znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 108/05-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   augusta   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   mesta   D.,   zastúpeného   primátorom   mesta PaedDr. Ľ. B.,   právne   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   B.   S.,   D.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 43/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 43/01 p o r u š i l základné právo mesta D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Mestu   D. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   30 000   Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Mestu   D. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún), ktoré je Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokátky   JUDr.   B.   S.,   D.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 20. apríla 2005 č. k. IV. ÚS 108/05-15 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť mesta D. K., zastúpeného primátorom mesta PaedDr. Ľ. B. (ďalej len „sťažovateľ“), právne zastúpeného advokátkou JUDr. B. S., D., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 43/01.

Zo   sťažnosti   vyplýva: „Sťažovateľ   podáva   týmto   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1) Ústavy Slovenskej republiky vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov,   upraveného   v čl.   48   ods.   2)   Ústavy   Slovenskej   republiky, postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 43/01, ktoré konanie   sa   týka   žaloby   sťažovateľa   o privolenie   súdu   k výpovedi   z nájmu   bytu   proti žalovaným 1) JUDr. V. S., 2) Ing. K. S. obaja bytom N.

Žaloba   bola   podaná   na   Okresný   súd   v Dolnom   Kubíne   dňa   23.   01.   2001.   Prvé pojednávanie vo veci bolo dňa 17. 05. 2001 a odvtedy súd nekonal až do 26. 05. 2003 pričom pojednávanie tohto dňa bolo odročené za účelom vyžiadania si správy od OSBD N. a tiež predvolania svedka M. M. Žiadaná správa bola súdu doručená 21. 07. 2003 a vo veci odvtedy neboli robené žiadne úkony.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd bol v konaní nečinný, čím porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky. (...)

Sťažovateľ (...) dňa 02. 04. 2004 podal sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   v znení neskorších   predpisov,   predsedovi   Okresného   súdu   v Dolnom   Kubíne,   ktorý   na   sťažnosť odpovedal dňa 18. 05. 2004 tak, že konštatoval prieťahy v konaní avšak opatrenia na ich odstránenie neprijal. (...)

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1) zákona Slovenskej národnej rady č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov,   prijal   jeho   sťažnosť   na   ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3) citovaného zákona a aby vo veci samej vyhovel jeho sťažnosti. Od Ústavného súdu Slovenskej republiky sťažovateľ požaduje primerané finančné zadosťučinenie   v sume   60.000,-   Sk   (slovom   šesťdesiattisíc   slovenských   korún).   Takto uplatnenú   sumu primeraného   finančného zadosťučinenia   odôvodňuje sťažovateľ   tým,   že nečinnosť   súdu   spôsobuje   právnu   neistotu   ohľadne   užívania   majetku   sťažovateľa žalovanými.

Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prijal tento nález: Základné   právo   mesta   D.   upravené   v čl.   48   ods.   2)   Ústavy   Slovenskej republiky postupom   Okresného   súdu   v   Dolnom   Kubíne   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7 C 43/01 porušené bolo.

Okresnému súdu v Dolnom Kubíne sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Mestu D.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky priznáva finančné zadosťučinenie   vo výške   60.000,-   Sk   (slovom   šesťdesiattisíc   korún   slovenských),   ktoré   je   Okresný   súd v Dolnom Kubíne povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Mestu D. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 9 340,- Sk (za dva úkony právnej pomoci), ktoré je Okresný súd v Dolnom Kubíne povinný zaplatiť   na účet advokáta JUDr.   B.   S.,   D.,   do 15   dní od   právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda JUDr. P. B. listami sp. zn. Spr. 2052/04 z 26. augusta 2004 a sp. zn. Spr. 468/05 z 9. júna 2005 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedeným vyjadreniam okresného súdu listom z 27. júna 2005.

2. 1. Predseda okresného súdu vo svojich vyjadreniach uviedol chronológiu úkonov okresného súdu a ďalej uviedol:

„(...) Rozhodujúci vplyv na priebežnosť vykonávania jednotlivých procesných úkonov mala   jednak   stále   pretrvávajúca   kritická   personálna   situácia   na   tunajšom   súde   ako   aj viacnásobná zmena zákonného sudcu v tejto veci (...). Určitý   vplyv   na   dĺžku   konania   malo   aj   nevykázané   doručenie   predvolania   na pojednávanie dňa 17. 5. 2001 u žalovaného v II) rade, odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania určeného na deň 28. 4. 2003 u žalovanej v I) rade s pojednávaním kde vystupovala ako zástupkyňa účastníka. Vyslovujem presvedčenie, že v prípade, ak by neboli na   tunajšom   súde   personálne   problémy   (podstav   sudcov   je   tu   nepretržite   posledných 10 rokov, ktorý sa v určitých obdobiach ešte viac prehlboval), nevznikli by v danej veci prieťahy, ktoré sa vyskytli od druhej polovice r. 2001 do r. 2003, v druhom polroku r. 2003 a v prvom polroku r. 2004, pretože aj z mojej pozície by som dokázal náznaky možných prieťahov riešiť.“

2. 2. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedla: „Máme za to, že vo veci sme predložili všetky dostupné dôkazy, ktorými sme preukázali porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní - vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   -   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť IV. senát ústavného súdu, pretože v roku 2004 a v roku 2005 v súlade s rozvrhom práce na tento rok bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom IV. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu uznesením z 31. mája 2005 Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2005 sp. zn. Spr 1164/04 rozhodlo, že s účinnosťou od 8. júna 2005 sa sudca spravodajca Juraj Horváth stal členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prejednajú v I. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prejednala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 43/01:

- 23. január 2001 - sťažovateľ žalobou podanou na okresnom súde sa domáhal privolenia súdu k výpovedi z nájmu bytu proti JUDr. V. S. (ďalej len „žalovaná v I. rade“) a Ing. K. S. (ďalej len „žalovaný v II. rade“), obaja bytom N., (spolu ďalej len „žalovaní“);

- 26. január 2001 - okresný súd zaslal žalobný návrh žalovaným na vyjadrenie v lehote 15 dní; - 4. máj 2001 - okresný súd nariadil termín pojednávania na 17. máj 2001, ktoré odročil z dôvodu   neprítomnosti   žalovaných   (žalovaná   v I.   rade   sa   ospravedlnila)   a   za   účelom vykonania lustrácie v registri „C“;

- 19.   február   2003   -   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na 24.   marec 2003,   ktoré   bolo 21. marca 2003 pre chorobu predsedu senátu odročené na 28. apríl 2003, následne z dôvodu kolízie pojednávaní právnej zástupkyne, ktorá je v konaní žalovanou v II. rade, na 26. máj 2003;

- 26.   máj   2003   -   okresný   súd   na   pojednávaní   vypočul   právneho   zástupcu   sťažovateľa a žalovaných a následne pojednávanie odročil na neurčito za účelom vyžiadania si správy od Okresného stavebného a bytového družstva   Nové Zámky (ďalej len „OSBD“),   kedy došlo k prevodu členských práv bytu v N. a z akých dôvodov, a predvolania svedka M. M., bývalého vedúceho oddelenia služieb   a životného   prostredia   Mestského   úradu   D.,   ktorý jednal so žalovanou v I. rade o jej dobrovoľnom odovzdaní sporného bytu sťažovateľovi;

- 3.   júl   2003   -   okresný   súd   požiadal   OSBD   o podanie   správy,   kedy   došlo   k prevodu členských práv k citovanému bytu v N. a z akých dôvodov, a 28. júla 2003 urgoval podanie správy;

- 11.   marec   2004   -   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   požiadala   okresný   súd   o nariadenie termínu pojednávania;

- 18.   august   2004   -   okresný   súd   nariadil   termín   pojednávania   na   23.   september   2004 a požiadal Správu katastra N. o zaslanie aktuálneho výpisu z LV č. 1151 k. ú. N.;

- 23. september 2004 - okresný súd na pojednávaní vypočul právnu zástupkyňu sťažovateľa, žalovanú v I. rade a žalovaného v II. rade, následne pojednávanie odročil na 26. október 2004 za účelom vyžiadania správy z Katastrálneho úradu v N., Správy katastra N., ohľadne skutočností, ktoré nehnuteľnosti nadobudol žalovaný v II. rade počas trvania manželstva so žalovanou   v I.   rade   a ktoré   nehnuteľnosti   sú   časťou   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov, teda žalovanej v I. rade a žalovaného v II. rade;

- 28. september 2004 - okresný súd požiadal Katastrálny úrad v N., Správu katastra N., o zaslanie   listov   vlastníctva   nehnuteľností   určených   uznesením   na   pojednávaní 23. septembra 2004;

- 16. november 2004 - okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom tak, že žalobu zamietol a sťažovateľa zaviazal zaplatiť žalovanej v I. rade a žalovanému v II. rade trovy konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 4. februára 2005.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01).

Predmetom   sporu   v konaní   pred   okresným   súdom   je   privolenie   súdu   k výpovedi z nájmu bytu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   posudzuje   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   (napr.   predmet sporu),   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosti   veci,   správania účastníka konania a postupu súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v tomto prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka   tohto konania, ktorá trvala viac než štyri roky, podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci (v konaní pred okresným súdom v procesnom postavení žalobcu), ústavný súd nezistil žiadnu   závažnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne   zohľadnená   na   jeho   ťarchu   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný, resp. nepreukázal vo veci relevantnú procesnú činnosť v období:

- od 17. mája 2001 (pojednávanie na okresnom súde) do 19. februára 2003 (nariadenie pojednávania na 24. marec 2003), t. j. viac ako 21 mesiacov,

- od 3. júla 2003 (okresný   súd požiadal OSBD o podanie správy) do   18. augusta 2004 (okresný súd nariadil pojednávanie na 23. september 2004), t. j. viac ako 13 mesiacov.

Okresný súd tak v dôsledku svojej nečinnosti spôsobil prieťahy v konaní viac ako 2 roky a 10 mesiacov.

Obranné   tvrdenie   okresného   súdu,   že „Rozhodujúci   vplyv   na   priebežnosť vykonávania jednotlivých procesných úkonov mala jednak stále pretrvávajúca kritická personálna   situácia   na   tunajšom   súde,   ako   aj   viacnásobná   zmena   zákonného   sudcu v tejto veci (...)“, ústavný súd nemôže akceptovať.

Námietka nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimerané zaťaženie   sudcov   pri   vybavovaní   agendy   nepredstavujú   dôvody,   ktoré   by   mohli   byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 58/02). V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (m. m. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa   za   tým   účelom   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.   Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   personálne   problémy,   ktoré   nedokázal   riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (m. m. I. ÚS 156/02, I. ÚS 65/04).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. Vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti rozsudku okresného súdu v tejto veci 4. februára 2005 ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia neprikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo výške 60 000 Sk,   ktoré   odôvodnil „tým,   že   nečinnosť   súdu spôsobuje právnu   neistotu ohľadne užívania majetku sťažovateľa žalovanými“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, vzhľadom na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a na bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu v trvaní takmer troch rokov považuje za primerané vo výške 30 000 Sk.

Podľa § 56 ods.   5 zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému z účastníkov konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania trovy.

Úspešnému   sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia. Advokátka   si   uplatnila   trovy   za   dva   úkony   právnej   služby,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania a písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu 28. júna 2004. Za dva úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena v sume 4 534 Sk a k tomu dvakrát náhrada režijného paušálu po 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej do 31. decembra 2004). Odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu 9 340 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2005