znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 107/04-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4. novembra 2004 v senáte zloženom   z predsedu   Jána Lubyho a zo   sudcov   Juraja Horvátha   a   Jána Auxta prerokoval prijatú sťažnosť J. B., bytom T., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. F., B., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Ro 999/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Ro 999/02 p o r u š e n é   b o l o.

2. J. B. n e p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie.

3. Okresný   súd   Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť J.   B. trovy   konania   v sume 14 099 Sk (slovom štrnásťtisíc deväťdesiatdeväť slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Ľ. F., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 107/04-30   zo   7. júla 2004   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B., bytom T. (ďalej len „sťažovateľka“), z 15. januára 2004 pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na prejednanie jej záležitosti   v primeranej   lehote podľa čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Ro 999/02.

Na základe výzvy ústavného súdu z 21. januára 2004 sa k sťažnosti písomne vyjadril okresný   súd   v podaní   sp. zn.   Spr 125/04   z   3. marca 2004,   v   ktorom   konštatoval, že „Vzhľadom na veľké množstvo starých vecí v oddelení (...) nebolo možné plynulejšie konanie v tejto veci (...)“.

Právny zástupca sťažovateľky podaním doručeným ústavnému súdu 25. októbra 2004 k vyjadreniu okresného súdu uviedol „... porušovateľ sám uznáva, že došlo k prieťahom v predmetnom súdnom konaní...“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti   len   na   základe   písomne   predložených   vyjadrení   účastníkov   a obsahu predloženého spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 Ro 999/02 ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

- 2. máj 2002 - sťažovateľka sa návrhom podaným na okresnom súde domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie 4 970 Sk s príslušenstvom,

- 7. máj 2002 - okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

- 22. máj 2002 - sťažovateľka požiadala okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov a zaslala   mu   tlačivo   o jej   osobných,   zárobkových   a   majetkových   pomeroch   (ďalej   len „tlačivo“),

- 16. december 2002 - okresný   súd   nariadil   informatívny   výsluch   sťažovateľky na 29. január 2003,   na   ktorom   zisťoval   zárobkové   a majetkové   pomery   sťažovateľky z dôvodu   neúplne   vyplneného   tlačiva   a   zároveň   ju   vyzval   na   doplnenie   ďalšej dokumentácie,

- 30. január 2003   - sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   na   posúdenie   jej   žiadosti o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   rozsudok   (sp. zn. 18 Nc   210/97),   ktorým   jej   bola vnučka zverená do výchovy,

- 27. január 2004   - okresný   súd   opätovne   vyzval   sťažovateľku,   aby   zaslala   kompletne vyplnené a príslušnými orgánmi potvrdené tlačivo,

- 15. marec 2004 - sťažovateľka predložila okresnému súdu ním požadované tlačivo,

- 3. máj 2004   - okresný   súd   uznesením   oslobodil   sťažovateľku   od   súdnych   poplatkov (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. mája 2004),

- 12. august 2004   - okresný   súd   vydal   platobný   rozkaz,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť 7. septembra 2004.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Článok 48   ods.   2 ústavy   ustanovuje právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Priznanie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote,   čo   je   zásadne   to   isté   právo,   ktoré   pre   účastníka   konania   zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3).

1) Predmetom konania na okresnom súde vedeného pod sp. zn. 5 Ro 999/02 je návrh sťažovateľky   na   vydanie   platobného   rozkazu   na   zaplatenie   4 970 Sk   s príslušenstvom. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom sporu bol nárok na zaplatenie peňažnej sumy, pričom sťažovateľka navrhla vydanie platobného rozkazu,   t.   j.   rozhodnutia   v skrátenom   konaní,   ktorého   účelom   je urýchlenie   súdneho konania v skutkovo a právne jednoduchých veciach. Ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť (skutkovú,   právnu),   na   základe   ktorej   samostatne   alebo   v   spojení   s   inými   by   mohol predmetnú vec vrátane konania o nej posúdiť ako zložitú. Na právnu a faktickú zložitosť veci vo svojom vyjadrení k sťažnosti nepoukázal ani okresný súd.

2) Pri posudzovaní správania sťažovateľky ako účastníčky konania (v konaní pred okresným   súdom   v procesnom   postavení   navrhovateľky)   ústavný   súd   zistil   skutočnosti, ktoré   prispeli k   prieťahom   v predmetnom   konaní [sťažovateľka požiadala o oslobodenie od súdnych   poplatkov s oneskorením, nie pri podaní návrhu, súdu   predložila kompletne vyplnené   a vecne   správne   tlačivo   na   posúdenie   jej   žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov po viac ako 22 mesiacoch od podania návrhu, oneskorene predložila súdu ním požadovanú   dokumentáciu   (rozsudok   o zverení   vnučky   do   jej   výchovy,   potvrdenia od okresného   úradu)].   Na   druhej   strane   je   potrebné   konštatovať,   že   sťažovateľka sa opakovanými sťažnosťami na orgáne štátnej správy súdu domáhala aj urýchlenia konania v jej veci (4. november 2002, 2. júl 2003).

3) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu obdobia nečinnosti, ktoré mali vplyv na celkovú dĺžku konania, a ktoré je potrebné považovať za zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ide o obdobia:

- od   7. mája 2002   (okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku) do 16. decembra 2002 (okresný súd nariadil informatívny výsluch sťažovateľky), t. j. viac ako 7 mesiacov,

- od 29. januára 2003 (informatívny výsluch sťažovateľky) do 27. januára 2004 (okresný súd vyzval sťažovateľku na zaslanie tlačiva), t. j. cca 1 rok.

V dôsledku   svojej   nečinnosti   bez   existencie   akejkoľvek   zákonnej   prekážky   tak okresný súd spôsobil prieťahy v konaní v celkovej dĺžke viac ako 1 rok a 7 mesiacov.Okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr 125/04 z 3. marca 2004 a vo vyjadrení   sp.   zn.   Spr   125/04   z   20. septembra 2004   odôvodnil   vzniknuté   prieťahy v konaní nasledovne: „V predmetnej veci sudkyňa nekonala priebežne z dôvodu veľkého počtu spisov v jej oddelení.“

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Námietka nedostatočného personálneho obsadenia súdu   a   vo   väzbe   na   to   neprimeraného   zaťaženia   sudcov   pri   vybavovaní   agendy nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy,   ktoré   však   nemôžu   ísť   na   ťarchu   účastníka,   ktorý   od   súdu   právom   očakáva ochranu svojich základných práv bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy (m. m. IV. ÚS 58/02).

Ústavný   súd   vychádzajúc   z vyššie   analyzovaných   postupov   podľa   troch   kritérií dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Ro 999/02 bolo porušené označené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Vzhľadom   na   to,   že   po   prijatí   sťažnosti   ústavným   súdom   7. júla 2004   na   ďalšie konanie   okresný   súd   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   5   Ro   999/02   právoplatne   rozhodol (platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 7. septembra 2004), neprichádzalo už do úvahy prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Právna neistota sťažovateľky bola odstránená pred vydaním tohto nálezu.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   vo   výške   300 000 Sk.   Svoju   žiadosť   odôvodňuje: „Predmet   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5 Ro 999/02 priamo súvisí s bytostne dôležitými potrebami   sťažovateľky,   ide   totiž   o   konanie   o   zaplatenie   dlžnej   sumy,   ktoré   peňažné prostriedky vzhľadom na finančnú situáciu sťažovateľky táto nevyhnutne potrebuje.“

Vychádzajúc z miery (podielu) pričinenia sťažovateľky na celkovej dĺžke konania (pozri   čl.   III   bod   2),   ako   aj   s prihliadnutím   na   skutočnosť,   že   predmetné   konanie je už právoplatne   skončené,   považoval   ústavný   súd   za   dostatočné   samotné   deklarovanie porušenia   označených   práv   sťažovateľky,   a preto   jej   požadované   primerané   finančné zadosťučinenie nepriznal.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať úhradu trov konania pred ústavným súdom v celkovej výške 14 113,10 Sk pozostávajúcu z paušálnej náhrady a odmeny za dva úkony právnej služby vo výške 11 128,90 Sk (vrátane 19% DPH), z náhrady   cestovného   vo   výške   960   Sk   (vrátane 19%   DPH)   a z náhrady   za   stratu   času vo výške 2 024,20 Sk (vrátane 19% DPH).

Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania   v celkovej   výške   14 099 Sk   (slovom   štrnásťtisíc   deväťdesiatdeväť   slovenských korún),   ktoré   jej   vznikli   v dôsledku   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   ustanoveným advokátom. Ústavný súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci   a písomné   vyhotovenie   sťažnosti).   Základom   bola   nominálna   mesačná   mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v I.   polroku   2003   vo   výške   13 602 Sk (podľa § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (ďalej   len „vyhláška“). Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky dvakrát náhradu režijného   paušálu za každý   úkon   po 136   Sk (§   19   vyhlášky).   Pretože   právny   zástupca sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty (predložil ústavnému súdu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty), ústavný súd priznal sťažovateľke odmenu zvýšenú o sadzbu dane z pridanej hodnoty vo výške 19%, t. j. o 1 733 Sk podľa § 22 ods. 3 vyhlášky, t. j. spolu 11 115 Sk (9 342 Sk + 1 773 Sk).

Ústavný   súd   za   úkony   právnej   služby   vykonávaných   mimo   svojho   sídla   priznal sťažovateľke aj náhradu za stratu času stráveného cestou 16. júna 2004 za účelom nazretia do súdneho spisu (§ 20 ods. 1 vyhlášky) za 2 x 45 minút (z B. do T. a späť) vo výške 2 024 Sk   a na   základe   predloženého   technického   preukazu   motorového   vozidla   náhradu cestovných výdavkov (§ 19 ods. 4 vyhlášky) vo výške 960 Sk (opatrenie Ministerstva práce sociálnych   vecí   a rodiny   Slovenskej   republiky   č.   260/2004   Z.   z.   o sumách   základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách).

Ústavný súd s poukazom na výsledok konania priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde)   úhradu   trov   konania   v celkovej   výške   14 099 Sk   (odmena 11 115 Sk + náhrada cestovného 960 Sk + náhrada za stratu času 2 024 Sk).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2004