znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 108/07-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl. 6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 370/04 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 354/06, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára 2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných   práv   podľa   čl. 46   ods. 1   a   2,   čl. 47   ods. 2   a čl. 48   ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 370/04 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 354/06.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 1. decembra 2004 podal žalobu okresnému súdu a že: „Po zbytočných prieťahoch od podania žaloby do dňa 23. 08. 2005 zákonná sudkyňa vydala plevelné Uznesenie 13C/370/2004-50 – ktorým rozhodla prerušiť konanie v ktorom   nekonala   a tak   rozbehla   hrátky   a zbytočné   zaťažovanie   Krajského   súdu a sťažovateľa.“

Z príloh   pripojených   k sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   uznesením z 23. augusta   2005   prerušil   konanie   vo   veci   sp.   zn.   13   C   370/04   o náhradu   škody a nemajetkovej   ujmy   do   právoplatného   skončenia   konania   vedeného   Okresným   súdom Bratislava II pod sp. zn. Ps 12/04 (konanie o spôsobilosti sťažovateľa na právne úkony). Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu odvolanie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uvádza: „Krajský súd v Žiline, senát... rozhodol uznesením 5Co/420/2005-59 zo dňa 27. 02. 2006, doručené až po zbytočných prieťahoch dňa 05. 04. 2006, po lehote 30 dní. Senát... rozhodoval laxne a so 100 % - určitosťou tento senát   spis   nečítal,   pretože   uznal   konanie   PS 12/04   ako   dôvod   na   prerušenie   konania 13C/370/2004, pre tohto sudcu zjavne neplatí presumcia nespôsobilosti, pretože doteraz žiaden súd v tejto veci nerozhodol.

Senátu... stačí na rozhodnutie hocičo, čo mu dôjte do uší, hoci aj šum lístia.“

Sťažovateľ okrem iného poukazuje aj na to, že zákonná sudkyňa mu uznesením č. k. 13 C 370/04-64 z 3. júla 2006 v predmetnej veci zamietla ustanovenie advokáta a ďalej uvádza: „na ilustráciu, sťažovateľ musel poslať na Európsky súd pre ľudské práva proti protivenstvám sudkyne... už 5x sťažnosť... sťažovateľ musel znovu podať odvolanie proti plevelnému uzneseniu.“

Krajský   súd uznesenie okresného súdu   č.   k. 13 C 370/04-64 potvrdil   uznesením 5 Co 354/06   z 29.   septembra   2006,   o čom   sa   sťažovateľ   v sťažnosti   zmieňuje   takto: „Rozhodnutie   je   zase   jalové   a zjavne   vidieť   z textu,   že   senát...   spis   nečítal...   Týmto výrokom... jasne preukázal brutálnu iniciatívu za každú cenu zmariť všetko a čokoľvek, aj to čo garantuje Ústava SR...“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„II. A. Okresný súd a Krajský súd v Žiline porušili základné práva MUDr. Dušana Bíra v konaniach 13C 370/2004 a 5Co 354/2005 a 2006, podľa čl. 46 ods. 1, 2, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 medzinárodného dohovoru.

II. B. Okresný súd a Krajský súd v Žiline sú povinní zaplatiť MUDr. D. B. (pre opakované obštrukcie) každý sumu 200.00.- Sk ako finančné zadosťučinenie, do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II. C. Okresný súd je povinný vo veci 13C 370/2004 bezodkladne konať bez ďalších obštrukcií. V prípade pokračujúcich prieťahov alebo úskočného správania, môže MUDr. D. B. žiadať nemajetkovú ujmu od súdu Okresný súd v Žiline sumu, ktorú požaduje v žalobe 13C 370/2004.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti,   svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania,   a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa z 3. januára 2007 obsahuje hrubo urážlivé výroky,   dehonestujúce   a neopodstatnené   obvinenia   adresované   nielen   voči   sudkyni pôsobiacej na okresnom súde, sudcovi krajského súdu, ale aj voči sudcom ústavného súdu, ktorí «v minulosti brutálne zneužívali svoje právomoci na porušovanie práv aj na Ústavnom súde proti sťažovateľovi, až do takej miery, že sťažovateľ musel podať žaloby na „ochranu svojej osobnosti“, proti osobám – sudcom Ústavného súdu».

Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom obviňujú   sudcov   ústavného   súdu   z nespravodlivého   rozhodovania   vo   vzťahu k sťažovateľovi a naznačujú zaujatosť sudcov ústavného súdu pri ich rozhodovaní.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal zákonnú sudkyňu okresného súdu, ako aj sudcu odvolacieho súdu, ale i samotný ústavný súd, resp. jeho sudcov, a to v rozpore   s   princípom   zachovávania   úcty   k právam   iných,   ktorý   má   byť   v rámci občianskoprávneho   konania   v súlade   s   § 1   a   § 2   Občianskeho   súdneho   poriadku rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania   rešpektovali   ľudskú   dôstojnosť,   občiansku   česť   i   osobnosť   ďalších   účastníkov konania,   ale   i samotného   vo   veci   konajúceho   súdu   tak   vo   svojich   písomných, ako i verbálnych prejavoch.

Správanie   sťažovateľa,   ktorého   cieľom   je   uškodiť   reputácii   samotného rozhodujúceho súdu, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné   rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na záver možno preto uviesť, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu   je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ rozhodnutím ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 52/06 zo 14. februára 2006 upozornený, avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť tento odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2007