znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 106/05-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ivana   Baleka,   bytom K.,   zastúpeného   advokátom JUDr. J. K., K., vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 1 T 319/00 z 11. októbra 2000, uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 To 200/01 z 23. mája 2001 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV Pz 343/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ivana Baleka o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 3. marca 2005 doručená sťažnosť Ivana Baleka (ďalej len „sťažovateľ”), ktorou namieta porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   rozsudkom   Okresného   súdu   Čadca sp. zn. 1 T 319/00 z 11. októbra 2000 (ďalej len „okresný súd“), uznesením Krajského súdu v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp. zn.   2 To 200/01   z   23. mája 2001   a   postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. XV Pz 343/04. Sťažnosť bola doplnená na základe výzvy zo 7. marca 2005 podaním sťažovateľa doručeným ústavnému súdu 29. marca 2005.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 11. 10. 2000, sp. zn. 1 T 319/00 som bol uznaný za vinného z trestného činu:

-nedovoleného ozbrojovania podľa § 185, ods. 1, Tr. zákona

-ublíženia na zdraví podľa § 222, ods. 1, Tr. zákona

-výtržníctva podľa § 202, ods. 1, Tr. zákona, za čo mi bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3, 5 roka so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny. Ďalej mi bol uložený trest prepadnutia veci podľa § 55, ods. 1, písm. a), Tr. zákona a zároveň ma súd zaviazal na úhradu škody J. Š., bytom K., v čiastke 15. 060,- Sk. (...) Rozsudok   Okresného   súdu   v Čadci   nadobudol   právoplatnosť   23. 5. 2001,   kedy Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením sp. zn. 2 To 200/01 moje odvolanie podľa § 256, Tr. poriadku zamietol. Týmto uznesením Krajského súdu došlo k porušeniu zákona, lebo mi pri dôslednom splnení reálnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 254, ods. 1, Tr. poriadku mal odvolací súd podľa § 258, ods. 1, písm. c), d), Tr. poriadku napadnutý rozsudok prvostupňového súdu pre nedostatočné skutkové zistenia a nesprávnu aplikáciu Tr. zákona zrušiť a vec vrátiť na nové prerokovanie a rozhodnutie. (...)

Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   doterajší   postup   súdov   a vôbec   orgánov   činných v trestnom konaní, ako aj postup Generálnej prokuratúry, ktorá preskúmala jeho podnet zo dňa 01. 04. 2004, porušil jeho právo podľa čl. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd,   a to   jeho   právo   na   spravodlivý   proces,   keď   ich   postup   bol nespravodlivý a tým aj protizákonný. (...)

Odpoveď   o vybavení   ostatného   podnetu   bola   sťažovateľovi   doručená   dňa   05. 01. 2005 pod sp. zn. XV Pz 343/04-31. (...)“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez účasti sťažovateľa   v   súlade   s   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v § 20 a § 49 až 56 zákona   o   ústavnom   súde,   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo   osobitnej   podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto sťažnosť predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje   zákon   o   ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).

1. Ústavný súd konštatuje,   že   sťažovateľ požaduje vysloviť porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo okrem iného dôjsť uvedenými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu vydanými v roku 2000 a 2001,   pričom   z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   rozsudok   okresného súdu sp. zn. 1 T 319/00   z   11. októbra 2000   v   spojení   s   uznesením   krajského   súdu sp. zn. 2 To 200/01 z 23. mája 2001 nadobudol právoplatnosť 23. mája 2001.

Sťažovateľ síce v sťažnosti uviedol, že „Odpoveď o vybavení ostatného podnetu bola sťažovateľovi doručená dňa 05. 01. 2005 pod sp. zn. XV Pz 343/04-31 (...)“, ale ústavný súd sa však nestotožnil s tým, že by lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy mohla byť v   okolnostiach   prípadu   zachovaná,   teda,   že   by   jej   plynutie   začalo   až   dňom   doručenia oznámenia   generálnej   prokuratúry   z   28. decembra 2004   sťažovateľovi   o   odložení   jeho podnetu na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, teda 5. januára 2005. Samotné podanie podnetu v prípade jeho nevyhovenia generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len   „generálny   prokurátor“)   nie   je   totiž   účinným   právnym   prostriedkom,   ktorý   právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje každej osobe na ochranu jej základných práv alebo slobôd. Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   (m. m.   IV. ÚS 316/04)   mimoriadne   opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za   účinné   právne   prostriedky   nápravy,   ktoré   sú   mu   priamo   dostupné.   Preto   podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona nemá na plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv. Plynutie uvedenej lehoty nie je totiž podmienené snahou   sťažovateľa   využiť   mimoriadne   opravné   prostriedky,   ale   naplnením   skutočností uvedených v ustanovení § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (m. m. I. ÚS 209/03).Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase, keď sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu, t. j. 3. marca 2005, už uplynula lehota uvedená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde pre tento typ konania pred ústavným súdom, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti namietal, že aj postupom generálneho prokurátora došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ   v   predmetnej   veci   podal   v   apríli   2004   generálnej   prokuratúre   podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, ktorý bol oznámením generálnej prokuratúry č. k. XV Pz 343/04-31 z 28. decembra 2004 odložený.

Sťažnosť pre porušenie zákona ako mimoriadny opravný prostriedok môže podľa § 266 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov podať na Najvyššom súde Slovenskej republiky generálny prokurátor alebo   minister   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   proti   právoplatným   rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní, o ktorých sa domnieva, že nimi bol porušený zákon. Z dispozície právnej normy jednoznačne vyplýva fakultatívnosť posudzovania prípadného podania (nepodania) sťažnosti pre porušenie zákona oprávnenými subjektmi na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Citovaná právna norma neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu.

Navyše   podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   „Oprávnenie   na   podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana“ (m. m. I. ÚS 7/00).

Keďže medzi nevyhovením podnetu sťažovateľa na podanie sťažnosti pre porušenie zákona   generálnym   prokurátorom   a namietaným   porušením   práva   sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je žiadna príčinná súvislosť, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2005