znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 106/08-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti JUDr. P. P., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Ct 4/2003, za účasti Okresného súdu Bratislava III, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Ct 4/2003 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   III p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 Ct 4/2003 konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. P. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť JUDr. P. P. trovy právneho zastúpenia   v   sume   6   732 Sk   (slovom   šesťtisícsedemstotridsaťdva   slovenských   korún) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. T. P., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2008 doručená   sťažnosť   JUDr.   P.   P.,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. T. P., Ž., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Ct 4/2003.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 3. mája 2002 Okresnému súdu Žilina   žalobu   o   ochranu   osobnosti,   ktorá   bola   týmto   súdom   vedená   pod   sp.   zn. 14 C 121/2002.   Uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší súd“) sp. zn. Ndc 500/02 bola predmetná vec prikázaná na prerokovanie a rozhodnutie okresnému súdu, kde je vedená pod sp. zn. 15 Ct 4/2003.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že termín prvého pojednávania bol nariadený na 2. marec 2005. V nasledujúcom období „... bolo nariadených ďalších 11 termínov pojednávania“. Uznesením okresného súdu č. k. 15 Ct 4/03-210 zo 16. novembra 2006 bola v danej veci ustanovená znalkyňa, pričom „uznesenie bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa dňa 24. 11. 2006. Dňa 06. 03. 2008 sťažovateľ v informačnej kancelárii odporcu zistil, že spis sa stále nachádza u odporcu a nebol od novembra 2006 predložený znalkyni.“.

Sťažovateľ   podal   opakovane   okresnému   súdu   14.   júla   2004,   2.   novembra   2005 a 9. novembra 2007 sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažovateľ uvádza, že na sťažnosť z 2. novembra 2005 nedostal žiadnu odpoveď a podľa odpovede predsedu okresného súdu na jeho sťažnosť sp. zn. Spr. 2249/2007 z 12. decembra 2007 mal byť spis v krátkej dobe zaslaný   znalcovi   na   vypracovanie   znaleckého   posudku,   pričom „Napriek   tomu,   že od odpovede na poslednú sťažnosť uplynuli takmer 3 mesiace k náprave a k odstráneniu prieťahov ku dňu spracovania tejto sťažnosti nedošlo“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ zastáva názor, že postupom okresného súdu v označenom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto navrhuje, aby vo veci jeho sťažnosti ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo JUDr.   P.   P.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 15 Ct 4/03 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Ct 4/03 konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr.   P.   P.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   200. 000,-   Sk (slovom dvestotisíc korún slovenských), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu nahradiť trovy konania JUDr. P. P. na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P. vedený v S., a. s. číslo účtu: (...) tak ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   106/08-9 z 19. marca 2008 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   k   sťažnosti.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa a podpredsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na   oznámenia   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   a   podpredsedníčky okresného   súdu,   že   netrvajú,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie,   ústavný   súd v súlade   s   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr 3183/08 z 29. mája 2008, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 9. júna 2008, uviedla:

„V prílohe Vám zasielam písomné vyjadrenie zákonného sudcu vo veci JUDr. M. K., s   ktorým   sa   stotožňujem,   avšak   konštatujem,   že   vzhľadom   k účastníkom   konania   došlo k vzniku prieťahov v konaní bez ohľadu na to, či boli spôsobené množstvom a náročnosťou agendy, ktorú sudca JUDr. K. vybavuje alebo subjektívnymi príčinami na strane sudcu. Poukazujem   však   na   špecializovanú   náročnú   agendu   JUDr.   K.,   množstvo   vybavovanej agendy, ako i vykonávanie funkcie podpredsedu súdu.“

Zákonný sudca vo svojom stanovisku k danej veci uviedol: «Svoje vyjadrenie k ústavnej sťažnosti začnem tým, že som vybavoval celkom 39 vecí ochrán osobnosti žalobcu JUDr. P. P., ktoré boli postupne prikazované z dôvodu vhodnosti Najvyšším súdom Slovenskej republiky tunajšiemu súdu, a to v období rokov 2000 až 2003. Všetky   uvedené   veci   som   prejednával   a   rozhodoval   ja   z   dôvodu,   že od   začiatku svojho pôsobenia na tunajšom súde dňa 1. 1. 1998 som v zmysle rozvrhu práce vybavoval špecializovane   agendu   vecí   ochrán   osobnosti   a   vyporiadania   bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom do môjho súdneho oddelenia boli zaradené všetky veci týchto agend vybavované dovtedy jednotlivými sudcami.

Nápad vecí do týchto špecializovaných agend do môjho súdneho oddelenia trval až do októbra 2003.

Okrem toho zdôrazňujem, že od 1. 1. 1998 do 31. 3. 2006 som pôsobil na tunajšom súde   ako   jeho   podpredseda   na   občianskoprávnom   úseku,   s   čím   bolo   spojené   najmä vybavovanie sťažností, ktoré enormne napádali na tunajší súd najmä z dôvodu, že v roku 1997 prevzal tunajší súd všetky nevybavené veci zrušeného Okresného súdu Bratislava - vidiek a v roku 2005 všetky nevybavené veci zrušeného Okresného súdu Pezinok. Do roka to predstavovalo okolo 300 až 400 vecí Spr. (sťažnosti, ústavné sťažnosti, právne pomoci, atď.). Čo   sa   týka   vecí   ochrán   osobnosti   JUDr.   P.   P.,   prakticky   všetky   súviseli   s   jeho medializáciou, a to konkrétne jeho majetkových pomerov, „kauzy JUDr. P. D.“...

Veľké   množstvo   jeho   vecí   je   právoplatne   skončených,   či   už   rozsudkami   alebo zastavením konania, dve veci skončené rozsudkami sa nachádzajú na odvolacom súde. Podotýkam, že ďalšia jeho vec bola rozhodnutá 20. 6. 2007 rozsudkom (žalovaný JUDr. P. H.), v novembri jedna vec pred vyhlásením rozsudku bola JUDr. P. P. späťvzatá (žalovaný   JUDr.   J.   M.),   ďalšia   vec   bola   30. 11. 2007   skončená   rozsudkom   (žalovaný JUDr. R.   U.),   19. 12. 2007   som   skončil   rozsudkom   ďalšiu   vec   (žalovaný   policajt   P.   G. a spol.), v ten istý deň som rozhodol rozsudkom ďalšiu jeho vec (žalovaní JUDr. P. R. a Z...), 1. 2. 2008 som vyhlásil rozsudok v jeho veci voči žalovaným JUDr. J. Č. a spol., 25. 3. 2008   som   vyhlásil   rozsudok   v   jeho   veci   voči   žalovanej   Slovenskej   republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a spol., pričom išlo všetko o skutkovo i právne náročné reštančné veci.

Zdôrazňujem, že vo všetkých veciach bol žalobca JUDr. P. P. úspešný. Vo všetkých jeho ostatných veciach, ktoré ešte neboli rozhodnuté, sa koná. Vždy má nariaďované pojednávania v niekoľkých veciach v jeden deň, naposledy dňa 9. 5. 2008, kedy mal nariadené pojednávania v štyroch veciach.

Len   pre   zaujímavosť   uvádzam,   že   JUDr.   P.   mal   za   posledné   dva   mesiace pojednávania v dňoch 11. 4., 9. 5. a ďalšie pojednávania sú nariadené na 6. 6. 2008. V mesiaci jún vyhlásim rozsudky v ďalších dvoch jeho veciach ochrán osobnosti a okrem   toho   predpokladám   vyhlásenie   rozsudkov   v   ďalších   štyroch   skutkovo   i   právne náročných reštančných vecí ochrán osobnosti.

Okrem   toho   som   vyhlásil   rozsudky   aj   v   ďalších   skutkovo   i   právne   náročných reštančných   veciach,   a   to   v   dňoch   20. 12. 2007,   30. 1. 2008,   2. 4. 2008   (žalobca JUDr. Ľ. H.), dňa 2. 5. 2008 (žalobca JUDr. P. T.) a vo februári som zastavil konanie v jednej veci ochrany osobnosti.

Chcem ešte uviesť, že vzhľadom k mojej pracovnej zaťaženosti spôsobenej výkonom funkcie   podpredsedu   tunajšieho   súdu,   som   sa   k   riadnemu   vybavovaniu   vecí   „dostal“ až po ukončení môjho pôsobenia v tejto funkcii.

A to sa týka aj predmetnej veci sp. zn. 15 Ct 4/03 (žalovaná novinárka Z. S.), v ktorej som   uznesením   zo   dňa   16. 11. 2006   ustanovil   znalkyňu   Mgr.   Ľ.   B.,   znalkyňu   v   odbore písmoznalectvo, odvetvie: ručné písmo, strojové písmo, jazyková analýza, ktorej úlohou bolo   vypracovať   znalecký   posudok,   pričom   znalecký   posudok   mal   obsahovať   využitie všetkých   troch   odvetví.   Znalkyňa   sa   mi   následne   telefonicky   ozvala,   že   zatiaľ   nemôže vypracovať znalecký posudok, pretože má práce na dva roky dopredu, ale, že skúsi zistiť možnú náhradu, avšak nepodarilo sa jej to.

Je pravdou, že ďalšieho znalca som v tejto veci zatiaľ neustanovil, ale bolo to z toho dôvodu, že som v iných veciach ochrán osobnosti žalobcu JUDr. P. P. vykonával dôkaz oboznamovaním, resp. čítaním listín z policajného vyšetrovacieho spisu, ktorý je k spisu ochrany osobnosti pripojený a to aj v tých veciach, v ktorých som vyhlásil rozsudky, a preto som   znalkyni   nemohol   poslať   tento   policajný   spis,   jedine   na   základe   ktorého   môže vypracovať znalecký posudok.

Ustanovená znalkyňa súdu dňa 9. 4. 2008 oznámila, že vzhľadom na závažné dôvody musí   odmietnuť   vykonanie   požadovaného   znaleckého   úkonu,   pričom   súdu   doložila aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.»

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní z 13. júna 2008, v ktorom vyslovila súhlas s upustením   od   ústneho   pojednávania   v   danej   veci,   nezaujala   stanovisko   k   vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu z 29. mája 2008.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným   zákonom. Ústavný   súd si pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote.   Z   uvedeného   dôvodu   nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe týkajúcej ochrany   osobnosti.   Predmetnú   vec   po   právnej   stránke   nemožno   označiť   za   zložitú. Vzhľadom na skutkovú stránku však ústavný súd považuje danú vec za pomerne zložitú, pretože žaloby vo veciach ochrany osobnosti nepatria k jednoduchým veciam po skutkovej stránke,   a   to   najmä   v   prípadoch,   keď   treba   vykonať   aj   znalecké   dokazovanie (IV. ÚS 244/04, IV. ÚS 16/05, IV. ÚS 41/07), t. j. tak ako v tomto prípade.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd pri preskúmaní predloženého spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel k predĺženiu predmetného konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 15 Ct 4/2003 ústavný   súd   zistil,   že   Okresnému   súdu   Žilina   bola   3.   mája   2002   doručená   žaloba sťažovateľa vo veci ochrany osobnosti proti odporkyni s prílohami. Po vyjadrení sudcov Okresného súdu Žilina, ktorí vyslovili svoju zaujatosť v danej veci z dôvodu, že sťažovateľ pracoval na tomto súde ako sudca, bola vec predložená na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Najvyšší súd uznesením sp. zn. Ndc 500/02 z 30. septembra 2002 rozhodol podľa § 12 ods. 2   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   o   prikázaní   danej   veci na prerokovanie okresnému súdu. Predmetná vec bola okresnému súdu doručená 14. januára 2003.

Okresný súd nevykonal v danej veci žiadny úkon do 2. augusta 2004, keď vydal pokyn na doručenie výzvy sťažovateľovi (úhrada súdneho poplatku). Po úhrade súdneho poplatku okresný súd uznesením č. k. 15 Ct 4/03-49 z 21. decembra 2004 pripustil zmenu žalobného návrhu sťažovateľa a uznesením č. k. 15 Ct 4/03-50 z toho istého dňa uložil odporkyni vyjadriť sa k žalobe sťažovateľa, pričom súčasne nariadil termín pojednávania na 2. marec 2005.

V ďalšom období okresný súd na pojednávaniach nariadených na 2. marec 2005, 22. apríl   2005,   24.   jún   2005,   30.   november   2005   a   21.   december   2005   vykonával dokazovanie   v   danej   veci.   Pojednávanie   nariadené   na   27.   január 2006   bolo   uznesením odročené z dôvodu nedoručenia vyžiadaného súvisiaceho policajného spisu. Okresný súd následne   nariadil   pojednávania   na   22.   február   2006,   29.   marec   2006,   28.   apríl   2006, 2. a 9. jún 2006 a 6. október 2006, na ktorých vykonával dokazovanie týkajúce sa predmetu konania. Pojednávanie nariadené na 4. december 2006 bolo na základe pokynu zákonného sudcu odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   15   Ct   4/03-210   zo   16.   novembra   2006   ustanovil znalkyňu z odboru písmoznalectva, aby v určenej lehote vypracovala znalecký posudok. Poverená súdna znalkyňa doručila 18. decembra 2006 okresnému súdu žiadosť o zrušenie predmetného   uznesenia   (uviedla,   že   posudok   nemôže   vypracovať   z   dôvodu   pracovnej zaneprázdnenosti).   Následne   okresný   súd   do   29.   mája   2008,   keď   bol   vydaný   pokyn na predloženie spisu ústavnému súdu, nevykonal v danej veci žiadny úkon. Okresnému súdu bolo tiež 9. apríla 2008 doručené podanie súdnej znalkyne, v ktorom oznamuje, že v zmysle telefonickej   požiadavky   zákonného   sudcu   o   vypracovanie   znaleckého   posudku   musí vzhľadom   na   závažné   dôvody   odmietnuť   vykonanie   požadovaného   znaleckého   úkonu (okresnému súdu predložila zároveň aj potvrdenie o pracovnej neschopnosti).

Vzhľadom na zistené obdobia nečinnosti okresného súdu (od apríla 2003 do augusta 2004 a od decembra 2006 do mája 2008) ústavný súd rozhodol, že v konaní okresného súdu vedeného pod sp. zn. 15 Ct 4/2003 došlo jeho postupom k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže označené konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 15 Ct 4/2003 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   a   právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   zaoberal   sa   aj   žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   200 000 Sk poukazujúc   najmä na pretrvávajúcu právnu neistotu a pocit nespravodlivosti.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým dĺžku obdobia, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania,   povahu   prerokovanej   veci   a   vyjadrenie zákonného sudcu k danej veci z 12. mája 2008 ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade   bude   priznanie   finančného   zadosťučinenia   pre   sťažovateľa   v   sume   40   000 Sk primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. T.   P. Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) vykonané v roku 2008, a to v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to v sume dvakrát 3 176 Sk a dvakrát 190 Sk   režijný   paušál   (§ 16 ods. 3   vyhlášky).   Úhrada   bola   priznaná   v celkovej   sume 6 732 Sk. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2008