znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 109/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 12 ods. 1 a 4 a základných práv podľa čl. 14, čl. 19 ods. 1, čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 107/05 a postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 136/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára 2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 12 ods. 1 a 4 a základných práv podľa čl. 14, čl. 19 ods. 1 čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6, čl. 13, čl. 14   a čl.   17   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 7 C 107/05 a postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 136/05.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 1. októbra 2002 podal žalobu Okresnému súdu   Bratislava   II,   a ďalej   uvádza: „Zákonná   sudkyňa   bez   dokazovania,   bez   toho, že by sa dotkla   merita   veci,   konanie   odstavila   už   na   prvom   pojednávaní   –   brutálnym protiústavným   spôsobom   zmarením   práva   na   súdnu   ochranu,   práva   garantovaného Ústavou SR podľa čl. 46.“

Odvolací   súd   podľa   sťažovateľa „konanie...   potvrdil   a tak   dokonal   bezprávie porušovaním a pokračovaním porušovania základných práv sťažovateľa... JUDr. (...).... pritom spáchala niekoľko trestných činov...... ešte pomohla zmariť - machinácie so súdnym spisom...“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ „bol   donútený   podať   žalobu   proti por.... opakovane, ale už 06. 05. 2005 pod sp. zn.: 7 C/107/05...

Sťažovateľovi   vznikla   ujma...   ale   dodnes   nebola   umožnená   satisfakcia protizákonného   výkonu,   čo   je   výsledkom   skriminalizovaného   štátu   a štáto-mafiánskeho vyčínania“.

Vo   vzťahu   k   postupu   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   sp. zn.   26 C 136/05 sťažovateľ uvádza: „Zákonná sudkyňa... si už chystá nové prieťahy, ktoré chce zabezpečiť výhovorkou, že MUDr. B. je nespôsobilý pretože proti nemu je vedené konanie PS 12/04 na OS Bratislava II, to že ide o vykonštruované konanie je už úplne nezaujímavé. Sudkyňa v krátkej   dobe   rozhodne   o   prerušení   konania   26 C/136/2005   pre   konanie   Ps 12/04 a to nemusím mať kvality veštkyne S.“

V doplnení podania z 2. mája 2007 sťažovateľ uvádza, že zákonná sudkyňa v konaní sp.   zn.   7 C 107/05   je „realizátorom   tzv.   skriminalizovaného   výkonu   súdnictva“,   a tiež, že zákonná sudkyňa v konaní sp. zn. 26 C 136/05 „sa blysla jalovým uznesením“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd Bratislava II a Okresný súd v Trnave porušuje základné práva sťažovateľa MUDr. D. B. podľa čl. 12 ods. 1 a 4; podľa čl. 14; podľa čl. 19 ods. 1, podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6, 13, 14 a 17 medzinárodného dohovoru v znení protokolu č. 11.

II.B. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť MUDr. D. B. satisfakciu vo výške 500.000.- Sk a Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť satisfakciu MUDr. D. B. sumu vo výške 1,000.000.- Sk do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.C. Okresný súd v Trnave je povinný konať vo veci pod sp. zn.: 26 C/136/2005 bezodkladne a bez ďalších prieťahov a bez ohladu na konanie Ps 12/04 na OS Bratislava II. II.D. Okresný   súd   Bratislava   II   a Okresný   súd   v Trnave   sú   povinní   zaplatiť MUDr. D. B. podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vo výške 1,000.000.- Sk plus úroky z omeškania vo výške 17.6 % od dňa podania žaloby 15 C/99/2003 01. 10. 2002 do zaplatenia, rovnakým dielom, ako nemajetkovú ujmu v peniazoch do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

V doplnení   podania   z   2.   mája   2007   sťažovateľ   navrhol   ústavnému   súdu   takto rozhodnúť:

„II.A. Okresný súd Bratislava II a Okresný súd v Trnave porušujú základné právo MUDr. D. B. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 medzinárodného dohovoru v znení protokolu č. 11 a podľa čl. 14 - zákaz diskriminácie, medzinárodného dohovoru.

II.B. Okresný súd Bratislava II a Okresný súd v Trnave sú povinní zaplatiť každý zvlášť MUDr. D. B. zadosťučinenie vo výške 100.000.- Sk do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.C.   Okresný   súd   v Trnave   je   povinný   konať   vo   veci   26 C/136/2005   bez ďalších prieťahov a vec ukončiť vzhľadom na ľahkosť veci, do 3mesiacov od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

V prípade   nedodržania   termínu   ukončenia   3   mesiace   od   doručenia   Nálezu Ústavného súdu, má MUDr. D. B. právo žiadať od Okresného súdu zadosťučinenie vo výške 200.000.- ktoré musí byť vyplatené do 15 dní od doručenia požiadania.

V prípade omeškania má MUDr. D. B. právo žiadať úroky z omeškania vo výške 17.6 % z dĺžnej sumy od Okresného súdu v Trnave.

II.D. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zaplatí   odmenu   MUDr.   D.   B.   vo výške 100.000.- Sk za výborný návrh ako odstrániť zbytočné prieťahy v konaniach na Okresných súdoch   a ako   odstrániť   jalové   konania   okolo   súdnych   poplatkoch,   ustanovení   advokáta a dovolania...

II.E. Trovy konania pre sťažovateľa, advokáta a Ústavný súd zaplatí Okresný súd v Trnave do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti,   svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické   alebo   iné   zmýšľanie,   národnostný   alebo   sociálny   pôvod,   príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Podľa čl. 17 dohovoru nič sa nemôže vykladať tak, akoby dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu 17. januára 2007 a doplnená podaním z 2. mája 2007 obsahuje hrubo urážlivé výroky, dehonestujúce a neopodstatnené   obvinenia   adresované   nielen   voči   sudkyniam   všeobecných   súdov konajúcich   v jeho   veciach,   ale   aj   voči   sudcom   ústavného   súdu,   ktorí „v   minulosti podvodným   spôsobom   odmietali   sťažnosti   spôsobom   porušovania   Ústavy   SR a medzinárodných dohovorov“, a tiež „ich brutálnu zaujatosť, keď títo porušovali základné práva sťažovateľa, čo potvrdil Európsky súd pre ľudské práva...“.

Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom obviňujú   sudcov   ústavného   súdu   z nespravodlivého   rozhodovania   vo   vzťahu k sťažovateľovi, naznačujú zaujatosť sudcov ústavného súdu pri ich rozhodovaní.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho   sťažnosti   prekročil   hranicu   únosnej   kritiky   a hrubo   urážal   zákonné   sudkyne všeobecných   súdov,   ale   i samotný   ústavný   súd,   resp.   jeho   sudcov,   a to   v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť v rámci občianskoprávneho konania   v súlade   s   § 1   a   § 2   Občianskeho   súdneho   poriadku   rešpektovaný   všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch.

Správanie   sťažovateľa,   ktorého   cieľom   je   uškodiť   reputácii   samotného rozhodujúceho súdu, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné   rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na záver možno preto uviesť, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu   je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ rozhodnutím ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 52/06 zo 14. februára 2006 upozornený, avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť tento odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2007