znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  IV. ÚS 108/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2008 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K. B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 35, čl. 36 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a   práva podľa   Dohovoru Medzinárodnej   organizácie   práce č.   111 o   diskriminácii   (zamestnaní   a povolaní) oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 12. februára 2008 č. k. VI/2 Pz 4/08-10, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2008 doručená   sťažnosť   I.   K.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 35, čl. 36 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 111 o diskriminácii   (zamestnaní   a povolaní)   oznámením   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) z 12. februára 2008 č. k. VI/2 Pz 4/08-10, ktorým odložila opakovaný podnet sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania vo veci vedenej Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 C 732/98.

Sťažovateľ uviedol, že predmetom konania pred okresným súdom boli jeho nároky plynúce z pracovného pomeru. Tento spor bol právoplatne skončený rozsudkom Krajského súdu   v Prešove   sp.   zn.   3   Co   236/06   z 2.   marca   2007.   Podľa   názoru   sťažovateľa   došlo v konaní   k viacerým   závažným   porušeniam   zákona,   zistenia   súdu   nezodpovedajú skutkovému stavu a rozhodnutie je v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce účinného v relevantnom čase. Z tohto dôvodu sa sťažovateľ podnetom, ako aj opakovaným podnetom adresovaným generálnej prokuratúre domáhal podania mimoriadneho dovolania.

Generálna   prokuratúra   na   základe   opakovaného   podnetu   sťažovateľa   preskúmala podľa § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre   v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   zákonnosť   vybavenia   jeho   podnetu   Krajskou prokuratúrou   v Prešove   a   v liste   z 12.   februára   2008   mu   oznámila,   že   neboli   zistené podmienky   na podanie mimoriadneho dovolania   upravené v   § 243e a   §   243f   ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Sťažovateľ nesúhlasí so závermi generálnej prokuratúry a preto žiada, aby ústavný súd vyslovil, že boli porušené jeho základné práva, aby anuloval vybavenie opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou a prikázal jej podať mimoriadne dovolanie do 26. marca 2008.   Sťažovateľ   tiež   žiada,   aby   mu   bolo   priznané   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 180 000 Sk a náhrada trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 43/07).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv nevyhovením jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.

Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú   upravené v § 243e a nasl.   OSP.   Z týchto   ustanovení   jednoznačne   vyplýva,   že   ide   o mimoriadny   opravný prostriedok,   ktorého   využitie   ako procesného   inštitútu   patrí   výlučne   generálnemu prokurátorovi   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálny prokurátor“).   To   znamená, že nejde o základné právo sťažovateľa, ktoré by bolo možné zahrnúť pod čl. 46 ods. 1 ústavy.

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   na   vyhovenie   podnetu   fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda   generálny   prokurátor   nemá   povinnosť   takémuto   podnetu   vyhovieť.   Je   na   voľnej úvahe   generálneho   prokurátora   rozhodnúť   o tom,   či   podá   alebo   nepodá   mimoriadne dovolanie.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   viackrát   vyslovil,   že   oprávnenie   na   podanie mimoriadneho   dovolania   nemá   charakter   práva,   ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05, I. ÚS 43/07).

Z obsahu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy možno vyvodiť povinnosť, aby sa prokurátor podnetom sťažovateľa zaoberal podľa príslušných   ustanovení   zákona   o prokuratúre,   nemožno   však   z neho   vyvodiť   základné právo, resp. právny nárok, aby podnetu aj vyhovel. (m. m. III. ÚS 115/01). V nadväznosti na to nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru a práva podľa Dohovoru medzinárodnej organizácie práce č. 111 o diskriminácii (zamestnaní a povolaní).

Opierajúc   sa   o uvedené   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že nevyužitím   práva generálneho prokurátora podať vo veci sťažovateľa mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu   označených   základných   práv   sťažovateľa,   pretože   platná   zákonná   úprava nezakladá   sťažovateľovi   právo   (právny   nárok)   na   vyhovenie   jeho   podnetu   na   podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora.

Z listu generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 4/08-10 z 12. februára 2008 vyplýva, že v rámci   vybavovania   ďalšieho   opakovaného   podnetu   sťažovateľa   preskúmala   spisový materiál okresného súdu a vysporiadala sa s námietkami sťažovateľa obsiahnutými v jeho podnete,   ako   aj   opakovanom   podnete,   a to   v rozsahu   zákonných   dôvodov   na   podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243f ods. 1 OSP. Podľa názoru ústavného súdu bol podnet sťažovateľa riadne vybavený v súlade so zákonom o prokuratúre.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť. V nadväznosti na tento záver už bolo bez právneho   významu zaoberať sa   žiadosťou   sťažovateľa   o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2008