SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 108/03
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2003 podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov prerokoval námietku predpojatosti voči sudcovi Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľubomírovi Dobríkovi uplatnenú Okresným súdom v Žiline ako účastníkom konania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 71/03 a takto
r o z h o d o l :
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľubomír Dobrík n i e j e v y l ú č e n ý z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 71/03.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. mája 2003 doručené stanovisko Okresného súdu v Žiline (ďalej len „okresný súd“), zastúpeného jeho predsedom JUDr. P. H., ako účastníka konania, proti ktorému smeruje sťažnosť J. B., bytom M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., P., namietajúceho porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom okresného súdu v konaniach, ktoré sú na ňom vedené pod sp. zn. 2 C 23/01 a sp. zn. 4 C 56/01.
V uvedenom stanovisku k prijatej sťažnosti vyhlásil predseda okresného súdu námietku predpojatosti voči Ľubomírovi Dobríkovi, sudcovi tretieho senátu ústavného súdu, ktorý má konať a rozhodnúť v označenej veci sťažovateľa vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 71/03.
Vyhlásenie predpojatosti menovaného sudcu odôvodnil tým, že: «Vo veci III. ÚS 201/02 – 17 v liste z 18. 2. 2003 uviedol, v reakcii na moje stanovisko o. i. toto: „... aby ste čo len jedným slovom reagovali na sťažnosť... čo nemôže mať absolútny vzťah k Vami uvádzaným politickým cvičeniam nenáležitým k vážnosti súdnej moci a patriacich iným /politickým/ subjektom“.
Sudca tým učinil nasledovné: 1/ dopredu hodnotí stanovisko účastníka a zaujíma k nemu stanoviská a vnucuje účastníkovi, aby určité argumenty uvádzal alebo neuvádzal. Ide o neprípustné navádzanie aj z hľadiska navrhovateľa.
2/ Sudca sa osobne podieľal na reorganizácii /fakticky dezorganizácii/ súdnej sústavy v rokoch 1996 – 1997, z čoho zrejme vyplýva jeho negatívny postoj k nami uvádzaným argumentom.
Uvediem niekoľko poznámok. 1/ Súd je apolitický, čo ale neznamená, že ak politické subjekty položili náš súd doslova na kolená, že nemôžeme o tom hovoriť len preto, lebo by súd použil slovo „politika“.
2/ Ak sa štátne orgány rozhodli kvôli lepšiemu ovládaniu štátu a občanov rozdrobiť súdnictvo a viac podrobiť regionálnym vplyvom, znamenalo to najmä znefunkčnenie najmä okresných súdov v sídle nových krajov. Ak má sudca na stole zo dňa na deň 1500 spisov /po sudcoch, ktorí odišli na KS/ a každý mesiac mu napadne 30 – 70 ďalších, tak sa vyplaví všetko zlé – aj drobné nedostatky sudcu. Z minúty sa stáva mesiac, z hodiny rok.
3/ Účastník na to nemôže doplatiť a ak sú na to dôvody, musí ho štát odškodniť, aj keď to spôsobil štát.
4/ Napokon už v roku 1996 som na stretnutí ministra spravodlivosti a štátneho tajomníka /sudcu Dobríka/ so sudcami na tento dôsledok upozorňoval. Vtedy sa odvolávali na to, že možno mám v niečom pravdu, ale že politickú vôľu nezmeníme. Vtedy ju nemohol /alebo nechcel/ zmeniť, dnes mi o nej „zakazuje“ hovoriť.
5/ Mal by byť vylúčený /alebo by mu nemali byť prideľované/ zo všetkých vecí nášho súdu, kde ide o prieťahy a má na to vplyv obdobie rokov 1996 – 1997. Má osobný záujem na tom, aby tieto roky boli čo len spomínané ako majúce vplyv na devastáciu súdnictva a teda aj na odškodnenie občanov.
6/ Napokon aj Ústavný súd je pohltený množstvom vecí zo súdov /prieťahy/ a sami nemôžu svoju prácu vykonávať ako si predstavujú.
7/ Robíme významné zmeny vo vnútornej zmene súdu a prvé úspechy sa už dostavujú. Vecí a sťažností z minulosti je však toľko, že spolu s inými povinnosťami to spôsobuje, že nestačím ani však na ne reagovať, za čo sa ospravedlňujem.»
Uvedenú námietku predpojatosti a vyjadrenie odmietnutého sudcu k nej predložil predseda tretieho senátu ústavného súdu 14. mája 2003 na rozhodnutie podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a čl. II bodu 5 rozvrhu práce ústavného súdu predsedovi štvrtého senátu ústavného súdu.
Sudca Ľubomír Dobrík vo svojom vyjadrení k námietke predpojatosti z 13. mája 2003 uviedol, že sa napriek osobným útokom na jeho osobu necíti byť vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 71/03 predpojatý a necíti taktiež predpojatosť ani k účastníkom konania.
II.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Podľa druhého odseku tohto zákonného ustanovenia oznámi sudca dôvody vylúčenia podľa odseku 1 bez meškania predsedovi ústavného súdu.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.
Podľa druhého odseku druhej vety tohto ustanovenia ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje.
Po posúdení obsahu okresným súdom uplatnenej námietky predpojatosti dospel ústavný súd k záveru, že v nej uvedené dôvody predpojatosti sudcu Ľubomíra Dobríka nie sú opodstatnené. Argumentácia účastníka konania, ktorý vyhlásil, že odmieta sudcu Ľubomíra Dobríka, sa opiera výlučne o formulácie obsiahnuté v jemu adresovanom liste odmietnutého sudcu z 18. februára 2003 vo veci vedenej na ústavnom súde pod č. k. III. ÚS 201/02-17. Tento list bol reakciou menovaného sudcu na konkrétne skutočnosti uvedené vo vyjadrení predsedu okresného súdu v označenej veci z 10. februára 2003, a preto jeho znenie nie je možné ponímať v širšom kontexte a vyvodzovať z neho závery, ktoré z neho nevyplývajú. Podľa názoru ústavného súdu nemá obsah inkriminovaného listu žiadnu spojitosť s konaním vedeným na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 71/03, a preto v ňom použité výrazy nemôžu byť dostačujúcim dôvodom na osvedčenie pomeru sudcu Ľubomíra Dobríka k predmetnej veci alebo k účastníkom konania. Námietku predpojatosti vznesenú v podaní predsedu okresného súdu z 28. apríla 2003 nemožno preto považovať za zákonnú prekážku nezávislého a nestranného výkonu funkcie sudcu ústavného súdu.
Pretože ústavný súd nezistil existenciu uvedených skutočností, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o nepredpojatosti menovaného sudcu, rozhodol podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. mája 2003