006...

Okresný súd Trnava bol vybavený technickými prostriedkami umožňujúcimi prijatie a spracovanie návrhov v elektronickej forme 26. 2. 2007.“

Deň po vybavení okresného súdu technickými prostriedkami umožňujúcimi prijatie a spracovanie návrhov v elektronickej podobe a podpísaných elektronickým podpisom bola táto skutočnosť oznámená právnemu zástupcovi sťažovateľky s konštatovaním, že „tunajší súd má možnosť uvedené podania prijať“.

Dňa   13.   marca   2007   bolo   okresnému   súdu   doručené   stanovisko   sťažovateľky k oznámeniu okresného súdu z 27. februára 2007 s vyjadrením, že „je pripravená a ochotná poskytnúť... súdu DVD nosiče, ktoré obsahujú návrhy na vydanie platobných rozkazov“, avšak žiadala okresný   súd,   aby sa   vyjadril,   ktorý   deň   bude   považovať za   deň   podania návrhov   na   vydanie   platobných   rozkazov,   resp.   za   deň   začatia   konania.   Zároveň sťažovateľka oznámila, že môže poskytnúť iba „identické záložné kópie“.

Prípisom okresného súdu z 19. marca 2007 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky oznámené, že „súdu je možné zaslať aj identické záložné kópie a tieto návrhy budú zapísané s aktuálnym   dátumom   podania,   teda   ak   boli   súdu   doručené   31.   3.   2006.   Tento   dátum sa bude považovať za dátum podania, aj keď sa prostredníctvom elektronickej podateľne budú zapisovať až po odstránení technických problémov.“.

Podľa   vyjadrenia   okresného   súdu „identické   záložné   kópie   súdu   doručené do dnešného   dňa (29.   decembra   2008,   pozn.) neboli,   z toho   dôvodu   návrhy   neboli na tunajšom súde zapísané a teda sa v nich ani nekoná“.

V prílohe vyjadrenia okresného súdu z 29. decembra 2008 bol aj list sťažovateľky z 20. októbra 2008 adresovaný predsedovi okresného súdu, v ktorom uviedla, že zo strany ústavného súdu už došlo „k vydaniu DVD nosičov, ktoré boli ako dôkazy v držbe ústavného súdu od začatia konania o ústavnej sťažnosti“. Vzhľadom na to, že ústavný súd „vo svojom rozhodnutí (sp. zn. II. ÚS 68/08 zo 14. októbra 2008, pozn.) nevyhovel sťažovateľovi v časti návrhu vzneseného na základe článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je sťažovateľ v rámci ochrany svojich legitímnych práv nútený pokračovať v konaní pred   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva   v   Štrasburgu.   Vydané   DVD nosiče   budú predložené uvedenému medzinárodnému súdu ako dôkazy a preto do skončenia konania pred týmto súdom nebudú v držbe našej spoločnosti. Uvedené Vám z dôvodu zachovania aktívneho a korektného prístupu dávame na vedomie.“.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   z jeho   spisu   vedeného   pod   sp. zn.   II. ÚS 68/08 vyplýva,   že   sťažovateľka   si   DVD nosiče   s podaniami   na   ústavnom   súde   prevzala 29. októbra 2008.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V zmysle   § 112   ods. 1   OSP   v záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde však možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 31183/08 až sp. zn. Rvp 32229/08   a z tohto   obsahu vyplývajúcu   právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v osobe   sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom,   ktorý   rozhodne   o   jeho   občianskych   právach   alebo   záväzkoch   alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažností, z vyjadrenia okresného súdu, ako aj zo spisu ústavného súdu v predchádzajúcej sťažovateľkinej veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 68/08 vyplýva, že návrhy sťažovateľky boli okresnému súdu doručené kuriérom 24. júla 2006 v prílohe sprievodného listu.   Okresný   súd   v prílohe   listu   zo   14.   augusta   2006   vrátil   sťažovateľke   jej   podanie (DVD nosiče, na ktorých boli zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania) späť. Z dôvodu   neprijatia   návrhov   okresným   súdom   sa   sťažovateľka   v záujme ochrany svojich   práv   obrátila   sťažnosťou   z 10.   októbra   2006   na   ústavný   súd,   ktorý   nálezom sp. zn. II. ÚS 68/08 zo 14. októbra 2008 rozhodol o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s neprijatím uvedených návrhov urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a prikázal okresnému súdu v týchto veciach konať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil: „V súlade   s týmto   príkazom   bude   povinnosťou   okresného   súdu   opätovne   sa   zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom   ustanovenou   formou,   a postupovať   vo vzťahu   k nemu   podľa   príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania.

V okolnostiach prípadu je preto nepochybné, že okresný súd bude povinný opätovne zaoberať   sa   podaním   sťažovateľky   z 24.   júla   2006   ako   návrhom   na   začatie   konania, a pritom   musí   zabezpečiť   zachovanie   jeho   právnych   účinkov   ku   dňu   jeho   podania, a to bez ohľadu   na   technické   problémy,   ktoré   by   mohli   v tejto   súvislosti   vzniknúť.“. Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný (§ 56 zákona o ústavnom súde).

Okresný   súd   o   návrhoch   sťažovateľky   po   odstránení   technických   prekážok brániacich   prijímanie   podaní   urobených   elektronickými   prostriedkami   a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom nemohol konať, pretože sťažovateľka mu DVD nosiče, na   ktorých   sú   predmetné   návrhy   zapísané,   dosiaľ   nepredložila   napriek   jeho   oznámeniu právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   z 27.   februára   2007,   že   od   26.   februára   2007   je vybavený   technickými   prostriedkami   umožňujúcimi   prijatie   a spracovanie   návrhov v elektronickej   podobe,   a ďalšiemu   oznámeniu   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky z 19. marca   2007,   že „je   možné   zaslať   súdu   aj   identické   záložné   kópie“.   Z listu sťažovateľky z 13. marca 2007 možno vyvodiť, že dôvodom nepredloženia týchto návrhov je skutočnosť, že originály DVD nosičov tvorili prílohu k jej sťažnosti vedenej ústavným súdom   pod   sp. zn.   II. ÚS 68/08.   Z prípisu   sťažovateľky   z 20. októbra   2008   adresovanej okresnému súdu vyplýva, že bude iniciovať konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva   (ďalej   len   „ESĽP“),   v ktorom   predloží uvedené   DVD nosiče   v rámci   dôkazového materiálu,   a preto   DVD nosiče   do   skončenia   konania   uvedeného   súdu „nebudú   v držbe našej spoločnosti“ (sťažovateľky, pozn.).

Sťažnosti na porušenie práv sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní proti okresnému súdu doručené ústavnému súdu 15. októbra 2008 sa týkajú identických návrhov. Sťažovateľka namieta porušenie síce inej súčasti základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46   až   čl. 50)   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru (ako tomu   bolo   v konaní   vedenom   na   ústavnom   súdu   pod   sp. zn.   II. ÚS 68/08),   avšak na základe   tých   istých   podstatných   skutkových   a právnych   okolností   vo   vzťahu   k tomu istému orgánu verejnej moci. Zachovaná je identita namietaného zásahu do jej základných práv   -   namietaná nečinnosť   okresného   súdu   v konaniach   o návrhoch   urobených   formou elektronického podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom na administratívno-technickú   nespôsobilosť.   Sťažovateľka   v tomto   prípade   iba   zvýrazňuje   druhý   -   časový aspekt namietaného zásahu do jej práv, domáhajúc sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

Namietaná   nečinnosť   okresného   súdu   v konaní   v   období   od   24.   júla   2006   je nevyhnutným dôsledkom (sprievodným javom) toho, že okresný súd odmietol prijať ňou doručené   elektronické   podania   s tým,   že   nedisponuje   potrebnými   technickými prostriedkami. Vo vzťahu k tomuto zásahu však sťažovateľka v konaní vedenom ústavným súdom   pod   sp. zn.   II. ÚS 68/08   už   dosiahla   nápravu   (nálezom   zo 14.   októbra   2008) v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej označených práv ústavným súdom a v podobe príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu, aby o jej návrhoch konal podľa ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   (prirodzene   vrátane   § 6   OSP,   ktorý   súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv   bola rýchla   a účinná, ako   aj § 100 ods. 1 prvej   vety   OSP,   podľa   ktorej len   čo   sa konanie   začalo,   postupuje   v ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá).

Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno vzhľadom   na   okolnosti   daného   prípadu   považovať   za   primerané   a dostatočné.   Pokiaľ sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu formou priznania primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu nečinnosti   okresných   súdov   argumentujúc,   že   namietané   porušenia   jej   práv   nemožno napraviť obnovením stavu pred ich porušením, a obdobie, počas ktorého trvajú predmetné konania,   pre   ňu   znamená „výrazné   obmedzenie...   vlastníckych   práv“ a problémy v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.

V posudzovaných   konaniach   treba   prihliadnuť   na podstatnú   skutočnosť,   že sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nie je   originálnym   nadobúdateľom.   Tieto   pohľadávky   jej   boli   postúpené   S.   V relavantnom období sa   S. v konaní vedenom   Okresným   súdom   Bratislava I   pod sp. zn. 7 C 144/2006 žalobou proti sťažovateľke domáhal určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých malo k postúpeniu uvedených pohľadávok dojsť, t. j. absolútnej neplatnosti Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj určenia neplatnosti ďalších súvisiacich (tzv.   realizačných)   zmlúv   uzatvorených   so sťažovateľkou.   Výsledok   tohto   konania   mal v tom   čase   zásadný   význam pre   rozhodnutie   okresného   súdu   vo   veciach   sťažovateľkou uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom riešila otázka jej vecnej aktívnej legitimácie týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na základe elektronických podaní. S. podal Okresnému   súdu   Bratislava I   žalobu o určenie   neplatnosti   uvedených   zmlúv 12. októbra 2006.   Túto   skutočnosť   S.   oznámil   listom   generálnej   riaditeľky   zo 7. novembra   2006 všetkým   (v tom   čase   v právnych   veciach   sťažovateľky   konajúcim   45)   okresným   súdom Slovenskej republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky.

Bezprostrednou príčinnou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nie je namietaná nečinnosť okresného súdu vo veciach jej elektronických podaní v období od 24. júla 2006, ale skutočnosť, že konanie vedené   Okresným   súdom   Bratislava I pod   sp. zn.   7 C 144/2006,   v ktorom   sa   riešila predbežná   otázka   dôležitá   pre   rozhodnutie   v sťažovateľkiných   veciach   a   ktoré   začalo 12. októbra   2006,   krátko   po   podaní   návrhov   sťažovateľky,   nebolo   do   konca   roka   2008 právoplatne skončené. Ústavný súd na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zistil, že v decembri 2008 sa sťažovateľka a S. mimosúdne dohodli o ukončení súdnych sporov a späťvzatí svojich podaní týkajúcich sa platnosti Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok   z   nezaplatených   koncesionárskych   poplatkov   z   roku   2005   a dvoch nadväzujúcich realizačných zmlúv, ako aj zmluvnej pokuty z druhej realizačnej zmluvy. Podľa zistenia ústavného súdu Krajský súd v Bratislave z dôvodu späťvzatia odvolania S. 9. januára   2009   odvolacie   konanie   vo   veci   vedenej Okresným   súdom   Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006 uznesením sp. zn. 4 Co 292/08 zastavil.

Vzhľadom na množstvo sťažovateľkiných žalôb a na skutočnosť, že po právoplatnom rozhodnutí   o otázke   platnosti   postúpenia   sporných   pohľadávok   možno   o sťažovateľkou uplatňovaných právach rozhodnúť pomerne rýchlo, je procesný postup okresného súdu, ktorý o návrhoch sťažovateľky mohol meritórne rozhodnúť až po právoplatnom skončení konania vedeného v prvom stupni Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006, primeraný okolnostiam prerokúvaných vecí.

Existencia označeného sporu „o vlastníctvo uvedených pohľadávok“, ktorý sa riešil pred   Okresným   súdom   Bratislava I,   zároveň   relativizovala   sťažovateľkino   tvrdenie o obmedzení   jej   vlastníckych   práv   v dôsledku   neskončenia   konaní   vedených   na základe návrhov   podaných   elektronickou   formou,   keďže   do   mimosúdneho   vyriešenia   sporu (december 2008) nebolo zrejmé, či ňou uplatnené pohľadávky patrili do jej majetku.

Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku nálezu sp. zn. II. ÚS 68/08 zo 14. októbra 2008 o porušení jej práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   a   čl. 6   ods. 1   dohovoru a výrok,   ktorým   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu v predmetných veciach konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, je v danej fáze konaní podľa názoru ústavného súdu primeraná a dostatočná.

Z organizovania postupu   okresného súdu   pri   vybavovaní podania doručeného mu 24. júla 2006 je zrejmé, že v dôsledku nedisponovania technickými prostriedkami na príjem podaní podaných elektronickými prostriedkami bola v jednotlivých konaniach vzhľadom na nemožnosť realizácie práva sťažovateľky podať návrh jedným zo spôsobov ustanovených zákonom okresným súdom porušená, resp. obmedzená dispozičná zásada konania.

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd po vybavení príslušnými technickými prostriedkami oznámil túto skutočnosť sťažovateľke prípisom z 27. februára 2007 a zároveň ju upozornil, že „má možnosť uvedené podania prijať“. Následne v prípise z 19. marca 2007 súhlasil s možnosťou „zaslať súdu aj identické záložné kópie“. Sťažovateľka podľa vyjadrenia okresného súdu do 29. decembra 2008 nepredložila DVD nosiče. Z vyjadrenia sťažovateľky   z 20.   októbra   2008   v tejto   veci   je   zrejmé,   že   má   uvedené   DVD nosiče k dispozícii,   napriek   tomu   ich   však   okresnému   súdu   dosiaľ   nedoručila.   Pritom   sama sťažovateľka si musí byť vedomá skutočnosti, že neposkytnutie uvedených DVD nosičov, ktoré obsahujú jej návrhy zaznamenané v elektronickej podobe, bráni ďalšiemu postupu okresného súdu v uvedených veciach.

Intenzita   právnej   neistoty   účastníka   konania   je   spravidla   vyjadrená   jeho   snahou o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý akceptovať,   ako   aj   snahou   o využitie   všetkých   účinných   prostriedkov   na   ich   ochranu. Neposkytnutie súčinnosti sťažovateľkou   spočívajúcej v nepredložení DVD nosičov   vedie k spochybneniu   jej   skutočného   záujmu   ako   účastníčky   konania   o ochranu   jej   práv v konaniach pred okresným súdom a zároveň aj naozajstného dosiahnutia účelu základného práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   ktorým   je   odstránenie   stavu   jej právnej neistoty. Argument sťažovateľky, podľa ktorého DVD nosiče nemôže predložiť, pretože ich musí poskytnúť ako dôkaz v konaní pred ESĽP, nemá podľa názoru ústavného súdu potrebnú relevanciu vzhľadom na existenciu možnosti vyhotovenia ich kópií.

Z uvedeného   vyplýva,   že   v súčasnosti   existuje   objektívna   prekážka,   pre   ktorú okresný   súd   nemôže   v predmetných   právnych   veciach   sťažovateľky   ďalej   konať.   Táto prekážka môže byť odstránená len súčinnosťou sťažovateľky, ktorá ju však okresnému súdu bez relevantného dôvodu nie je ochotná poskytnúť.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti,   ako   aj   s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku tohto konania dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   k záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľky   je   zjavne neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2009