znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 109/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., D., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5 Cb 8/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2009 doručená sťažnosť J. Š., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., B. Z jej obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 Cb 8/2008 o zaplatenie sumy 431 557,40 Sk s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, v ktorom je žalobcom.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:«1) V konaní pred Okresným súdom v Dolnom Kubíne (vedenom pod č. 5 Cb 8/2008) nebol od 25. 8. 2008 urobený žiadny efektívny procesný úkon. Efektivitu úkonov vnímame najmä   v duchu   rozhodnutia   Ústavného   súdu   SR   II.   ÚS   9/2001.   Základnému   právu   na konanie bez zbytočných prieťahov teda nezodpovedá akýkoľvek (hoci aktívny) postup súdu, ale   len   ten,   do   ktorého   sa   premieta   procesná   zásada   hospodárnosti   súdneho   konania, rešpektovanie   ktorej   je   nevyhnutným   predpokladom   rýchleho   a účinného   poskytnutia právnej   ochrany.   Nerešpektovanie   zásady   hospodárnosti   v konaní   všeobecného   súdu   je spôsobilé porušiť základné právo účastníka súdneho konania na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov bez podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR – tak II. ÚS 67/2001)....

2)   Vlastný   spor   sa   „vlečie“   od   apríla   1998!   Chyby   Okresného   súdu   v Dolnom Kubíne (no ale aj KS v Žiline) boli preukázané v rámci konania NS SR o mimoriadnom dovolaní   Generálneho   prokurátora   SR   v prospech   p.   J.   Š.   –   sťažovateľa   v predmetnom kontexte. Prípadné nerešpektovanie záväzného právneho názoru NS SR by viedlo k situácii, ku ktorej Ústavný súd SR tiež zaujal zásadné a všeobecne platné stanovisko...

3) Tvrdíme, že OS v Dolnom Kubíne koná neefektívne, ba skoro až kontraproduktívne – máme na mysli najmä vecne i právne chybné rozhodnutie sudcu p. JUDr. P. B.: ním dňa 17. 12. 2008 vydané uznesenie č. 5 Cb 8/2008 – rozhoduje sa tu o „doplatku znalečného“, ale mimo rámec existujúceho, procesne „živého“ sporu.

4) Vo vzťahu k esencii predmetného súdneho sporu treba aj povedať, ba zdôrazniť, že odoslanie originálu spisu na KS v Žiline – treba hodnotiť ako nevhodný postup okresného súdu, a to priamo na škodu p. J. Š. – mutati mutandis II. ÚS 2/2002. K nutnosti paralelných postupov   i pri   pomoci   duplikátu   súdneho   spisu   (jeho   kópií)   už   zaujal   konštruktívne stanovisko ÚS SR v novembri 2004 – I. ÚS 142/2004. Riziko nekoordinovanosti a prieťahov nemôže ísť na ťarchu p. Š. v danej veci. Okresný súd v Dolnom Kubíne nemá čakať na výsledok jednej vetve sporu a nekonať v základe veci – tak per analogiam III. ÚS 4/2004. Napriek sťažnosti p. J. Š. z 2. 2. t. r., adresovanej k rukám poverenej predsedníčky OS   v Dolnom   Kubíne,   k vecnému   posunu   v činnosti   OS   v Dolnom   Kubíne   neprišlo. Sťažovateľ sa domáhal ochrany jeho práv v súlade s ustanoveniami zákona č. 757/2004 Zb. o súdoch. Je zrejmé, že neboli prijaté žiadne reálne opatrenia, zaručujúce konanie bez zbytočných prieťahov.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález: „1.   Okresný   súd   v Dolnom   Kubíne   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   5   Cb   8/2008 porušil právo p. J. Š., aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, ktoré zaručuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu v Dolnom Kubíne v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 8/2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. Š.,... priznáva primerané peňažné zadosťučinenie vo výške 900,- € (slovom deväťsto € ), ktoré je Okresný súd v Dolnom Kubíne povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný uhradiť p. J. Š... trovy konania, tak sú vyčíslené v tomto podaní, a to do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. J. F...“

Nad rámec tejto sťažnosti ústavný súd dodáva, že namietané konanie, ktoré sa podľa sťažovateľa „vlečie“ od   roku   1998   (pôvodne   pod   sp.   zn.   1   Cb   154/98,   pozn.),   bolo predmetom   posudzovania   ústavného   súdu   z hľadiska   porušenia   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 365/04, v ktorom ústavný súd 20. októbra   2004   rozhodol,   že   základné   právo   sťažovateľa   porušené   bolo,   prikázal okresnému súdu, aby konal bez zbytočných prieťahov, a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie 40 000 Sk.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   20   ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   ústavný   súd   berie   do   úvahy,   že   odmietnuť   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako   aj   postup   zákonného   sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03).

Ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   tiež vychádzal z toho, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie   tohto   základného   práva.   Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 63/05).

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh pri predbežnom prerokovaní odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z hľadiska   jeho   druhu   a povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   vo   veci   sp.   zn.   5   Cb   8/2008   zistil,   že sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní, ktoré sa týka žaloby sťažovateľa o zaplatenie sumy 431 557,40 Sk s príslušenstvom a zmluvnej pokuty z titulu vykonania prác na celkovej rekonštrukcii objektu, ktorého vlastníkmi sú žalovaní.   Zo   sťažnosti   jednoznačne   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho základného práva len v období po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o mimoriadnom dovolaní, keď situáciu právnej a faktickej zložitosti veci hodnotí takto:

„V   štádiu   konania   od   podania   návrhu   (v   našom   prípade   po   vrátení   spisu z Najvyššieho súdu SR na OS v Dolnom Kubíne) po nariadenie prvého pojednávania...“ Z tohto dôvodu ústavný súd, súc viazaný v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, hodnotil z hľadiska možnosti vzniku zbytočných prieťahov v konaní a vyslovenia porušenia základného   práva   sťažovateľa   len   toto   obdobie.   Nielen   hodnotenie   právnej   a faktickej zložitosti veci, ale celý obsah sťažnosti sa viaže len na posúdenie tohto obdobia.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6 M Obdo 3/2006 zo 7. februára 2008, ktorým bol   zrušený   rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   1   Cb   154/98-363   z 2.   novembra   2005, a rozsudok Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 20 Cob 431/2005-432 z 28. júna 2006 doručený, a tým súčasne vrátený na ďalšie konanie.

Okresný   súd   vo   veci   priebežne   konal   (najvyšší   súd   medzitým   ešte   uznesením zo 4. júna 2008 opravil chybu v rozsudku: správna sp. zn. má byť 6 M Obdo 3/2007, pozn.), keď nariadil pojednávane vo veci, ktoré sa uskutočnilo 25. augusta 2008. Okresný súd ďalej rozhodol uzneseniami č. k. 5 Cb/8/2008-508 z 15. septembra 2008 a č. k. 5 Cb/8/2008-611 zo   17.   decembra   2008   o odmene   za   vypracovanie   znaleckých   posudkov.   Proti   týmto uzneseniam   o znalečnom   sa   žalobca   odvolal   a v tejto   súvislosti   okresný   súd   odoslal 19. januára 2009 súdny spis krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní. Sťažovateľ doručil 2. februára 2009 poverenej predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Poverená predsedníčka okresného súdu vo veci tejto sťažnosti informovala 11. februára 2009 sťažovateľa o stave konania aj o tom, že k jeho sťažnosti zaujme stanovisko po vrátení spisu okresnému súdu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu,   berúc   do   úvahy   doterajšiu   dĺžku   konania,   druh a povahu konania pred okresným súdom, ako aj úkony, ktoré urobil okresný súd, sa jeho postup nevyznačuje takými obdobiami nečinnosti alebo neefektívnej činnosti (sťažovateľ uvádza obdobie od 25. augusta 2008), ktoré by po posúdení všetkých okolností prípadu umožňovali po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť v období, ktoré označil a namieta sťažovateľ, porušenie jeho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne podal sťažnosť na porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2009