znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 108/04-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   novembra   2004 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Lubyho   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Jána   Auxta prerokoval prijatú sťažnosť M. M., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. H. K., K., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1162/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1162/00 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   1162/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   M. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   10 000   Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e   p o v i n n ý   uhradiť M. M. trovy právneho zastúpenia v sume 9 342 Sk (slovom deväťtisíc tristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. H. K., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. IV. ÚS 108/04-10 zo 7. apríla 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“) doručenú ústavnému   súdu 18.   marca   2004,   ktorou   namietal   porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1162/00.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 920/04 doručeným ústavnému súdu 9. júna 2004, v ktorom sa okrem iného uvádza: „(...) je možné pripustiť, že v konaní vznikol prieťah v období od 19. 2. 2002 do   3.   11.   2003.   Zároveň   však   poukazujem na   skutočnosti,   ktoré na   dĺžku predmetného konania   mali   vplyv.   Jedná   sa   o skutkovú   náročnosť   sporu,   na   ktorú   poukazuje   i sám žalobca, keď už v samotnej žalobe navrhuje vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. (...) Ďalším   faktom,   ktorý   má   na   dĺžku   konania   vplyv,   je   nezaplatenie   súdneho   poplatku s podaním   žaloby a uplatnenie   zmeny   návrhu,   ktorá   vyvolala   potrebu výzvy   žalobcu   na zaplatenie   doplatku   k súdnemu   poplatku.   (...)   Záverom   svojho   vyjadrenia   poukazujem opätovne na enormnú zaťaženosť i vo veci konajúceho sudcu, v súdnom oddelení ktorého je v súčasnosti už 894 nevybavených vecí.“

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   24.   júna   2004   sa   sťažovateľ   vyjadril k stanovisku   predsedu   okresného   súdu   takto: „(...) s   argumentáciou   uvedenou v predmetnom vyjadrení nesúhlasím mám za to, že ja som svojim správaním v žiadnom prípade nespôsobil prieťahy v konaní, všetky potrebné doklady som v konaní predložil, ako aj som sa k ním náležite vyjadril. Nie je pravdou, že som sa nedostavil k znalcovi na jeho predvolanie, pretože žiadne predvolanie mi nebolo doručené.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Od podania žaloby o zaplatenie sumy 225 000 Sk s prísl. spolu s návrhom na vydanie platobného   rozkazu   (25. október   2000)   do   nariadenia   prvého   pojednávania   (28.   február 2001) okresný súd 23. novembra 2000 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý tento zaplatil 12. decembra 2000. Dňa 20. marca 2001 okresný súd na pojednávaní pripustil zmenu žaloby a 2. apríla 2001 vyzval sťažovateľa na doplatenie súdneho poplatku, ktorý sťažovateľ uhradil 27. apríla 2001.

Dňa 3. júla 2001 okresný súd nariadil pojednávanie na 6. september 2001, ktoré odročil na neurčito z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti žalovaných.

Sťažovateľ požiadal 14. novembra 2001 okresný súd o nariadenie pojednávania.Ďalšie pojednávanie nariadil okresný súd 28. januára 2002 na 19. február 2002, na ktorom   okresný   súd   vypočul   účastníkov   konania   a pojednávanie   odročil   na   neurčito   za účelom vykonania znaleckého dokazovania.

Podaniami z 24. mája 2002, 21. augusta 2002, 10. marca 2003, 3. júna 2003, 10. júla 2003 a 28. októbra 2003 sťažovateľ žiadal okresný súd o nariadenie pojednávania.Dňa 3. novembra 2003 okresný súd uznesením ustanovil znalca, ktorý 18. novembra 2003 oznámil okresnému súdu, že nemá odbornú spôsobilosť na splnenie úloh stanovených okresným súdom, na základe čoho 8. marca 2004 okresný súd uznesením ustanovil nového znalca.

Dňa 3. marca 2004 bola predsedovi okresného súdu doručená sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní a sťažovateľ zároveň požiadal okresný súd o nariadenie pojednávania.

Ústavný súd zistil, že 10. mája 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie dokumentácie potrebnej   pre znalecké dokazovanie, ktorý   9.   júna 2004 okresnému   súdu doručil   podanie,   z ktorého   vyplýva,   že „súpis   iných   prác   neexistuje,   boli   vykonané   tie práce, ktoré sú v odbornom posudku Ing. D. S.“. Okresný súd uznesením z 11. júna 2004 uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej   len   „OSP“).   Proti   uzneseniu   podal   sťažovateľ   21.   júna   2004   odvolanie.   Dňa 30. augusta 2004 Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 14 Co 199/04 (okresnému súdu doručené 14. októbra 2004) zrušil sťažovateľom napadnuté uznesenie okresného súdu.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Článok 48   ods.   2 ústavy   ustanovuje právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (IV. ÚS 232/03).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3).

1) Súdne konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 19 C 1162/00 ústavný súd považuje   za   konanie,   ktoré   je   po   stránke   právnej   pomerne   jednoduchým   konaním. Predmetom   konania   je   rozhodovanie   o nároku   na   vydanie   bezdôvodného   obohatenia. Konanie   však   vykazuje   znaky   faktickej   zložitosti   vyplývajúcej   z potreby   vykonania znaleckého dokazovania.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   skutočnosť,   že   ani   zložitosť   sporu nezbavuje   sudcu   ústavnej   zodpovednosti   za   prieťahy   v konaní   zapríčinené   nesprávnou organizáciou   práce   alebo   inými   nedostatkami   v činnosti   súdu   vrátane   jeho   nečinnosti (mutatis   mutandis   I.   ÚS   47/96,   IV.   ÚS   221/04).   Ústavný   súd   po   preskúmaní priebehu posudzovaného konania dospel k záveru, že jeho dĺžka, ako aj stav, v akom sa vec v čase podania   sťažnosti   nachádzala,   nie   sú   zapríčinené   osobitnou   právnou   alebo   faktickou zložitosťou veci, ale inými skutočnosťami, ktoré sa týkajú samotného postupu okresného súdu.

2) Pri posudzovaní správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd zistil skutočnosti (nezaplatenie súdneho poplatku pri podaní návrhu, resp. pri rozšírení návrhu na pojednávaní konanom 20. marca 2001), z ktorých je možné vyvodiť, že sťažovateľ svojím správaním čiastočne prispel k neprimeranej dĺžke konania. Sťažovateľ urgoval konanie vo veci (24. máj 2002, 21. august 2002, 10. marec 2003, 3. jún 2003, 10. júl 2003, 28. október 2003)   a   sťažnosťou   (3.   marec   2004)   podanou   orgánu   štátnej   správy   súdu   sa   domáhal urýchlenia konania.

3) Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil obdobia nečinnosti, ktoré mali vplyv na doterajšiu dĺžku konania a ktoré je potrebné považovať za zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ide najmä o obdobia:

- od 6. septembra 2001 (pojednávanie odročené na neurčito) do 28. januára 2002 (nariadenie pojednávania na 19. február 2002), t. j. viac ako 4 mesiace;

- od 19. februára 2002 (pojednávanie odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania) do 3. novembra 2003 (prijatie uznesenia o ustanovení znalca), t. j. viac ako 20 mesiacov;

- 18. novembra 2003 (oznámenie znalca, že nemá odbornú spôsobilosť na úkony nariadené okresným súdom) do 8. marca 2004 (ustanovenie nového znalca okresným súdom), t. j. viac ako 3 mesiace.

Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 920/04 doručenom ústavnému súdu 9. júna   2004   pri   posudzovaní   otázky   neprimeranej   dĺžky   konania,   prípadne   zbytočných prieťahov   poukázal „na   enormnú   zaťaženosť   i vo   veci   konajúceho   sudcu,   v súdnom oddelení ktorého je v súčasnosti už 894 nevybavených vecí“.

Ústavný   súd   v   súlade   s   medzinárodným   štandardom   uplatňovania   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   konštatoval,   že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje súd zodpovednosti za prieťahy v konaní (m. m. II. ÚS 40/97).

Ústavný súd, vychádzajúc z analyzovaného postupu podľa uvedených troch kritérií, dospel   k záveru,   že   okresný   súd   v doterajšom   konaní   porušil   označené   základné   právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Podľa názoru ústavného súdu je významnou súčasťou zadosťučinenia sťažovateľa už samotné deklarovanie porušenia v sťažnosti ním označeného základného práva.

Ústavný súd napriek tomu, že sťažovateľ v sťažnosti nežiadal ústavný súd o to, aby okresnému   súdu   prikázal   vo   veci   ďalej   konať,   podľa   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 250 000 Sk, ktoré zdôvodnil zvyšujúcou sa neistotou a zmenšením pravdepodobnosti, že „jeho nárok v budúcnosti bude uspokojený“.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   podľa   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde primerané finančné zadosťučinenie aj s prihliadnutím na správanie sťažovateľa vo výške 10 000 Sk. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1162/00, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä povahu   veci   a celkovú   dĺžku   prieťahov   spôsobených   nečinnosťou   alebo   neefektívnou, resp. nesústredenou   činnosťou   okresného   súdu,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy 10 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd taktiež rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. H. K. Úhradu priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu   zastúpenia   a   vypracovanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (ďalej   len   „vyhláška“).   Ústavný   súd   pri priznaní   trov   konania   vychádzal   z výšky   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk. Úhrada bola priznaná v celkovej výške 9 342 Sk za 2 úkony po 4 535 Sk a 2 x 136 Sk režijný paušál (§ 19   vyhlášky).   Úhradu   trov   konania je okresný   súd   povinný   uhradiť   na účet   právnej zástupkyne sťažovateľa.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2004