znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 109/08-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti JUDr. P. P., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 22/06 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   JUDr.   P.   P.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 22/06 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III   p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 22/06 konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. P. P.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III   j e   p o v i n n ý uhradiť JUDr. P. P. trovy právneho zastúpenia v sume 6 732 Sk (slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. T. P., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2008 doručená sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. T. P.,   Ž.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 22/06.

Sťažovateľ podal   5.   októbra   2005 okresnému súdu   návrh   na vydanie   platobného rozkazu. Okresný súd 7. októbra 2005 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I z dôvodu miestnej   príslušnosti.   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením z 9. novembra 2005 rozhodol, že miestne príslušný na prerokovanie a rozhodnutie veci je okresný súd. Sťažovateľ preto považuje obdobie od nesprávneho postúpenia spisu do jeho vrátenia   po   rozhodnutí   o kompetenčnom   spore   25.   januára   2006   za   zbytočný   prieťah v konaní Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol právnej zástupkyni sťažovateľa doručený   4.   augusta   2006.   Proti   platobnému   rozkazu   podal   odporca   odpor,   ktorý   bol doručený   sťažovateľovi   16.   júla   2007.   Sťažovateľ   sa   domáhal   odstránenia   prieťahov sťažnosťou podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   podanou   17.   septembra   2007.   Podpredsedníčka   okresného   súdu vyhodnotila sťažnosť ako dôvodnú a konštatovala, že vo veci sťažovateľa zistila prieťahy v konaní. Sťažovateľ namieta, že v jeho označenej veci ani v čase podania sťažnosti nebol nariadený termín pojednávania.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

1) Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 10 C 22/06 porušené bolo.

2).Okresnému súdu Bratislava III prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 22/06 konať bez zbytočných prieťahov.

3) JUDr. P. P priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100. 000,- Sk (slovom stotisíc korún slovenských), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Bratislava III je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu nahradiť trovy konania JUDr. P. P. na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P... tak ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. IV. ÚS 109/08-9 z 19. marca 2008 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 10. apríla 2008 právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedu   okresného   súdu,   aby sa   vyjadrili   k otázke vhodnosti ústneho   pojednávania,   a predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v odpovedi   na   výzvu   oznámila ústavnému   súdu listom zo 17. apríla 2008 (doručeným ústavnému súdu 22. apríla 2008), že netrvá na ústnom prerokovaní sťažnosti a vyčíslila trovy konania.

Podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   sp.   zn.   Spr.   3215/08 k sťažnosti z 29. mája 2008, doručenom ústavnému súdu 9. júna 2008 uviedla, že netrvá na ústnom prerokovaní sťažnosti. Okrem toho ďalej uviedla:

„Ako predstaviteľ štátnej správy súdu konštatujem, že vo veci došlo k prieťahom v konaní a to objektívnymi dôvodmi ako i subjektívnymi dôvodmi – nekonaním sudkyne.“

Zákonná sudkyňa sa vyjadrila takto: „Vec napadla na tunajší súd dňa 05. 10. 2005 a pôvodne bola vedená pod sp. zn. 43 Ro 4461/05, následne pod sp zn. 39 Ro 110/06.

Do   oddelenia   10   C   bola   prevedená   dňa   03.   02.   2006   (viď   čl.   24).   Na   návrh navrhovateľa V. dňa 18. 07. 2006 vydala platobný rozkaz, pričom kancelária nepripojila doručenky   o jeho   doručení   účastníkom   konania   (viď   čl.   27).   Tieto   boli   reklamované úpravou dňa 27. 11. 2006, ktorú však kancelária realizovala až dňa 07. 06. a 13. 06. 2007 (viď čl. 29, vrátane úradného záznamu, aj na čl. 27), pričom možno konštatovať nedostatky v práci kancelárie ako aj podateľne súdu. Nakoľko odporca podaním na čl. 34 potvrdil doručenie návrhu   spolu s vydaným platobným   rozkazom a to   dňa   02.   08.   2006   (viď   aj prílohy na čl. 35-44).

Na čl. 45-46 je informácia pošty o doručení uvedenej zásielky právnej zástupkyni navrhovateľa dňa 04. 08. 2006.

Na   čl.   48   sa   doručoval   odpor   právnej   zástupkyni   navrhovateľa   na   vyjadrenie (podanie doručené súdu dňa 24. 08. 2007). Do spisu nebol založený originál platobného rozkazu, ktorý bol súdu doručený dňa 18. 08. 2006 (viď úradný záznam na čl. 52, podanie odporcu + prílohy na čl. 53-55).

Spis mi bol kanceláriou predložený dňa 10. 09. 2007 na základe úpravy V. na čl. 59, pričom obratom som vo veci urobila úpravu vyplývajúcu z môjho úradného záznamu zo dňa 06. 05. 2008 (kedy mi bol spis predložený) a na úpravu ktorého poukazujem. Nápravu som sa snažila vyriešiť v kancelárii (viď ú. z. zo dňa 06. 05. 2008), avšak bezúspešne. V spise je len zoznam sudcov s ich neúplným vyjadrením, pričom podotýkam, že od 02. novembra 2007 do 10. 03. 2008 som bola práceneschopná a čerpala som aj starú dovolenku za rok 2006 a teda kancelária nebola v uvedenom období zaťažená.

O tvrdenej sťažnosti podanej dňa 17. 09. 2007 nemám vedomosť, v spise nie je ani tvrdená odpoveď podpredsedníčky súdu zo dňa 16. 11. 2007.

Podotýkam, že v uvedenom období som pracovala s novoprijatými asistentkami (4), dlhšiu dobu aj bez nej, s tromi súdnymi tajomníčkami a tromi VSU. Na pracovné podmienky ako aj problém v odd. 10 C som upozorňovala aj terajšie vedenie súdu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom,   v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 10 C 22/06.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou: „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu   právnej neistoty, v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty“ (IV. ÚS 221/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je sťažovateľov návrh na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200 000 Sk. Takéto konanie nemožno   hodnotiť   ako   zložité,   pretože   tvorí   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti všeobecných   súdov.   Skutková   a právna   zložitosť   teda   nemá   vplyv   na   dĺžku   takéhoto konania.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní vedenom okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd konštatuje, že nezistil nijaké   skutočnosti,   ktoré   by   mali   byť   pripísané   na   ťarchu   sťažovateľa   v súvislosti s prieťahmi v konaní.

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska namietaných zbytočných prieťahov spôsobených okresným súdom, ale aj z hľadiska doterajšieho priebehu súdneho konania.

Ústavný súd zo   sťažnosti,   z vyjadrení   účastníkov   a z predloženého   súdneho   spisu zistil, že sťažovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu 5. októbra 2005 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz na zaplatenie sumy 200 000 Sk z dôvodu náhrady nemajetkovej ujmy.

Okresný súd postúpil 12. októbra 2005 spis Okresnému súdu Bratislava I ako miestne príslušnému súdu. Okresný súd Bratislava I ďalej predložil 26. októbra 2005 spis krajskému súdu na rozhodnutie o miestnej príslušnosti. Krajský súd 9. novembra 2005 rozhodol, že na konanie   vo   veci   je   miestne   príslušný   okresný   súd,   a spis   bol   vrátený   okresnému   súdu 25. novembra 2005. Spis bol následne pridelený 3. februára 2006 zákonnej sudkyni a bola mu pridelená sp. zn. 10 C 22/06.

Okresný súd vydal 18. júla 2006 platobný rozkaz na zaplatenie sumy 200 000 Sk; príkaz na jeho doručenie účastníkom konania bol vydaný 26. júla 2006. Pretože doručenky od právnej zástupkyne navrhovateľa (sťažovateľa) ani od odporcu sa nevrátili, okresný súd reklamoval doručenie na pošte, a to až 7. júna 2007. Z úradného záznamu z 13. júna 2007 vyplýva, že v podateľni okresného súdu bolo zistené, že platobný rozkaz zrejme odporcovi [Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo spravodlivosti“)] nebol doručovaný, preto mu bol opätovne zaslaný.

Okresný   súd „doposlal“ 18.   júna   2007   odporcovi   návrh   sťažovateľa   na   začatie konania vedený pod sp. zn. 10 C 22/06. Ministerstvo spravodlivosti doručilo 26. júna 2007 okresnému   súdu   odpoveď   s tým,   že   predmetný   návrh   mu   už   bol   raz   doručený,   a   to 2. augusta 2006, spolu s vydaným platobným rozkazom; ministerstvo spravodlivosti proti vtedy doručenému platobnému rozkazu podalo 8. augusta 2006 odpor (doručený okresnému súdu podľa doručenky 18. augusta 2006).

Okresný   súd   doručoval   11.   júla   2007   právnej   zástupkyni   navrhovateľa   odpor z 8. augusta   2006;   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   odpor   prevzala   16.   júla   2007. Vyjadrenie   navrhovateľa   k odporu   z 22.   augusta   2007   bolo   doručené   okresnému   súdu 24. augusta 2007 a spis bol predložený zákonnej sudkyni 10. septembra 2007 na ďalšie konanie   vo   veci.   Vo   veci   nie   sú   zaznamenané   nijaké   ďalšie   úkony.   Zákonná   sudkyňa 6. mája 2008 v zázname uviedla, že keď jej bol 6. mája 2008 predložený spis, zistila, že sa v ňom nenachádza jej oznámenie zo septembra 2007 predsedovi okresného súdu o svojej zaujatosti vo veci, ako aj to, že toto oznámenie predložila ostatným sudcom okresného súdu na vyjadrenie.

Z príloh k sťažnosti vyplýva, že v priebehu konania vo veci sp. zn. 10 C 22/06 na okresnom   súde   sťažovateľ   podal   17.   septembra   2007   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní okresného súdu. Podpredsedníčka okresného súdu mu na sťažnosť na prieťahy v konaní odpovedala 16. novembra 2007, pričom sťažnosť vzhľadom na zistené prieťahy hodnotila ako odôvodnenú (táto sťažnosť ani odpoveď na ňu nie je súčasťou spisu v označenej veci).

Na základe doterajšieho priebehu konania ústavný súd konštatuje, že okresný súd v posudzovanej veci vedenej od 3. februára 2006 pod sp. zn. 10 C 22/06 vydal 18. júla 2006,   po   viac   ako   štyroch   mesiacoch,   platobný   rozkaz   a potom   konal   so   zbytočnými prieťahmi od 26. júla 2006 do 18. júna 2007, keďže zmätočný pokyn na doručenie návrhu na   vydanie   platobného   rozkazu   dal   až   po   uplynutí   viac   ako   desiatich   mesiacov.   Pri posudzovaní   tohto   obdobia   ústavný   súd   zobral   do   úvahy   svoju   doterajšiu   judikatúru, v súlade s ktorou „Obdobie poznamenané nečinnosťou všeobecného súdu, keď jeho konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka, ústavný súd posudzuje ako zbytočný prieťah v konaní“ (III. ÚS 29/03).

Ústavný súd ďalej z prehľadu spisu sp. zn. 10 C 22/06 zistil, že okresný súd od septembra 2007 neurobil nijaký úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, a konštatoval, že počas doterajšieho priebehu konania (celková dĺžka viac ako 28 mesiacov) konal   neefektívne,   pretože   sa   zaoberal   opakovaným   overovaním   vykonaných   (resp. nedôsledne vykonaných) úkonov súvisiacich s doručovaním návrhu na vydanie platobného rozkazu odporcovi i s doručovaním odporu na vyjadrenie navrhovateľovi.

Podľa názoru ústavného súdu okresný súd v konaní sp. zn. 10 C 22/06 nepostupoval spôsobom, ktorý by viedol k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade   s   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 22/06 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenie, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   žiada   v petite   sťažnosti   finančné   zadosťučinenie   v sume   100 000   Sk. Uplatňovanú   sumu   sťažovateľ   odôvodňuje   pretrvávajúcim   pocitom   neistoty,   keď   má faktický   a právny   záujem na ochrane svojich   práv,   pocitmi márnosti   a nespravodlivosti. Sumu   považuje   za   primeranú   na   zmiernenie   nemajetkovej   ujmy,   ktorá   mu   vznikla zbytočnými prieťahmi okresného súdu.

Pri   určovaní   sumy   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď   priznáva spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru,   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na zistené prieťahy v konaní okresného súdu, doterajšiu dĺžku súdneho   konania   a povahu   konania   považoval   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk. Sťažovateľom požadovanú sumu finančného zadosťučinenia ústavný súd považoval v okolnostiach prípadu za neprimeranú.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním   advokátkou   JUDr.   T.   P.   v konaní   pred   ústavným   súdom.   Ústavný   súd vychádzajúc   z návrhu   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   (uvedeného   v jej   oznámení doručenom ústavnému súdu 22. apríla 2008) ich priznal sťažovateľovi za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (pričom vychádzal   z priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky v prvom polroku 2007, ktorá bola 19 056 Sk) v sume 3 176 Sk (za jeden úkon právnej služby) a dvakrát 190 Sk režijný paušál. Úhrada trov bola priznaná v celkovej sume 6 732 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej   zástupkyne   sťažovateľa   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149 Občianskeho súdneho poriadku).

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa   ktorého proti   rozhodnutiu ústavného súdu   nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2008