znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 11/03-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júla   2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. S., bytom K. N. V., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., K., pre porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím starostu mestskej časti Košice – Košická Nová Ves Ing. F. K. o zabránení prístupu k použitiu hromadného informačného prostriedku obce - miestneho rozhlasu 21. a 28. novembra 2002, v období predchádzajúcom konaniu volieb do orgánov samosprávy obcí konaných 6. a 7. decembra 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra 2002   doručená   sťažnosť   M.   S.,   bytom   K.   N.   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., K., pre porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím starostu mestskej časti Košice – Košická Nová Ves Ing. F. K. (ďalej   len   „starosta   mestskej   časti“)   o   zabránení   prístupu   k použitiu   hromadného informačného prostriedku obce – miestneho rozhlasu 21. a 28. novembra 2002, v období predchádzajúcom konaniu volieb do orgánov samosprávy obcí konaných 6. a 7. decembra 2002.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20, § 50 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“).

Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľ dvakrát požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie   nedostatkov   podania,   svoju   sťažnosť   viackrát   doplnil   a upravil.   Náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom   súde   však   spĺňalo   až   podanie   právneho   zástupcu   sťažovateľa   doručené ústavnému súdu 29. apríla 2003.

Právny zástupca sťažovateľa citovaným podaním upresnil sťažnosť nasledovne: „Po objektívnej   selekcii   dosiaľ   prednesených   návrhov   a námietok   sťažovateľa   za   relevantné možno   považovať   porušenie   základného   práva   na   prístup   k voleným   a iným   verejným funkciám za rovnakých podmienok, garantovaných čl. 30 ods. 4 Ústavy SR.

Skutkový   stav,   z ktorého   sťažovateľ   odvodzuje   porušenie   uvedeného   základného práva je čiastočne uvedený v pôvodnej sťažnosti. Za účelom podrobnejšieho objasnenia neopodstatneného   zásahu   do   práva   sťažovateľa   pripájam   korešpondenciu   medzi sťažovateľom a starostom príslušnej mestskej časti, z ktorej sú celkom zjavné obštrukcie, kvalifikovateľné   ako   rozpor   s §   30   ods.   3   zák.   č.   346/1990   Zb.   o voľbách   do   orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.

Podľa tohto ustanovenia má v čase kampane politická strana a nezávislý kandidát zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom a k službám územnej samosprávy na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane.“

Okrem vyslovenia porušenia práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za   rovnakých   podmienok   podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy   žiadal   sťažovateľ   o priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo   výške   25 000 Sk „za   svoje   protiústavné znevýhodnenie, spôsobené úmyselným konaním zodpovednej osoby“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Starosta Mestskej časti Košice – Košická Nová Ves Ing. F. K. zabránením prístupu k použitiu   hromadného   informačného   prostriedku   obce   –   miestneho   rozhlasu   –   porušil právo sťažovateľa na rovnaký prístup k voleným a iným verejným funkciám sťažovateľa vo voľbách do samosprávy obce, konaných 06. a 07. 12. 2002.

Starosta obce je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25.000,- Sk.

Starosta   obce   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   jeho   právneho   zastúpenia v rozsahu, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu.“

Ústavný   súd   výzvou   z 29.   apríla   2003   vyzval   starostu   mestskej   časti   na   zaujatie stanoviska a vyjadrenie k sťažnosti. Starosta mestskej časti vo vyjadrení z 19. mája 2003 sťažnosť   sťažovateľa   navrhuje   odmietnuť   z nasledovných   dôvodov: «Je   pravdou,   že sťažovateľ požiadal Miestny úrad mestskej časti Košická Nová Ves o uverejnenie oznamu v miestnom rozhlase o stretnutí s voličmi v dňoch 21. a 28. 11. 2002. Sťažovateľovi nebolo umožnené   odvysielať   oznam   o predvolebnom   stretnutí   s voličmi   na   základe   aplikácie internej   zásady   mestskej   časti   Košická   Nová   Ves   schválenej   Miestnym   zastupiteľstvom mestskej časti Košická Nová Ves uznesením číslo 8/12 dňa 14. 11. 2000 pod názvom Zásady používania miestneho rozhlasu v Mestskej časti Košická Nová Ves.

Podľa   bodu   3   uvedených   zásad   „V   miestnom   rozhlase   sa   nevyhlasujú   oznamy žiadnych politických strán a hnutí a oznamy urážajúce a hanlivé“.

Táto   zásada   bola   prijatá   z dôvodu   aby   zariadenie   –   Miestny   rozhlas,   ktoré   je financované   z prostriedkov   daňových   poplatníkov   slúžilo   výhradne   na   plnenie   úloh samosprávy a aby sa takéto zariadenie nestalo platformou na výmenu názorov politických strán a hnutí, resp. nezávislých kandidátov, či už v rámci volebnej kampane alebo mimo nej. Vzhľadom na to, že nedošlo ku zmene týchto zásad ani v čase volebnej kampane, mestská časť neumožňovala žiadnej kandidujúcej politickej strane a hnutia vysielať volebné oznamy,   resp.   neumožnila   volebnú   kampaň   cez   rozhlas   rovnako   ako   nezávislým kandidátom.

Kandidujúce   politické   strany   a nezávislí   kandidáti   mali   rovnakú   možnosť uverejňovať svoje oznamy na vyhradených plochách, priestranstvách v súlade s ust. § 30 ods.   7   zákona   č.   346/90   Zb.   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí.   Teda   zásada rovnakého prístupu a rovnakej možnosti tu nebola porušená. Ani jedna politická strana ako ani   nezávislý   kandidát   týmto   postupom   obecnej   samosprávy   nebol   uprednostnený, zvýhodnený   ale   ani   obmedzený,   či   znevýhodnený   vo   výkone   volebného   práva.   Všetky kandidujúce politické strany a hnutia a ostatní nezávislí kandidáti boli s týmto postupom uzrozumení.»

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach   sú   upravené v ustanoveniach   §   20   ods.   1   a   §   49   až 56   zákona o ústavnom súde, pričom nesplnenie všeobecnej alebo osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Významnou ústavnou podmienkou limitujúcou rozhodovaciu právomoc ústavného súdu v konaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyjadrenou v čl. 127 ods. 1 ústavy   je,   že   o ochrane   základných   práv   alebo   slobôd   sťažovateľa,   porušenie   ktorých namieta pred ústavným súdom, nerozhoduje iný súd.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde „Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov“.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa sa preto zaoberal tým, či účinnú ochranu práva, ktorého porušenie sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, neposkytujú všeobecné súdy na základe takých právnych prostriedkov nápravy, ktoré je možné súčasne považovať za účinné právne prostriedky ochrany namietaného porušenia jeho práva (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Z obsahu   sťažnosti   a predložených   príloh   vyplýva,   že   k žiadosti   sťažovateľa   na zverejnenie   jeho   oznámenia   v miestnom   rozhlase   z 15.   novembra   2002   Miestny   úrad mestskej časti Košice - Košická Nová Ves oznámením v liste č. 1404/02 z 20. novembra 2002   uviedol: „V zmysle   predchádzajúcich   zásad   a dodržania   rovnakých   podmienok kampane pre politické   strany,   hnutia ako   aj   nezávislých   kandidátov do samosprávnych orgánov   MČ   Koš.   Nová   Ves   oznam   nebude   odvysielaný.“ Toto   oznámenie   je potrebné považovať   za   rozhodnutie   starostu   ako   orgánu   obce   pri   výkone   samosprávy,   aj   keď neobsahuje všetky formálne náležitosti administratívneho rozhodnutia.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ na dosiahnutie nápravy svojho práva mal využiť postup podľa § 27 ods. 2 bodu 1 zákona č. 453/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov   a menia   a dopĺňajú   sa   niektoré   ďalšie   zákony   (ďalej   len   „zákon   o obecnom zriadení“), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2002.

Do § 27 zákona o obecnom zriadení bol vložený odsek 2 upravujúci rozhodovanie starostu obce pri výkone samosprávy.

Pre konanie starostu obce pri výkone samosprávy platí, že starosta postupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v ustanovení § 27 ods. 1 bode 1, 2 a 4, s ďalšími odchýlkami uvedenými v § 27 ods. 2 bode 1 až 4. Podľa § 27 ods. 2 bodu 1   zákona   o obecnom   zriadení   o opravnom   prostriedku   proti   rozhodnutiu   starostu rozhoduje súd, ktorým podľa bodu 4 tohto ustanovenia je okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, o ktorej rozhodnutie alebo postup v správnom konaní ide. Podľa § 27 ods. 2 bodu   2   zákona   o obecnom   zriadení,   ktorý   hovorí   o orgáne   rozhodujúcom   o opravnom prostriedku, týmto orgánom podľa bodu 1 a bodu 4 tohto ustanovenia je však nepochybne okresný súd (Justičná revue č. 10/2002, str. 1127).

Ústavný súd dospel k názoru, že sťažovateľ mal v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii   účinný prostriedok   na dosiahnutie   nápravy   svojho práva, porušenie ktorého v konaní   pred   ústavným   súdom   namietal.   Účinným   prostriedkom   nápravy   namietaného porušenia čl. 30 ods. 4 ústavy bola v danom prípade žaloba všeobecnému súdu podľa § 27 ods. 2 bodu 1 zákona o obecnom zriadení alebo, v prípade namietania postupu starostu, podľa § 247 ods. 1 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ktorú však sťažovateľ nepodal.

Nevyužitie tejto možnosti ochrany práva sťažovateľa, ktorého porušenie namieta, nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).

Na základe týchto záverov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde)

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2003